Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
81 Zpráva
rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov (burzový zákon). (Tlač 71).
Rozpočtový výbor rokoval o vládnej osnove zákona dňa 28. novembra 1939 a to po stránke zabezpečenia finančnej úhrady burzy, prípadne či nevzniká štátu finančná povinnosť z titulu tejto osnovy zákona.
Rozpočtový výbor zistil, že finančná úhrada je zabezpečená a súčasne zistil, že finančnému eráru nevznikajú z tejto osnovy žiadne povinnosti.
V Bratislave 28. novembra 1939.
Dr, Eugen Filkorn v. r., Ján Líška v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor na svojom zasadnutí 30. novembra 1939 prerokoval podrobne vládny návrh zákona o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov (burzový zákon) a zistil, že zriadenie novej burzy je dôležitá národohospodárska potreba Slovenskej republiky.
Národohospodársky výbor po prerokovaní schválil uvedený vládny návrh a konštatoval, že uzákonenie osnovy nebude znamenať ani zaťaženie štátneho rozpočtu, ani porušenie právnej kontinuity. Preto národohospodársky výbor odporúča snemu návrh prijať a schváliť.
V Bratislave 30. novembra 1939.
Štefan Danihel v. r., Pavel Teplanský v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o návrhu vo svojom 23. zasadnutí dňa 6. decembra 1939, Výbor podrobil vládny návrh dôkladnému preskúmaniu nielen po stránke štylistickej, ale i po stránke meritornej.
Predovšetkým bolo treba pozmeniť označenie zákona a to preto, lebo ústavno-právny výbor, ako bude neskoršie doložené, došiel k presvedčeniu, že by nebolo správne zakázať termínové obchody vôbec, na burze i mimo nej, a že naopak, treba ponechať príslušnému ministrovi, aby uskutočnil takýto zákaz všeobecne alebo čiastočne, ak to budú vyžadovať zretele na záujem verejnosti. Bolo preto vynechané z nadpisu vládneho návrhu "a o zákaze termínových obchodov", takže nadpis zákona bude: "Zákon zo dňa.....1939 o Bratislavskej burze (burzový zákon)".
Vládny návrh riešil síce otázku reorganizácie terajšej Plodinovej burzy novým zákonom, tedy nie novelizáciou zákona č. 69/1922 Sb. z. a n., avšak predsa konštruoval vec tak, že pôjde len o rozšírenie agendy terajšej burzy a jej novú právnu úpravu, pri tom však burza čo do svojej identity trvala by i naďalej. Ústavno-právny výbor chcejúc dať výraz skutočnosti, že burza, ktorá sa má zriadil! novým zákonom, bude burzou úplne novou, vytvorenou samostatnou Slovenskou republikou, riešil vec tak, že pozmenil § l takto: ,,V Bratislave zriaďuje sa burza pod názvom "Bratislavská burza" (v ďalšom texte "burza")" a pripojil potom ďalší paragraf (miesto § 36, ktorý bol slúčený s § 38) tohto znenia: ,,Bratislavská burza je právnou nástupkyňou Plodinovej burzy v Bratislave, zriadenej zpkoňom č. 69/1922 Sb. z ,a n."
Paragraf 18 vládneho nariadenia bol doplnený ďalšou vetou: "Text prísahy určia stanovy".
Do § 24 boly vsunuté slová "alebo ich zástupcami", aby bolo dané na javo, že pokonanie môže podpísať strana alebo jej zástupca vo spore.
Paragraf 26 bol preštylizovaný a bude znieť takto: "Ak burzový súd právoplatne vyslovil svoju nepríslušnosť, je toto rozhodnutie záväzné pre riadny súd". Vládny návrh vypovedal túto konzekvenciu všeobecne pre prípad, že nepríslušnosť burzového súdu bola vyslovená právoplatne. Podlá názoru ústavno-právneho výboru vyžaduje normatívnej úpravy len prípad, keď takáto nepríslušnosť bola vyslovená burzovým súdom samým a keď žalobník nenapadol v predpísanej lehote lento rozsudok burzového súdu žalobou o neplatnosť na základe § 25, ods. l, bodu l osnovy burzového zákona. Prípad druhý, keď burzový súd sám vyslovil sa príslušným a riadny súd tento rozsudok burzového súdu v pokračovaní o žalobe o neplatnosť zrušil preto, že došiel k názoru, že burzový súd nebol príslušný, — netreba riešiť v zákone, lebo je samozrejmé, že takéto právoplatné rozhodnutie riadneho súdu zaväzuje podľa pravidla ,,res iudicata" i druhý riadny súd.
Vládna osnova predvídala úplný zákaz termínových obchodov so všetkými predmetmi, ktorými sa má na Bratislavskej burze obchodovať, tedy nielen tovarmi, ale aj hodnotami, a to bez ohľadu na to, či ide o obchod uzavrený na burze alebo mimo nej. Ústavno-právny výbor nemohol si osvojiť toto riešenie. Je síce pravda, že terajší stav nášho obchodného a 'finančného hospodárenia nepotrebuje termínové obchody ako inštrument obchodu, avšak nemožno predvídať, či sa potreba takýchto termínových obchodov aspoň s určitými hodnotami resp. s určitým tovarom
neukáže neskoršie. Pri tom bolo treba mať na mysli, že by bolo úplne pochybenou hospodárskou politikou chcieť takéto obchody termínové — ako burzový obchod vôbec — vopred dekretovať, vopred ich akosi legislatívne vylúčiť alebo zavrhnúť, ale naopak, že prezieravý zákonodarca musí ponechať vývoju obchodu na burze, či určitý druh obchodu ukáže ,sa so zreteľom na všeobecné hospodárske a finančné pomery žiadúcim a praktickým. Úlohou štátnej správy je: zabrániť tomu, aby takého obchody mohly mať škodlivý vplyv na hospodárstvo národného kolektíva. Z týchto úvah podávalo sa logické riešenie, že bude lepšie pripustiť termínové obchody na burze — nie ovšem mimo burzy, kde by nebolo potrebnej kontroly — a dať príslušnému ministrovi financií možnosť, aby pri určitých kautelách mohol zakázať termínové obchody na burze a to buď všeobecne alebo len ohľadne určitých predmetov burzového obchodu.
Boly preto ods. l a 2, § 30 primerane preštylizované.
Dôsledkom novej úpravy otázky termínových obchodov bolo, že v §§ 31 a nasl. všade tam, kde je reč o termínových obchodoch, bolo treba vsunúť slovo "zakázané" (sc. termínové obchody),
V § 35 bolo treba náhradný trest zavretia ,,do 4 týždňov" skrátiť na 2 týždne a to so zreteľom na predpis § 8, ods. 3 zákona č. 31/1929 Sb. z. a n.
Doterajší § 36 bol nahradený, ako spomenuté, novým znením, ktoré umožňuje novej burze vstúpiť do práv a povinností starej "Plodinovej burzy".
V Bratislave 5. decembra 1939.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Inž. Peter Zaťko v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1939
o Bratislavskej burze (burzový zákon).
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý, Organizácia a správa burzy.
§ 1.
V Bratislave zriaďuje sa burza pod názvom "Bratislavská burza" (v ďalšom texte "burza").
§ 2.
Predmetom obchodu na burze sú jednak hodnoty (efekty), to sú peniaze a cenné papiere, jednak tovar rozličného druhu, najmä plodiny poľného hospodárstva a drevo.
§3.
(1) Burza je podriadená ministerstvu financií.
(2) Bezprostredný dozor na burzu vykonáva burzový komisár. Burzového komisára a jeho námestníka vymenuje minister financií v dohode s ministrom hospodárstva.
(3) Burzový komisár dozerá nielen na činnosť burzovej správy a jej orgánov, ale i na obchodný styk na burze a na všetky zariadenia jemu slúžiace. Najmä je povinný zúčastniť sa na všetkých schôdzkach burzovej rady a podľa potreby i na schôdzkach jej orgánov a má byt prítomný pri určení úradných kurzov. Ak zistí, že opatrenie niektorého burzového orgánu odporuje zákonu, stanovám alebo verejnému záujmu, má zastaviť výkon takéhoto opatrenia, kým nerozhodne ministerstvo financií.
§ 4.
Minister financií môže po dohode s ministrom hospodárstva vo verejnom záujme nariadiť burzu trvalé alebo dočasne zavrieť.
§ 5.
Ak burza zanikne, o jej majetku rozhodne vláda.
§ 6.
(1) Burzu spravuje a na vonok zastupuje predseda burzy vymenovaný vládou.
(2) Minister financií po dohode s ministrom hospodárstva vymenuje burzovú radu v počte a složení, určenom stanovami burzy, a z jej členov prvého a druhého podpredsedu burzy.
3) Burzová rada je poradným orgánom predsedu burzy.
(4) Funkcia predsedu burzy a burzových radcov je čestná.
§ 7.
Pokuty, ktoré uloží predseda burzy členom a navštevovateľom burzy za disciplinárne priestupky podľa stanov, vymáhajú sa súdnou exekúciou. Vykonateľnosť výmeru potvrdzuje burzový komisár.
§ 8.
Obchodné banky a peňažné podniky, ako i tuzemské filiálky cudzozemských obchodných bánk a peňažných podnikov (§ l vl. nar. č. 136/1939 Sl. z.) musia byť členmi burzy.
Diel druhý.
Stanovy.
§ 9.(1) Stanovy burzy určí ministerstvo financií po dohode s ministerstvom hospodárstva a nakoľko ide o predpisy upravujúce burzové súdnictvo (§§ 15—29), po dohode s ministerstvom pravosúdla. Rovnakým postupom schvaľuje ministerstvo financií zmeny stanov navrhnuté predsedom burzy po vypočutí burzovej rady.
(2) Burza vydá stanovy tlačou.
§ 10.
Stanovy majú obsahovať predpisy, najmä
1. o orgánoch burzy a o jej správe;
2. o podmienkach návštevy burzy, o získaní členstva a jeho strate;
3. o právach a povinnostiach členov a navštevovateľov burzy;
4. o sprostredkovaní obchodov na burze;
5. o pripustení cenných papierov k obchodu na burze;
6. o tom, ako sa zisťujú a uverejňujú burzové ceny tovaru a kurzy hodnôt.
§ 11.
Stanovy nesmú byť v rozpore ani s predpismi tohto zákona, ani s inými donucujúcimi právnymi normami.
Diel tretí. Regulatívy, burzové zvyklosti a pod.
§ 12.
(1) Predpisy, ktorými predseda burzy v rámci tohto zákona a stanov upraví po vypočutí burzovej rady činnosť burzovej rady a jej orgánov a burzových zariadení (poriadky, regulatívy), ako i obchod na burze (burzové zvyklosti), potrebujú k svojej platnosti schválenie ministerstva financií.
(2) Ak ide o predpisy týkajúce sa obchodovania s tovarom, má sa ministerstvo financií dohodnúť o schválení s ministerstvom hospodárstva.
§ 13.
(1) Burzové zvyklosti nesmú byť v rozpore s donucujúcimi právnymi normami. (2) Vo zvyklostiach možno určiť:
1. že pri burzových obchodoch záložných, prolonigačných alebo stravných možno použiť § 306 obchodného zákona (zák. čl. XXXVII/1875) i vtedy, keď nebolo písomne dohodnuté, že sa veriteľ môže uspokojiť zo zálohu bez zakročenia súdu;
2. že kúpu alebo predaj podľa §§ 306, 347, 351 alebo 352 obchodného zákona treba vykonať na burze.
Diel štvrtý.
Burzové obchody.
§ 14. (1) Burzovými obchodmi sú všetky smluvy uzavrené na burze, t. j. v miestnostiach a hodinách určených na burzové schôdzky.
(2) Burzové obchody sú obchodnými úkonmi podlá § 258 obchodného zákona.
Diel piaty.
Burzový súd.
§ 15.
(1) Na burze treba zriadiť stály rozhodčí súd (burzový súd).
(2) V stanovách burzy treba presne určiť, ako je složený burzový súd, ako sa ustanovujú jeho členovia, aký je rozsah jeho pôsobnosti a aké je pokračovanie pred ním. Pri tom treba zachovávať predpisy ďalej uvedené,
§ 16.
V stanovách možno určiť:
1. že príslušnosť burzového súdu je záväzná pre všetky spory z burzových obchodov, ak ju strany písomnou dohodou nevylúčily;
2. či a pri ktorých podmienkach je burzový súd príslušný i pre iné spory z obchodov uzavrených mimo burzy.
§ 17.
(1) K pojednávaniu a rozhodovaniu sporov treba pribrať tajomníka, ktorý má poradný hlas. (2) Tajomníkom môže byť Jen osoba, spôsobilá k výkonu sudcovského úradu, ustanovená predsedom burzy a potvrdená ministrom financií po dohode s ministrami hospodárstva a pravosúdia.
(3) Stanovy určia, pokiaľ náleží tajomníkovi, aby obstaral práce burzového súdu okrem pojednávania a rozhodovania sporov,
§ 18.
Členovia burzového súdu a tajomník musia byť slovenskými štátnymi občanmi a složia pri nastúpení svojho úradu prísahu do rúk prezidenta krajského súdu v sídle burzy. Text prísahy určia stanovy.
§ 19.
Stanovy určia spôsob doručovania žalôb, rozsudkov a ostatných písomností súdu.
§ 20.
O verejnosti pojednávania pred burzovým súdom, o dôvodoch vylúčenia a odmietnutia sudcov a tajomníka, platia predpisy platné pre riadne súdy.
§ 21.
Predsedovi senátu a samosudcovi patria práva, vyhradené v občianskom súdnom poriadku predsedovi a samosudcovi v sporných veciach občianskych.
§ 22.
Strany môžu byť zastúpené pravotármi alebo členmi burzy a svojimi zamestnancami, ak sú títo podlá všeobecných predpisov občianskeho súdneho poriadku spôsobilí, aby pred súdmi zastupovali.
§ 23.
(1) Burzový súd môže vyslúchať svedkov, znalcov a strany cieľom dokazovania, keď sa na jeho predvolanie dostavili a to, ak s tým súhlasia vyslúchaní, i prísažne; inak požiada o prevedenie týchto dôkazov okresný súd, v obvode ktorého vyslúchaný býva alebo sa zdržuje. O prísažnom výsluchu pred burzovým súdom platia primerane . predpisy občianskeho súdneho poriadku.
(2) Spory možno pojednávať i mimo sídla burzového súdu,
§24.
K platnosti pokonania pred burzovým súdom treba, aby pokonanie bolo zapísané do zápisnice a stranami alebo ich zázástupcami podpísané.
§25.
(1) Rozsudok burzového súdu možno napadnúť len žalobou o neplatnosť:
1. ak burzový súd neprávom zistil alebo odmietol svoju príslušnosť;
2. ak nebol burzový súd riadne sostavený;
3. ak bolo porušením stanov niektorej strane znemožnené na súde pojednávať, najmä, ak jej nebola žaloba doručená podľa stanov;
4. ak strana, ktorá nemala spôsobilosť vo spore konať, zúčastnila sa na pokračovaní nezastúpená svojim zákonným zástupcom;
5. ak pokračovala menom niektorej strany osoba tretia bez splnomocnenia, a vedenie sporu nebolo ani dodatočne schválené;
6. ak dala niektorá strana predvolať na súd svojho odporcu ako takého, ktorého pobyt je neznámy, zamlčiac jej známe miesto jeho pobytu, alebo dala predvolať jej známych dedičov ako dedičov neznámych;
7. ak sa zúčastnil na vynesení rozsudku ako sudca alebo tajomník niekto, kto bol vylúčený podľa zákona alebo rozhodnutím burzového súdu, alebo taký sudca alebo tajomník, ktorého burzový súd neprávom odmietol vylúčiť, hoci to strana včas namietala;
8. ak sa zúčastnil na vynesení rozsudku ako sudca alebo tajomník niekto, kto porušil v spore svoju úradnú povinnosť voči niektorej strane spôsobom označeným v trestnom zákone;
9. ak rozsudok presahuje žiadosť strán;
10. ak zaväzuje rozsudok k činu zákonom zakázanému;
11. ak je rozsudkový výrok nesrozumiteľný alebo nie sú preň uvedené žiadne dôvody;
12. ak rozsudok nie je podpísaný podľa stanov;
13. ak strana prehrala spor následkom činu odporcovho alebo inej osoby, trestného podľa zákona;
14. ak rozsudok trestného súdu, ktorý bol základom rozsudku, zbavený bol účinnosti iným právoplatným rozsudkom trestného súdu.
(2) Pokonanie, uzavrené pred burzovým súdom, možno napadnúť žalobou o neplatnosť, ak nebol zachovaný predpis § 24 tohto zákona a okrem toho v prípadoch odseku l, č. 4, 5 a 13.
(3) Žalobu o neplatnosť treba podať na tom súde v sídle burzy, do pôsobnosti ktorého by spor patril podľa občianskeho súdneho poriadku, a to v prípadoch ods. l, č. l, 2, 3, 5, 7, 9, 10, 11 a 12, ako i v prípade § 24 tohto zákona do 15 dní po doručení rozsudku, prípadne po uzavretí pokonania; ináče však do 60 dní po tom dni, ktorého sa strana dozvedela o dôvode neplatnosti, najneskoršie však do 5 rokov od vynesenia rozsudku, prípadne uzavretia pokonania.
(4) Súd, na ktorom bola podaná žaloba o neplatnosť, doručí svoje rozhodnutie a prípadné rozhodnutia vyšších súdov nielen stranám, ale i burzovému súdu.
(5) Ak nebol rozsudok burzového súdu zrušený z dôvodu, že burzový súd neprávom zistil svoju príslušnosť, nezaniká zrušením napadnutého rozsudku príslušnosť burzového súdu.
(6) Obnova sporu pred burzovým súdom nie je prípustná.
§26.
Ak burzový súd právoplatne vyslovil svoju nepríslušnosť, je toto rozhodnutie záväzné pre riadny súd.
§27.
(1) Podaním žaloby o neplatnosť rozsudku burzového súdu nezastavuje sa jeho vykonateľnosť.
(2) Na návrh možno odložiť exekúciu až do právoplatného rozhodnutia o žalobe podľa ods. l, ak povinná strana složila prisúdený nárok alebo jeho protihodnotu do súdneho depozitu.
§ 28.
Povoliť exekúciu na základe rozsudku (usnesenia) burzového súdu a pokonania pred ním uzavreného je príslušný okresný súd v sídle burzy.
§ 29.
(1) Na činnosť burzového súdu dozerá minister pravosúdia, ktorý môže výkonom tohto dozoru poveriť podriadený súd.
(2) Pri výkone svojho dozoru môže minister pravosúdia najmä požadovať zprávy a predloženie spisov.
Diel šiesty.
Termínové obchody.
§ 30.
(1) Termínové obchody sú dovolené len na burze.
(2) Ak to vyžaduje verejný záujem, minister financií po dohode s ministrom hospodárstva, vypočujúc predsedu burzy môže zakázať termínové obchody s určitými hodnotami alebo tovarmi prípadne s hodnotami a tovarmi vôbec.
(3) Zákaz sa týka i obchodov, uzavrených podľa zvyklostí niektorej zahraničnej burzy, ako i obchodov, ktoré boly uzavrené v cudzozemskú, alebo sa tam majú splniť.
§ 31.
(1) Predseda burzy má včas učiniť opatrenia proti uzavieraniu, prevodu a vybaveniu zakázaných termínových obchodov na burze, najmä sa má postarať o to, aby sa pre takéto obchody nemohly používať burzové zariadenia.
(2) Dohodcom, činným na burze, zakazuje sa sprostredkovať zakázané termínové obchody. Porušenie tohto zákazu je disciplinárnym priestupkom, bez ohľadu na predpis § 34 ods. 1.
§ 32.
Zakazuje sa zaznamenávať kurzy zakázaných termínových obchodov v úradnom kurzovom liste, ako i kurzy takýchto obchodov, uzavrených v tuzemsku, iným spôsobom uverejňovať alebo rozširovať.
§ 33.
(1) Zakázané termínové obchody sú právne neúčinné, práve tak udelenie a prijímanie príkazov na takéto obchody, ako i združovanie sa na ich uzavieranie alebo sprostredkovanie.
(2) Neplatnosť vzťahuje sa i na poskytnuté zábezpeky a uznanie dlhu; to čo bolo dané cieľom uzavrenia alebo vybavenia obchodu, možno do 3 rokov od uzavrenia obchodu požadovať nazpäť.
Diel siedmy. Trestné normy, § 34.
(1) Kto po živnostenský uzaviera alebo sprostredkuje zakázané termínové obchody alebo niekoho na takýto obchod svedie, potrestá sa pre prečin väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom do Ks 20.000.—.
(2) Kto poruší zákaz § 32, potrestá sa pre prečin väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom do Ks 5000.—,
(3) Kto chce pôsobiť na burzovú cenu alebo kurz uzavrením obchodu na oko, alebo klamaním o niektorej okolnosti, podstatnej pre utváranie ceny (kurzu), potrestá sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 50.000.—.
(4) Rovnako sa trestá ten, kto vedome sdeluje nepravdivé údaje v prospekte, ktorý sa vydáva pred pripustením cenného papieru na burzu, alebo vo verejných oznámeniach, s tým úmyslom, aby takto dosiahol pripustenie k burzovému obchodu alebo kúpu, alebo odpredaj cenného papieru.
(6) Kto za oznámenie v tlači, ktorým sa má pôsobiť na burzovú cenu (kurz), dá alebo sľúbi, prijme alebo dá si sľúbiť výhodu, ktorá je v zrejmom nepomere k úkonu, alebo kto za opomenutie pravdivého oznámenia o okolnosti podstatnej pre utváranie burzovej ceny (kurzu) dá alebo sľúbi, prijme alebo dá si sľúbiť výhodu, potrestá sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 20.000.—.
(6) Pokus prečinu sa trestá.
(7) Kto bol právoplatne odsúdený podľa tohto paragrafu, je vylúčený na 6 mesiacov z návštevy burzy. Predseda burzy môže túto dobu predĺžiť až na 3 roky.
§ 35.
Účasť na pokútnej burze trestá okresný (policajný) úrad ako priestupok zavretím do 4 týždňov a peňažným trestom do Ks 5000.—, ktorý v prípade nedobytnosti má sa premeniť na náhradný trest zavretia do 14 dní.
Diel ôsmy. Záverečné predpisy.
§ 36.
Bratislavská burza je právnou nástupkyňou Plodinovej burzy v Bratislave, zriadenej zákonom č. 69/1922 Sb. z. a n.
§37.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú:
1. §§ 94 až 99 zák. čl. LIX/1881 o zvláštnych súdoch Budapeštianskej tovarovej a efektovej burzy a vidieckych plodinových a obilných tržníc;
2. § 24 zák. čl. LIX/1912 o uvedení zák. čl. I/1911 o občianskom súdnom poriadku;
3. zákon č. 69/1922 Sb. z. a n. o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze termínových obchodov s obilím a mlynskými výrobkami na Slovensku a Podk. Rusi a
4. čl. III. zák. č. 161/1936 Sb. z. a n., ktorým sa menia a doplňujú niektoré predpisy o súdnej príslušnosti, o občianskom súdnom poriadku, o exekučnom pokračovaní a o súdnej organizácii.
§ 38.
Deň účinnosti tohto zákona určí vláda nariadením a vykoná ho minister financií v dohode s ministrami hospodárstva a pravosúdia.