Snem Slovenskej republiky 1939
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
90.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa
o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Židom a židovským sdruženiam (§ 7) sa zakazuje preberať alebo znovu zriaďovať hospodárske podniky a závody a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu.
(2) Výnimku z tohto zákazu v jednotlivých odôvodnených prípadoch môže povoliť ministerstvo hospodárstva.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na podniky a závody, ktoré sa zaoberajú výrobou po továrensky
§ 2.
(1) Židia a židovské sdruženia (§ 7) môžu scudziť, zaťažiť a prenajať (prepachtovať) nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky a závody, akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením. To isté platí pre záväzky nakladať uvedeným spôsobom s vymenovanými predmetmi,
(2) Ak sa povoľuje záväzok, platí povolenie aj pre príslušné plnenie.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na prenájom bytov.
§ 3.
Pri nakladaní s akciami, kmeňovými vkladmi, kuksami, závodnými a inými podielmi podľa § 2, vydáva povolenie komisia pri Slovenskej národnej banke, zriadená podľa vládneho nariadenia č. 113/ 1939 Sl. z. V ostatných prípadoch § 2 príslušné povolenie vydáva ministerstvo hospodárstva.
§ 4.
(1) Živnostenský úrad II. stolice môže podrobiť revízii živnostenské oprávnenia židov a židovských sdružení (§ 7) a môže tieto odňať, ak proti majiteľovi sú vážne námietky s hľadiska osobnej spoľahlivosti, ďalej s hľadiska verejného záujmu, alebo ak sa vyskytnú dôvody sociálne, ktoré vyžadujú odstránenie hospodársky nezdravého vplyvu, nastalého vzhľadom na nadpočetné oprávnenia. Proti rozhodnutiu úradu je prípustné odvolanie na ministerstvo hospodárstva, ktoré však nemá odkladného účinku.
(2) Pokiaľ udeľuje živnostenské oprávnenie v I. stolici ministerstvo hospodárstva, je príslušné toto k pokračovaniu podlá ods. l. Jeho rozhodnutie je konečné.
(3) V prípade odňatia oprávnenia majiteľ je povinný podnik do troch mesiacov zlikvidovať. Len v prípadoch osobitného zreteľa hodných môže pokračujúci úrad túto lehotu predĺžiť.
§5.
(1) Židovskí majitelia živnostenských oprávnení sú povinní na nápadnom mieste označiť svoje podniky (prevodzovne) nápisom "židovský podnik".
(2) Predpísané nápisy podľa ods. l vydajú obchodné a priemyselné komory.
(3) Splnenie povinnosti podľa ods. l sú povinní židovskí majitelia oznámiť do 30 dní od účinnosti tohto zákona príslušnej obchodnej a priemyselnej komore.
§ 6.
(1) V hospodárskych podnikoch a závodoch môžu byť zamestnaní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z.):
a) vo vyšších službách (zákon č. 26/ 1929 Sb. z a n.), pokiaľ počet židov nepresahuje 25% celkového počtu zamestnancov tejto kategórie v podniku a pokiaľ služebné požitky a iné odmeny zamestnancov židov nepresahujú 25% celkovej výšky služebných požitkov všetkých zamestnancov tejto kategórie v podniku,
b) v ostatných kategóriách pokiaľ počet židov nepresahuje 4% celkového počtu zamestnancov v podniku a 4%) celkovej výšky služebných požitkov všetkých zamestnancov týchto kategórií v podniku.
(2) Počet zamestnancov židov a výška ich služebných požitkov vo vyšších službách v smysle ods. l, lit. a) sa určuje k 1. marcu 1940 20%, k 1. marcu 1941 15%, k 1. marcu 1942 a pre roky nasledujúce 10%.
(3) Vyšší počet zamestnancov židov ako je určený v ods. l a 2 môže povoliť v jednotlivých odôvodnených prípadoch ministerstvo hospodárstva. Za takéto povolenie sa vyberá dávka z úradného výkonu podľa sadzby H. č. 6 zákona č. 248/1935 Sb, z. a o.
(4) Počet zamestnancov židov, keď podľa stavu ku dňu l, decembra 1939 nedosahuje výšky určenej v ods. l, nesmie byť zvýšený.
§ 7.
(1) Za židovské (podľa zásad § l vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z.) treba považovať:
a) podniky jednotlivcov, pokiaľ títo sú židia,
b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď aspoň jedna štvrtina členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí židom,
c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú židia, a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku spoločnosti patrí židom,
d) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica komplementárov sú židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom,
e) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patri židom,
f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod.), keď aspoň polovica členov sú židia, vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitnom predpise, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.
(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.
§ 8.
Pre ustálenie osobných a majetko-právnych pomerov právnických osôb, uvedených v § 7, sú smerodajné najmä firemné registry, spoločenské smluvy, členské soznamy, stanovy, zakladačné listy, ktoré patričné právnické osoby sú povinné na požiadanie úradov alebo obchodnej komory predložiť.
§ 9.
(1) Židovský alebo nežidovský charakter podnikov podľa tohto zákona ustáli príslušná obchodná a priemyselná komora na žiadosť zúčastnených strán alebo na dožiadanie úradov. Svoje rozhodnutie doručí obchodná a priemyselná komora vždy tiež príslušnému okresnému úradu (mestskému notárskemu úradu), ktorý má právo podať námietky.
(2) Proti rozhodnutí obchodnej a priemyselnej komory je prípustné aj odvolanie do 15 dní od doručenia na ministerstvo hospodárstva. Odvolanie treba podať u pokračujúcej komory.
§ 10.
Dozor nad činnosťou obchodných a priemyselných komôr sverenou im podlá tohto zákona, vykonáva ministerstvo hospodárstva.
§ 11.
Do každého židovského podniku môže byť menovaný dôverník alebo dočasný správca podľa ustanovení vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z.
§ 12.
Kde sa v tomto zákone hovorí o nehnuteľnostiach, nevzťahuje sa to na nehnuteľnosti poľnohospodárske (§ 3 vlád. nar. č. 147/1939 Sl. z.).
§ 13.
Právne jednania, ktoré sú v rozpore s predpismi tohto zákona, nemajú právnu účinnosť.
§ 14.
(1) Kto jedná proti ustanoveniam §§ l a 2 alebo kto uvádza nesprávne alebo neúplné údaje (§ 2) skutkových okolností, alebo ich používa, aby vylákal pre seba alebo pre iného schválenie podľa § 2, bude trestaný okresným súdom pre prečin väzením do l roku.
(2) Pokus je trestný.
(3) Vedľa trestu na slobode môže byť uložený trest peňažitý až do 100.000 Ks.
(4) Vedľa trestov môže byť vyslovené aj zhabanie majetku a jeho prepadnutie v prospech štátu, pokiaľ tento majetok bol predmetom trestného činu a bol vlastníctvom páchateľa alebo účastníka.
§ 15.
Priestupok spácha, kto nesplní povinnosť, určenú v § 5, alebo kto jedná proti ustanoveniam § 6; priestupky trestajú okresné (policajné) úrady peňažitým trestom od 100 do 50.000 Ks, premeniteľným v prípade nedobytnosti na náhradný trest zavretia do 14 dní.
§ 16.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. deň po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecné želanie, aby hospodársky život na Slovensku prešiel do rak kresťanských, preniká stále viac a nachádza svoj výraz v častých vonkajších prejavoch. I keď doterajší stav nedovoľuje úplné odstránenie vplyvu židovstva na slovenský hospodársky život, treba sa postarať aspoň o postupné preberanie hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov, t. j. prevádzať takzvaná arizáciu, pod ktorou rozumieme činnosť majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu židov v hospodárstve.
Doteraz štátna správa mimo iného sledovala arizáciu tým, že:
a) usmerňovala zakladanie nových živnostenských podnikov,
b) usmerňovala prevody podnikov, kapitálových účastí, ako aj nehnuteľností, pri čom dbala na to, aby sa podniky, kapitál a určité nehnuteľnosti nedostávaly do rúk nežiaducich,
c) odnímala živnostenské oprávnenia nežiaducim majiteľom.
Právne predpisy, ktorých používala verejná správa pri sledovaní arizácie sú hlavne:
1. vládne nariadenie č. 265/1938 Sb. z. a n. a č, 347/1938 Sb. z. a n, o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní;
2. vládne nariadenie č. 266/1938 Sb, z. a n. o sídle kupcov (obchodníkov), obchodných spoločností a zárobkových a hospodárskych spoločenstiev (družtiev);
3. nariadenie Slovenskej krajinskej vlády č. 81/1938 U, n. o obmedzení slúčenia (fúzie) obchodných spoločností;
4. nariadenie Slovenskej krajinskej vlády č. 82/1938 Ú. n. o dočasnom obmedzení prevodov hospodárskych podnikov;
5. nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 53/1939 Ú. n., ktorým sa predlžuje účinnosť vládneho nariadenia č, 280/1938 Sb. z. a n. o prechodnom obmedzení scudzenia a dania do árendy určitých druhov ne-
hnuteľností a nariadenia vlády Slovenskej krajiny č. 44/1938 Ú. n. o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi;
6. opatrenie Stáleho výboru č. 287/1938 Sb. z. a. n., ktorým sa obmedzujú právne jednania s niektorými majetkovými hodnotami;
7. vládne nariadenie č. 113/1939 Sl. z., ktorým sa obmedzuje nakladanie s kapitálovými účastmi;
8. vládne nariadenie č. 137/1939 Sl. z. o dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a iných majetkových podstatách;
9. vládne nariadenie č. 147/1939 Sl. z. o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve židov a doplňujúce vládne nariadenie č. 197/1939 Sl. z.;
10. vládne nariadenie č. 169/1939 Sl. z. o revízii živnostenských oprávnení.
Tieto právne predpisy ako vidieť sú značne roztrieštené a zväčša všeobecné, keďže nehovoria priamo o židoch. Z toho vzniká klamná predstava širokej verejnosti, že naše zákonodarstvo sa doteraz nezaoberalo dosť intenzívne s tzv. arizáciou.
Nie je však len požiadavkou verejnosti zjednodušiť a sústrediť komplikované právne predpisy, ktoré sa dotýkajú tejto matérie, ale vyžadujú to aj praktické zretely. Uznáva sa potrebným sjednotiť prax na celom území Slovenskej republiky a urýchliť arizačný proces.
K § l. Aby bol znemožnený vznik nových židovských hospodárskych závodov, zakazuje sa židom tieto preberať alebo znovu zriaďovať, ako aj nadobúdať živnostenské oprávnenia. Aby však nebolo celkom vylúčené prípadné použitie núkajúceho sa židovského kapitálu tam, kde to bude osožné pre hospodársky vývin Slovenska, môže ministerstvo hospodárstva v takýchto odôvodnených prípadoch povoliť výnimku (ods, 2). Tento cieľ sleduje aj ustanovenie ods. 3, podľa ktorého továrenské podniky nespadajú pod zákaz, resp. obmedzenia ods, 1.
K § 2, Ako už bolo spomenuté v ods. 3. a 4. dôvodovej zprávy, existujú platné právne predpisy, ktoré umožňujú štátnej správe kontrolovať nakladanie s určitými právami a predmetmi. Osnova tieto predpisy sústreďuje v jednej vete a viaže možnosť scudzenia, zaťaženia a prenájmu nehnuteľností, práv na nehnuteľnostiach, hospodárskych závodov, akcií, kuksov, závodných podielov a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu, na osobitné povolenie. Takýmto spôsobom bude umožnená kontrola a súčasne aj regulácia hospodárskych hodnôt, ktoré sa nachádzajú v rukách židov.
K § 3, Intenciou zákona je tiež sústredenie kompetencie vo veciach arizácie. Len tak bude možné docieliť prehľadu o jej postupe a tento len tak bude možné centrálne dirigovať podľa celoštátnych národohospodárskych potrieb. Preto kompetencia sa sústreďuje u ministerstva hospodárstva (§ l, ods. 2., § 3, § 9, ods. 2.). Pri nakladaní s cennými papiermi podľa doterajšej praxe sa ponecháva pôsobnosť zvláštnej komisii pri Slovenskej národnej banke.
K § 4. Recipuje zásady vládneho nariadenia c. 169/1939 Sl. z. o revízií živnostenských oprávnení, ktoré sa však vzťahovalo len na niektoré taxatívne vypočítané živnosti, kdežto ustanovenie § 4 osnovy umožňuje revíziu všetkých živnostenských oprávnení, keď ich majiteľmi sú židia a židovské sdruženia.
Toto pružné ustanovenie bolo treba takto upraviť, lebo už dnes ukázaly sa nedostatky vládneho nariadenia č. 169/1939 Sl. z. príliš zošnurované taxatívnym výpočtom revízii podrobených živností. V prípade, že by sa otázka neupravila na tomto širšom podklade, muselo by beztak dojsť k novelizácii cit. vládneho nariadenia.
K § 5, Arizačný proces má sa previesť tým spôsobom, že podniky židovské nútia sa označiť svoje podniky za židovské,
Táto okolnosť sama o sebe by iste nestačila, lebo židia by jednoducho vyhoveli tejto povinnosti a v terajšom stave nenastaly by nijaké zmeny. Lenže úrady budú mať možnosť (§ 4) odňať živnostenské oprávnenia židovským podnikateľom, ktorá okolnosť sama o sebe už je tlakom na židov. S tohto hľadiska doterajšie zákonné ustanovenia stačia. Ďalším tlakom na židov sú prostriedky propagandy
K § 6. Jedným z najpálčivejších problémov arizácie je otázka zamestnávania židov v hospodárskych podnikoch a závodoch. Musíme sa na ňu dívať s dvoch strán. Treba stlačiť počet zamestnancov židov na najnižšiu mieru, najmä tam, kde je miesto nich dostatočná náhrada, ale na druhej strane treba zachovať zase tých zamestnancov židov, ktorí sú dôležití pre hospodársky život (wirtschaftlich wichtige Juden) a dať im právnu istotu o pevnosti ich zamestnania. Ide tu najmä o odborné sily vo vyšších službách, kde niet miesto nich nateraz náhrady a treba teda ponechať časovému odstupu postupné ich vyraďovanie. Preto pre rok 1940 sa určuje počet zamestnancov židov \ podniku a ich účasť na služobných požitkoch v kategórii vyšších služieb vo výške 25% k 1. marcu 1940, 20% k 1. marcu 1941, 15% k 1. marcu 1942 a v nasledujúcich rokoch na 10%. V ostatnýchr kategóriách sú určené 4%, čo zodpovedá pomeru celkového počtu židov k celkovému počtu všetkého obyvateľstva štátu.
K §§ 7 a 8. Ustanovenia týchto paragrafov znamenajú čiastočnú recepciu zásad vyjadrených vlád. nar. č. 147/1939 Sl. z.Tieto zásady bolo však treba doplniť, lebo povaha poľnohospodárskeho majetku, ako par excellence majetku nehnuteľného je podstatne iná, ako povaha živnostenského podniku, pravidelne majetku hnuteľného. Nestačí tu preto pre posúdenie otázky, či má konkrétny podnik prevahu židovskú, skúmať, čí je majetok, ale treba skúmať aj otázku, čí je zisk podniku a ako participuje nežidovský živel na hospodárskej hodnote patričného podniku.
K § 9. Myšlienka poveriť agendou obchodné komory je nie pôvodná a je prevzatá z Rakúska a zo Sudetska. Je samozrejmé, že obchodné komory určia určité stereotypy smlúv a že sa neuspokoja s voľnými formami smlúv, aby záujem kresťanských spoločníkov bol chránený dostatočne.
K § 10. Obsahuje len všeobecnú klauzulu o výkone dozoru nad činnosťou obchodných komôr.
K § 11. Recipuje ustanovenie vlád. nar. č. 137/1939 Sl. z. a aplikuje ich na židovské podniky.
K § 12. Vlastníctvo a nakladanie s poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami u osôb židovských upravujú zvláštne špeciálne predpisy (vlád, nar. č. 147/1939 Sl. z., vlád.
nar. č. 197/1939 Sl. z. a v sneme t. č. prejednávaný návrh zákona o pozemkovej reforme), takže z predmetnej matérie sa vypúšťajú.
K § 13. Aby bolo zabránené fingovaným smluvám, prípadne iným spôsobom krytia (Tarnung), vyhlasujú s<a podobné jednania za neplatné a teda právne neúčinné.
K § 14. Trestné sankcie sú upravené primerane skutkovej podstate spáchaného trestného činu.
K § 15. Tieto trestné sankcie sú určené obdobne podľa vlád. nar. č. 147/1939 Sl. z.
Osnova neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády
Gejza Medŕický v. r,
minister hospodárstva.