Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
83.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1939
o brannej výchove.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
C) Každý občan je povinný sa podrobiť brannej výchove.
(2) Cieľom brannej výchovy je zvýšiť brannosť štátu a vychovať zdatných a oddaných občanov.
§ 2.
Branná výchova pozostáva:
a) z brannej prípravy mravnej, náukovej a telesnej (vlastná branná výchova), počítajúc v to aj výcvik v pomocných a ochranných službách, menovite tiež výcvik v úlohách civilnej protileteckej obrany,
b) z predvojenského a povojenského výcviku.
§ 3.
Povinnosť brannej výchovy vlastnej začína sa 6. rokom a trvá do 60. roku života. Podliehajú jej všetci občania bez rozdielu pohlavia.
§4.
(1) Predvojenskému a povojenskému výcviku podliehajú len osoby mužského pohlavia od 16. do 50. veku svojho.
(2) Predvojenský výcvik sa začína 16. rokom a trvá do nastúpenia prezenčnej služby, pri neodvedených do splnenia odvodnej povinnosti,
(3) Povojenský výcvik sa začína skončením prezenčnej služby a trvá do skončenia 50. veku života.
§ 5.
(1) Z brannej výchovy sú vylúčené osoby:
a) ktoré sú v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom pozbavené slobody, v dobe straty slobody,
b) ktoré sú stíhané pre niektorý zločin, protiviaci sa ich účasti na predvojenskom a povojenskom výcviku,
c) ktoré by mohly mravne alebo zdravotne alebo ináč ohroziť ostatných účastníkov brannej výchovy,
d) ktoré sú v súdnej ochrannej výchove. (2) O vylúčení rozhoduje bezprostredný
veliteľ v dohode so spolupôsobiacimi dôstojníkom podľa smerníc vydaných hlavným veliteľom.
§ 6.
(1) Od účasti v brannej výchove sú, prípadne môžu byť oslobodené:
a) osoby pre telesnú alebo duševnú neschopnosť nespôsobilé,
b) vojenské osoby v činnej službe,
c) osoby vykonávajúce zvláštne úkony podľa branného zákona,
d) príslušníci žandárstva, finančnej stráže, uniformovaného a neuniformovaného policajného strážneho sboru a dozornej stráže vo väzenských ústavoch a justičných polepšovacích ústavoch, a to v dobe činnej služby v niektorom z týchto sborov,
e) prezident republiky, členovia snemu, vlády, predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu, guvernér Národnej banky,
f) štátni a iní verejní zamestnanci, pokiaľ sú v službe nepostrádateľní,
g) starostovia obcí, duchovní, vykonávajúci duchovnú správu cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných alebo recipovaných ako aj členovia (mužských i ženských) reholí a kongregácií (i keď nie sú duchovnými), ďalej lekári, vykonávajúci lekársku prax, lekárnici, nájomci a iní obchodní správcovia lekáreň a pôrodné asistentky, vykonávajúce prax,
h) ženy, ktoré sú tehotné, alebo tie, u ktorých od pôrodu neuplynulo ešte 6 mesiacov, ďalej matky, ktoré sa starajú o nedospelé deti,
ch) osoby, zdržujúce sa v cudzine.
(2) Osoby, uvedené, v bodoch a, f—ch, majú o oslobodenie žiadať, oslobodzujúci dôvod majú podľa potreby vhodným spôsobom dokázať. Telesná alebo duševná neschopnosť dokazuje sa úradným potvrdením lekára verejnej zdravotnej služby. Tento lekár je povinný vykonať prehliadku a vydať potvrdenie bezplatne.
(3) O oslobodení rozhoduje okresný úrad.
(4) Oslobodenie môže sa zrušiť, ak prestaly dôvody oslobodenia.
§ 7.
Neúčasť pri úkonoch brannej výchovy u osôb, ktoré nie sú od nej podľa predchádzajúceho paragrafu oslobodené, bude ospravedlnená len z dôležitých dôvodov, ako sú na pr. úradné úkony, ktoré nestrpia odklad, nemoc, kontumácia, vážne rodinné dôvody, povinné úkony náboženské, neodkladné práce a cesty, dovolenka zamestnancov, mimoriadne zlé počasie pri vzdialenosti väčšej než 4 km atď.
§ 8.
Branná výchova má byt vykonávaná s náležitým zreteľom na to, aby nebránila výkonu povolania (zamestnania) osôb tejto výchove podliehajúcich, pričom treba prihliadať k miestnym pomerom.
§ 9.
Zamestnávatelia nesmú svojim zamestnancom prekážať v riadnej účasti pri brannej výchove. Sú povinní dať zamestnancom k tomu cieľu primeraný voľný čas; plat (mzdu) pre to zmenšovať nemožno. Zamestnanci nesmú byť pre účasť pri brannej výchove ani ináč zamestnávateľom poškodzovaní.
§ 10.
(1) Osoby podliehajúce brannej výchove, ktoré utrpely úraz za účasti pri tejto výchove alebo ktoré onemocnely, majú nárok na liečebnú pomoc na účet štátu (ministerstva vnútra), ak nemajú nárok na liečebnú starostlivosť už podľa iných právnych ustanovení.
(2) Ak činí úraz uvedený v predchádzajúcom odseku príslušné osoby nespôsobilými v zárobku, majú samé, a ak zomrelý na taký úraz, majú pozostalí po nich nárok na zaopatrenie na účet štátu (ministerstvo vnútra) podľa ustanovení zákona č, 41/1922 Sb. z. a n.
(3) Nárok podľa cds. 2 neprislúcha, ak príslušným osobám prislúcha nárok na zaopatrenie z pracovného pomeru, v ktorom boly v dobe, kedy sa brannej výchovy zúčastnily, alebo nárok na zaopatrenie z niektorého druhu verejnoprávneho poistenia; ak je však zaopatrenie podľa predpisov zákona č. 41/1922 Sb. z. a o. priaznivejšie, poskytne im štát rozdiel medzi zaopatrením, prislúchajúcim im podľa práve uvedeného zákona, a oným zaopatrením (dôchodom).
(4) Nároku podľa tohto § niet, ak postihnutá osoba spôsobila si úraz úmyselne, alebo hrubou nedbalosťou.
(6) To čo platí o úrazoch, platí i o onemocneniach, získaných za účasti pri brannej výchove.
§11.
Branná výchova koná sa v útvaroch, ktoré určí minister vnútra v dohode s ministrom školstva a ministrom národnej obrany a vyhlási v Úradných novinách.
§ 12.
(1) Útvary podľa § 11 sú podľa vojenských zásad organizované sbory v rámci
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany národnej jednoty), prípadne v rámci registrovaných strán národnostných skupín. (2) Kým nebudú strany príslušných národnostných skupín zaregistrované alebo ak v rámci týchto strán nebudú zriadené útvary podľa § 11, vykonáva útvar zriadený v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany brannú výchovu pre všetkých občanov.
§ 13.
Útvary v § 11 uvedené majú byť rozdelené na sbor mládeže (od 6 do 18 rokov) a sbor dospelých (od 18 do 60 rokov). Žiaci stredných a im na roveň postavených škôl do ukončenia štúdií na nich vykonávajú brannú výchovu v sbore mládeže i po 18 roku.
§ 14.
Povinnosť účasti v sbore mládeže vzniká zápisom do ľudové; školy a zaregistrovaním v príslušnom sbore. Správy ľudových škôl sú povinné veliteľstvám sborov mládeže bez prieťahu odovzdať príslušné soznamy.
§ 15.
Príslušnosť v sbore mládeže zaniká 18. rokom a pri študujúcej mládeži ukončením štúdia na strednej škole, alebo vylúčením.
§ 16. v
(1) Každý občan Slovenskej republiky mužského pohlavia je povinný prihlásiť sa do sboru dospelých ,(§13), príslušného podľa národnosti spôsobom, určeným hlavným veliteľom útvaru podľa § 11 a vyhláseným v Úradných novinách. Žiaci stredných škôl a im na roveň postavených škôl sú povinní prihlásiť sa do sboru dospelých až po skončení stredoškolských štúdií.
(2) Príslušníkom sborov dospelých je každý štátny občan, ktorý bol prijatý na základe prihlášky. Vznik a zánik členstva v sboroch dospelých je upravený organizačným poriadkom útvaru.
§ 17.
(1) Príslušníci sboru dospelých podliehajú disciplinárnej právomoci príslušných veliteľstiev podľa kárneho poriadku, vydaného hlavným veliteľom útvaru.
(2) V kárnom poriadku možno určiť peňažné pokuty do 200 Ks alebo obmedzenie osobnej slobody do 24 hodín, ktoré možno na previnilcovi vykonať len v dobe, keď nebude hatený vo výkone svojho pravidelného povolania (zamestnania).
§ 18.
Útvary (§ 11) vykonajú predvojenský a povojenský výcvik pre všetkých prihlásených a vlastnú brannú výchovu pre všetkých občanov príslušnej národnosti bez rozdielu pohlavia.
§ 19.
(í) Najvyšším veliteľom útvarov podľa § 11 je prezident republiky.
(2) Najvyšší veliteľ menuje hlavných veliteľov útvarov podľa § 11.
§ 20.
Do pôsobnosti hlavného veliteľa patrí:
a) so schválením ministra vnútra vydať organizačný poriadok pre útvar a kárny poriadok pre sbor dospelých a tým istým spôsobom tieto poriadky meniť alebo doplňovať; minister vnútra uvedené poriadky schvaľuje po dohode s ministrom školstva a národnej osvety a ministrom národnej obrany,
b) so súhlasom príslušných funkcionárov strany udeľovať hodností a poverovať funkciami.
§ 21.
(1) Výdavky na útvary vykonávajúce brannú výchovu hradia sa čiastočne zo štátneho rozpočtu a čiastočne príspevkami príslušníkov týchto útvarov a inými vlastnými ich príjmami.
(2) Hospodárenie útvarov podľa § 11 podlieha kontrole Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
§ 22.
(1) Branná výchova v útvaroch podľa § 11 podlieha dozoru ministerstva vnútra, ktoré pokiaľ ide o predvojenský a povojenský výcvik a výcvik v protileteckej obrane, postupuje v dohode s ministerstvom národnej obrany a pokiaľ ide o brannú výchovu školskej mládeže, v dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
(2) Nakoľko ide o predvojenský a povojenský výcvik, pridelí ministerstvo národnej obrany útvarom podľa §11 potrebných dôstojníkov cvičiteľov.
§ 23.
Ak útvar podľa § 11 neplní povinnosti uložené mu ministerstvom vnútra pri brannej výchove, ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom národnej obrany a ministerstvom školstva a národnej osvety odoberie oprávnenie poskytovať brannú výchovu.
§ 24.
(1) Priestupku sa dopúšťa:
a) kto súc povinný podľa tohto zákona k účasti na brannej výchove sa jej vyhne bez ospravedlnenia,
b) kto súc k tomu povinný sa neprihlási do sboru uvedeného podľa § 11,
c) zamestnávateľ, ktorý neuvoľní svojho zamestnanca pre účasť na brannej výchove a každý iný, kto túto účasť akýmkoľvek spôsobom marí,
d) zamestnanec, ktorý predstieraním účasti na. brannej výchove poškodzuje svojho zamestnávateľa.
(2) Priestupky uvedené v ods. l trestá okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do 10,000 Ks alebo zavretím do jedného mesiaca. Tresty tieto môžu byť uložené aj súčasne. Za nevymáhateľný peňažný trest má sa uložiť trest zavretia do jedného mesiaca. Hlavný trest na slobode a náhradný trest za nevymáhateľný vedľajlší trest nesmie presahovať dobu jedného mesiaca.
§ 25.
(1) Príslušníci útvarov podľa § 11 môžu nosiť rovnošatu, ktorú povolí minister vnútra v dohode s ministerstvom školstva a národnej osvety a ministerstvom národnej obrany.
(2) Kto neoprávnene (ods. 3 až 5) verejne nosí rovnošatu útvarov, potrestá sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 5.— Ks do 20.000.— Ks alebo zavretím do 2 mesiacov. Za nevymáhateľný peňažný trest má sa uložiť náhradný trest zavretia podľa miery zavinenia až do 2 mesiacov.
(3) Ochrana rovnošaty útvarov vzťahuje sa na jej úpravu, ako je určená organizačnými predpismi, vydanými hlavným veliteľom útvaru. Úpravou rovnošaty útvarov rozumie sa strih a úprava odevu, výložiek, ramenných pások, odznakov, hodností a odznakov vôbec, úprava čapíc, podbradníkov a gombíkov, služobného a vychádzkového pásu a pobočnej zbrane.
(4) Organizačné predpisy, vydané hlavným veliteľom útvaru, upravujú právo, poťažne povinnosť príslušníkov útvarov nosiť jej rovnošatu.
(5) Nikto nesmie verejne nosiť rovnošatu útvarov, ak nemá k tomu podľa organizačných predpisov, uvedených v predchádzajúcom odseku, právo alebo povinnosť alebo verejne nosiť na tejto rovnošate odznaky hodnosti, ktorá mu nenáleží. Taktiež sa zakazuje verejne nosiť takú rovnošatu alebo ústroj, ktoré sú buď vcelku alebo len v niektorých súčiastkach rovnošate útvaru tak podobné, že ich možno od nej rozoznať len pri zvláštnej pozornosti, ak len nebolo nosenie takej rovnošaty alebo ústroja povolené podľa § 14 zákona č. 269/1936 Sb. z. a n. alebo nariadené zvláštnym ustanovením, vydaným v dohode s ministerstvom vnútra.
§ 26.
Podrobné predpisy k prevedeniu tohto zákona vydá vláda nariadením.
§ 27.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú: zákon č. 184/1937 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 220/1939 Sl. z. a č. 240/1939 Sl. z.
§ 28.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra v dohode s ministrom školstva a národnej osvety a s ministrom národnej obrany.
Dr. Vojtech Tuka v. r.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.
Andrej, Bratislava 6575-39