Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2- zasedanie.
80. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o ochrane domáceho trhu práce (tlač 67).
Sociálny a zdravotný výbor zaoberal sa s vládnym návrhom v zasadnutiach v dňoch 29. a 30. novembra 1939 a zistil, že osnova v podstate sleduje správne ten cieľ, aby sa pracovné možnosti zaistily v prvom rade pre občanov štátu. Takto sa pomýšľa í na zmiernenie nezamestnanosti najmä v tých oboroch práce, kde máme dostatok domácich pracovných síl.
Sociálny a zdravotný výbor neodporúča však ponechanie názvu zákona. Iste bude možné nájsť názov, ktorý lepšie zodpovie obsahu návrhu, na pr. "o ochrane pracovných možností". Riešenie názvu bude vecou ústavno-právneho výboru. V každom prípade bude potrebné novému názvu prispôsobiť znenie pod písm. a) § 4, kde by výbor považoval za potrebné použiť na miesto "trhu práce" obrat "pracovné možnosti".
Ustanovenia § 6 pôvodnej osnovy sociálny a zdravotný výbor pokladá za potrebné prispôsobiť verne duchu našej Ústavy, zásadám kresťanským, aby prepusteným zamestnancom-cudzincom neboly vzaté všetky nadobudnuté nároky a aby títo neboli jednoducho vyhodení na ulicu.
Výbor sa usniesol odporúčať zmenu aj v § 9 pôvodnej osnovy a to v tom smere, aby určenie rozsahu prevádzania zákona sverené bolo nariad'ovacej moci vlády, čím sa predíde možnostiam nedorozumení.
V smysle týchto usnesení výboru upravený návrh sa odporúča snemu na uzákonenie,
V Bratislave 30. novembra 1939.
Rudolf Čavojský v. r., Jozef Drobný v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
výboru národohospodárskeho.
Národohospodársky výbor zaoberal sa s osnovou a so stanoviskom, ktoré k nej zaujal výbor sociálny a zdravotný, na svojom 9. zasadnutí dňa 30. novembra 1939.
Národohospodársky výbor sa v podstate priklonil k stanovisku výboru sociálneho a zdravotného, navrhuje však i ďalšie zmeny.
V § 5 určenú lehotu 3 dní pokladá výbor za nedostatočnú a preto navrhuje zmeniť ju na 8 dní.
Paragraf 6 osnovy pokladá i národohospodársky výbor za nevhodný. Okrem zmien, navrhnutých výborom sociálnym a zdravotným, sa navrhuje, aby ústavnoprávny výbor uvažoval aj o zmene ods. l tohto paragrafu v tom smysle, aby zánik pracovného pomeru nenastal ihneď doručerím zamietavého výmeru, ale aby bolo zamastnávatelom ponechané na vôľu, či pracovný pomer rozviažu hneď alebo najneskoršie do osem týždňov pri zamestnancoch vo vyšších službách a do dvoch týždňov pri ostatných zamestnancoch.
Paragraf 7 pôvodnej osnovy pokladá výbor za nebezpečný a pri tom i bezúčelný zásah do zamestnávateľskej slobody, ktorý by mohol veľmi vážne ohroziť celý náš hospodársky život. Usniesol sa preto na vypustení tohto paragrafu.
Národohospodársky výbor takto upravený návrh odporúča na prijatie. V Bratislave 30. novembra 1939.
Štefan Danihel v. r., Ján Petrovič v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
výboru ústavno-právneho.
Ústavno-právny výbor rokoval o osnove na svojom 23. zasadnutí dňa 6. decembra 1939.
So zreteľom na stanoviská sociálneho a zdravotného výboru a národohospodárskeho' výboru odporúča, aby snem uzákonil návrh v pripojenom konečnom znení, aké mu dal výbor ústavno-právny.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby definitívny názov zákona bol "o zamestnávaní cudzincov", keďže v skutočnosti toto je jeho obsahom a verejnosť ho bude v zákonníku pod týmto označením hľadať,
Paragraf l osnovy výbor zjednodušil, doplnil definovaním pojmu cudzinca podľa tohto zákona a zároveň uviedol osnovu do súladu s ústavným zákonom o štátnom občianstve.
Výbor preštylizoval aj § 2 osnovy a to s hľadiska zjednodušenia ustanovení tohto paragrafu.
Ústavno-právny výbor nesdieľa názor národohospodárskeho výboru, že by bolo účelnejšie ods. l § 6 osnovy vecne zmeniť tak, aby zánik a či rozviazanie služebného pomeru bolo v istých časových hraniciach ponechané voľnej úvahe zamestnávateľa, lebo verejný i národohospodársky záujem vidí dostatočne chránený poslednou vetou pôvodného znenia vládneho návrhu.
Stanovisko sociálneho a zdravotného výboru, zaujaté k odseku 3 § 6 pôvodnej osnovy, prijaté aj výborom národohospodárskym, osvojil si aj ústavno-právny výbor; výsledkom týchto stanovísk je navrhovanie zmeny, pojatej do odsekov 3 a 4 nového, snemu predkladaného znenia.
Ústavno-právny výbor veľmi dôkladne sa zaoberal významom § 7 pôvodného vládneho návrhu a najmä vplyvom tohto ustanovenia na hospodársky život a
na konsolidáciu vnútroštátnych pomerov. Ustavno-právny výbor nenašiel nijakého dôvodu pre takýto zásah do voľnosti a výberu zamestnávateľov. V praxi by takéto ustanovenie ani nebolo možné previesť, lebo trvalé nanútenie sily je nemysliteľné, takže zamestnávateľ by vždy mohol čeliť nanúteniu pracovnej sily vypovedaním pracovného pomeru pri najbližšej príležitosti. Ústavno-právny výbor sa preto jednohlasne usniesol na vypustení tohto ustanovenia.
Z dôvodov účelnosti výbor doplnil § 7 nového znenia (§ 8 pôvodného návrhu) tretím odsekom.
Ústavno-právny výbor si ináč osvojil ostatné stanoviská sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru a osnovu tomu primerane upravil i v podrobnostiach.
V Bratislave 6. decembra 1939.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
predseda zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1939
o zamestnávaní cudzincov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zamestnávať cudzinca v hocijakom služebnom, pracovnom alebo učebnom pomere je možné len s povolením ministerstva vnútra.
(2) Cudzinec je podľa tohto zákona každý, kto nemá slovenské štátne občianstvo, vyjmúc osôb, uvedených v § l, ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z. do doby tam určenej.
§ 2.
(1) Zamestnávateľ má žiadať o povolenie zamestnávať cudzinca na okresnom (mestskom notárskom) úrade, príslušnom podľa miesta zamestnania. V žiadosti možno žiadať o povolenie zamestnávať i viac cudzincov. V žiadosti treba uviesť osobitne u každého cudzinca osobné, rodinné a majetkové pomery, štátnu príslušnosť, národnosť, náboženstvo a dôvody pre zamestnávanie, ďalej treba uviesť podnik, v ktorom má byť cudzinec zamestnaný a druh, prípadne spôsob zamestnania alebo výkon, pre ktorý — a dobu, na ktorú sa povolenie žiada,
(2) Žiadosť o predĺženie povolenia treba podať najneskoršie tridsiateho dňa pred uplynutím jeho platnosti, na úrade, príslušnom podľa predošlého odseku.
§ 3.
(1) Povolenie zamestnávať cudzinca udelí sa len určitej osobe (zamestnávateľovi), pre určité zamestnanie alebo určitý podnik, pre určitého cudzinca na určitú dobu a môže byť viazané podmienkami.
(2) Povolenie možno vo verejnom záujme kedykoľvek odňať.
(3) Povolenie možno udeliť súčasne aj pre zamestnanie viac cudzincov.
§ 4.
Povolenie možno udeliť:
a) ak to v jednotlivých prípadoch pripúšťa stav pracovných možností, alebo to vyžadujú dôležité národohospodárske alebo iné verejné záujmy,
b) ak sú pre udelenie povolenia iné mimoriadne dôvody,
§ 5.
Zamestnávatelia sú povinní do 8 dní hlásiť úradu, príslušnému podľa § 2, každý vstup cudzinca do práce (služby) alebo vystúpenie z práce (služby), uvádzajúc súčasne príslušné povolenie. Na požiadanie sú povinní predložiť aj soznam nimi zamestnávaných cudzincov s uvedením všetkých údajov podľa § 2 a číselný výkaz všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť,
§ 6.
P) Pracovný pomer cudzincov zaniká bez ohľadu na zákonnú alebo smluvnú výpovednú lehotu alebo na to, že ich pracovný pomer bol nevypovedateľný, dňom doručenia rozhodnutia zamestnávateľovi,
ktorým jeho žiadosť o povolenie na zamestnávanie dotyčného cudzinca alebo o predĺženie takého povolenia bola zamietnutá. Ministerstvo vnútra môže však účinnosť zrušenia smluvy určiť až na deň, ktorým by uplynula zákonná výpovedná lehota.
(2) Služebná smluva, uzavretá s cudzincom, pre ktorého bolo udelené povolenie podľa § l, je platná len nakoľko neodporuje podmienkam udeleného povolenia.
(8) Osoby, ktoré nebolo povolené zamestnávať, majú v prípade okamžitého zániku pracovného pomeru voči zamestnávateľovi nárok na odškodné, a to robotníci vo výške dvojtýždňovej mzdy a zamestnanci vo vyšších službách vo výške šesťtýždňových služebných požitkov. Iných nárokov voči zamestnávateľovi nemajú.
(4) Nároky získané voči nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia zostávajú im zachované len v normálnej výške, zodpovedajúcej ustanoveniam zákona a získanej poistnej dobe,
§ 7.
(1) Povolenia zamestnávať cudzincov, dosiaľ udelené, zostávajú v platnosti. Ustanovenie odseku 2, § 3 platí aj v týchto prípadoch.
(2) O žiadostiach podaných a nerozhodnutých pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne ministerstvo vnútra podľa predpisov tohto zákona.
(3) Ohľadom cudzincov, ktorí sú zamestnaní v deň účinnosti tohto zákona bez povolenia, sú povinní zamestnávatelia najneskoršie do 30 dní žiadať povolenie v smysle tohto zákona, ak o takéto povolenie doteraz nežiadali.
§ 8.
Vláda môže po vypočutí najvyšších stavovských organizácií určiť nariadením rozsah prevádzania zákona, najmä môže
a) použitie zákona na určitú alebo neurčitú dobu zastaviť,
b) istý druh osôb alebo zamestnania alebo výkonov z platnosti zákona alebo z platnosti jednotlivých ustanovení zákona vyňať, prípadne tieto výnimky opäť odvolať,
c) stanoviť pre zamestnanie príslušníkov jednotlivých štátov podmienky obdobné, aké platia v dotyčnom štáte pre zamestnanie slovenských občanov,
d) vydať osobitné predpisy pre cudzincov, ktorí nebývajú trvalé na území Slovenskej republiky a prechádzajú hranicu za zamestnaním.
§ 9.
Pokiaľ o predmetoch, upravených týmto zákonom, obsahujú uznané medzinárodné smluvy odchylné ustanovenia, platia ustanovenia týchto smlúv.
§ 10.
Činy proti ustanoveniam tohto zákona alebo zanedbanie povinností ním predpísaných trestá policajný trestný súd I. stupňa ako priestupok zavretím do l mesiaca alebo peňažným trestom od Ks 200 do Ks 50.000. Tieto tresty môžu byť uložené aj súčasne, pri tom však nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom činiť viac ako 2 mesiace. Pre prípad nedobytnosti peňažného trestu má byť uložený náhradný trest zavretia do 2 mesiacov. Pri opakovaní priestupku môže byť vyslovená strata živnostenského oprávnenia zamestnávatela.
§ 11.
Dňom účinnosti tohto zákona zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, menovite zákon č. 39/1938, vládne nariadenie č. 82/1937, vládne nariadenie č. 244/1938 a vládne nariadenie č. 282/1938 Sb. z. a n.
§ 12.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.