Snem Slovenskej republiky 1939.
I volebné obdobie, 2 zasedanie.
Čís. 91.
Zpráva
rozpočtového výboru
o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940.
Rozpočtový výbor rokoval o štátnom rozpočte na rok 1940 na schôdzkach dňa 15. a 18.decembra 1939 a rozhodol o ňom dňa 18.decembra 1939 vo večerných hodinách. Rozpočet bol predložený snemu - vzhľadom na rušné jesenné udalosti - pomerne neskoro, takže nezostalo nič iného len urýchliť práce rozpočtového výboruak sme sa chceli vyhnúť rozpočtovému provizóriu. Dva dni na pre rokovanie tak významnej osnovy je iste časom absolútne nedostatočným. Vypukne to najmä, keď uvážime, že je to vlastne jediná príležitosť, pri ktorej zástupci ľudu môžu a majú zaujať stanovisko k otázke škody, ktorú štát spôsobuje národnému hospodárstva odčerpaním značnej časti jeho prostriedkov a k otázke prospechu, ktorý národnému hospodárstvu resp.občianstvu vzniká použitím takto nashromaždených prostriedkov.Je to tiež jediná príležitosť kde zástupcovia ľudu môžu účinne uplatniť svoj názor a svoju vôľu ohľadne spôsobu použitia príjmov štátneho hospodárstva. Preto treba trvať na požiadavke, aby v budúcnosti rozpočty bol
snemu predkladané tak, aby mal dosť času. splniť svoju úlohu,
Tento nedostatok bol toho roku vyvážaný do značne] miery prácou úsporného a kontrolného výboru snemu. Tento výbor zaoberal sa rozpočtom úplne dopodrobna nielen podľa jeho kapitol, titulov a paragrafov, ale i podľa jednotlivých položiek a to ešte pred tým, Čo by vláda bola mohla zaujať k nemu stanovisko. Výbor upravil požiadavky jednotlivých rezortov a podnikov na mieru, ktorá je v rozumnom pomere k štátnym príjmom. Tomuto výboru, pripadla i úloha hodnotiť štátne príjmy, resp. ich zdroje čo do výdatnosti Rušný vývin našich politických pomerov r.1939 musel ma pochopiteľne, určitý vplyv i na vývin pomerov hospodárskych. Vývin štátnych financií bol síce pomerne priaznivý, ale je otázkou, či sme splnili všetky úlohy, ktoré sa očakávaly. Konečný výsledok finančného hospodárstva štátu nemožno totiž hodnotiť len s hľadiska jeho povahy /či je pozitívny alebo negatívny/ a veľkosti, ale hlavne podľa príčin jeho vzniku. Ani z veľkého prebytku nemožno mať radosť, ak bol dosiahnutý neúnosnými príjmami alebo zanedbaním dôležitých povinností štátu.
Vývin nášho hospodárstva prebiehol v r.1939 pomerne priaznivé. Zamestnanosť priemyslu poklesla iba v niektorých obor ale nikde nenadobudla vážnejšieho rozsahu.
Vývin pomerov menových odohrával sa pokojne. Menová jednotka zachovala úplne svoju stabilitu, čo malo dobrý vplyv na pomery v ostatných odvetviach hospodárstva. Je želateľné, aby si naša menová politika zachovala i naďalej túto tendenciu.
Na poli tvorenia nových pracovných príležitostí zaznamenali sme v r.1939 pomerne malé pokroky. Bolo by treba skúmať pri činy tohoto. Rozmnožovanie pracovných príležitostí je nutnosťou
nielen s hľadiska našej populačnosti, ale i s hľadiska štátneho hospodárstva. Už tohoročná práca úsporného a kontrolného výboru jasne ukazuje, že je mnoho úloh, ktoré naše štátne hospodárstvo pri dnešnej kapacite slovenského národného hospodárstva nemôže zvládnuť. Štát bude teda museť i vo svojom vlastnom záujme skúma možnosti nových pracovných príležitostí a odstraňovať prekážky vzniku, prip.vývinu.
štátny rozpočet na rok 1940 končí schodkom nielen v časti investičnej ale i vo vlastnej štátnej správe. Schodok je vyčíslený 47,043.551.- korunami. Náklady investičné budú sa museť kryť úverovými operáciami. Na trvalo nebolo by správne uspokojiť sa výhradne s úverovým krytím ani pri investíciách. I ony maly by sa, aspoň z časti, kryť riadnymi rozpočtovými príjmami. Keby sme toho nedosiahli, znamenalo by to stály a pomerne rýchly vzrast štátneho dlhu a tým i zvyšovanie výdavkovej strany nášho rozpočtu.
Schodok rozpočtu vlastnej štátnej správy bude sa museť kryť podľa názoru rozpočtového výboru, i budúceho roku buďto zvýšenými riadnymi rozpočtovými príjmami alebo úsporami. Úver bol by tu nemiestny a ničím neodôvodnený.
V správe štátneho dlhu rozpočet počíta s hradením úrokov ž dlhov prevzatých od bývalej republiky česko-slovenskej a od kraji ako i z dlhov vlastných. I toto môže byť len prechodný stav. Na trvalo treba počítať nielen s úrokovaním , ale i s amortizovaním štátneho dlhu a následkom toho i s novými výdavkami z tohto titulu
Štátne podniky sú veľmi nedostatočnou oporou štátneho hospodérstva. Zisk, ktorý mu odvádzajú, je neprimeraný. Najmä veľké schodky miestnych železníc a banských závodov, ale i štátnych kúpeľov a štátnej visutej lanovky v Tatr.Lomnici treba vytrvale sni
žovať.
Mimoriadny investičný rozpočet tvorí samostatný oddiel ale nepredstavuje úhrn rozpočtu na všetky investície , pretože i rozpočet vlastnej štátnej správy obsahuje investičné výdavky v celkovej výške asi 65 miliónov korún. Takto teda celková suma preliminovaná na investície budúcoho roku je pomerne veľká,presahuje 600 miliónov korún. Ak sa podarí preliminované investície zvládnuť i po stránke technickej, môžu byť výdatným príspevkom : zmiernenie nezamestnanosti.
Složenie rozpočtu tak ako ho schválil rozpočtový výbor:
A/ Rozpočet riadny. Vlastná štátna správa:
Úhrn výdavkov.....................Ks 1.514,722.107.-
úhrn príjmov .....................Ks l.467,678.556.-
schodok.........................Ks 47,043.551.-
II. Provozný rozpočet štátnych podnikov:
Úhrn nákladov .....................Ks 1,323.593.860.-
úhrn ťažieb .....................Ks 1.244.154.461.-
Zisk ............................Ks 79,439.399.-
III Správa štátneho dlhu:
Úhrn výdavkov.....................Ks 132,817.587.-
Úhrn príjmov ....................Ks 59,362.305.-_
Úhrada štátnou správou.............Ks 73,455.282.- B/ Rozpočet mimoriadny. Náklady na mimoriadne investície ........Ks 536,155.300,-
Štátne podniky odvedú štátnej pokladnici Ks 68,425.256.-, t.j. časť zisku, ktorá zostane po prídeloch rezervným fondom, po amortizácii a po zúročení, resp, po zaplatení amortizačných splát. dlhov.
Náklady na mimoriadny rozpočet budú sa môcť hradiť úverovými operáciami, na ktoré minister financií dostáva splnomocnenie vo finančnom zákone.
Rozpočtový výbor usniesol sa na týchto pozmeňujúcich návrhov štátneho rozpočtu na rok 1940,
- l./ V kapitole 3 "Predsedníctvo vlády", tit.l "Výdavky všeobecné", § 4 "Na fond nepredvídaných výloh vlády podľa § 5.ods 2 zák.zo dňa 20.III.1919, č.175 Sb.z. a n." pododiel"B "Vecné výdavky" boly zvýšené z pôvodných 1,200.000 Ks na 2,200.000 Ks celkom teda o 1,000.000 Ks.
2./ V kapitole 6 "Ministerstvo vnútra", tit.10 "Sociálna správa", § 2 "Starostlivosť stavebná a bytová" pododiel.B "Vecné výdavky mimoriadne" boly zvýšené z pôvodných 2,000.000 Ks na 5,000.000 Ks, celkom teda o 3,000.000 Ks.
3./ V kapitole 11 "Ministerstvo dopravy a verejných prác", tit.8 "Stavba budov a kúpa realít pre potreby civilnej štátnej správy" z paragrafu "Predsedníctvo vlády" z vecných výdavkov minie riadnych 1,012.500 Ks odníma sa suma 1,000.000 Ks, určená pre adaptáciu paláca hlavy štátu a zaraďuje sa do nového paragrafu
"Prezident republiky". Zvyšok úveru, preliminovaného v paragrafe "Predsedníctvo vlády" v sume 12.500 Ks zvyšuje sa povolením nového
výdavku na kúpu a adaptáciu paláca pre predsedu vlády na 1,512. Ks. Paragraf "Prezident republiky" označuje sa poradovým číslom l, paragraf "Predsedníctvo vlády" poradovým číslom 2. Ostatné paragrafy označujú sa ďalšími poradovými číslami tak ako za sebou nasledujú.
V dôsledku toho zvyšujú sa celkové výdavky vecné mimoriadne v titule 8 kap.11 z pôvodných 7,758.300 Ks na 9,258.300 teda celkom o 1,500.000 Ks.
4./ V kapitole 15 "Najvyšší účtovný kontrolný úrad", pol.l "Osobné výdavky, platy stálych a pridelených zamestnancov boly zvýšené z pôvodných 913.000 Ks na 1,163.000 Ks, teda celkom o 250.000 Ks.
V dôsledku toho zvyšujú sa výdavky skupiny I. "Vlastná štátna správa" z pôvodných l,508,972.107 Ks na 1,514.722.107 Ks celkom teda o 5,750.000 Ks. Zo zvýšených výdavkov 5,750.000 Ks pripadá na osobné výdavky podľa platových zákonov a nariadení 250.000 Ks na vecné výdavky riadne 1,000.000 Ks a na vecné vydá mimoriadne 4,500.000 Ks.
Celkový schodok skupiny I."Vlastná štátna správa" zvyšuje sa z pôvodných 41,293.551 Ks na 47,043.551 Ks, celkom teda o 5,750,000 Ks.
Rozpočtový výbor odporúča, aby snem takto upravený finančný zákon s jeho takto upravenými prílohami prijal.
Predseda : Gen.zpravodaj:
Dr,E. Filkorn v.r. Dr.Ing.Zaťko v.r.
Rezolúcia.
Rozpočtový výbor odporúča v tejto súvislosti, aby sa snem usniesol na tejto rezolúcii:
Vláde sa ukladá, aby pokiaľ možno urýchlene vydala nariadenie, ktorým menia sa niektoré ustanovenia vlád. nar. čís. 143/1922 /Pravidlá o vyberaní dávky zo zábav/ v znení vlád. nar. čís. 15/1928 a čís. 212/1931 Sb.z. a n. v týchto smeroch:
a/ Text § 2 nech je doplnený na konci odstavca 2 týmito slovami:
"..........vyjímajúc preteky uvedené v § 3 odstavec 6. "
b/ § 3. nech je doplnený novým odstavcom : "6. Preteky športovné, na ktorých sa účastnia len športovci neplatení /amatéri/ pokiaľ výťažok je určený pre
ďalšiu podporu športu, brannosti a telovýchovy vôbec ".
Odôvodnenie.
Športovné podnikania podrobené sú dosial zdaneniu obecnou dávkou zo zábav, ktorá znamená značné zaťaženie a ohrozuje finančnú rovnováhu športovných organizácií. Náprava v tomto smere je dávnou túžbou slovenských športovcov a dnes celá športovná verejnosť Slovenska znova volá po oslobodení telovýchovy od tejto brzdy.
So zretľom na to, že dnes už jedná sa vonkoncom len o podnikanie amatérskeho rázu, ktorých výťažku užité je vždy a výhradne opäť ku podpore športu, znamená vlastne toto zaťaženie priamo poškodenie tých závažných snáh, ktorých podpora v dnešnej dobe mala by byť príkazom v prospech zvýšenia národnej brannosti.
Rozpočtové netýka sa odstránenie športovej dávky rozpočtu štátu, ale len rozpočtu niekoľko málo obcí a to v tak nepatrnej miere, že úhrada újmy bez akýchkoľvek ďalších opatrení snadno je docielená zvýšenou úspornosíou. V Bratislave odviedly športovné podnikania mestu v roku 1938 obnos 40.000 Ks, čili 2% celého výnosu dávky zo zábav /2,000.000 Ks / a 3% celého mestského príjmu.V ostatných v úvahu padajúcich obciach Slovenska je tenže výnos ešte nepatrnejší. Slovenská verejnosť pod tlakom dejinných udalostí volá po tom, aby sme sa stali národom vojenským Ak to chceme docieliť, musíme všetko podniknúť, aby sme účinným zintenzívnením a rozširovaním športovnej činnosti túto snahu podporovali a tak slúžili vojennej predvýchove. V moderných štátoch, ako je Nemecko, Taliansko a tiež aj Rusko, dávno sú už odstránené dane a dávky zo športu a organizovanie tohože stalo sa štátnou agendou. Je preto treba i u nás vyňať z dávky zo zábav všetky tie športovné podnikania, ktoré slúžia výhradne účelom telovýchovným.
oooooOooooo
Finančný zákon Slovenskej republiky
zo dňa.......decembra 1939,
ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone;
ČASŤ
Článok I,
V prílohe A Štátneho rozpočtu na rok 1940 určujú sa výdavky vlastnej štátnej správy /rozpočtová skupina I/ sumou 1,514,722.107 Ks a prijmy toho istého rozpočtu sumou 1,467,678.556 Ks.
Článok II.
/1/ Štátne podniky /rozpočtová skupina II/, pre ktoré platí zákon zo dňa 18.decembra 1922,čís.404 Sb.z. a n., o úprave hospodárenia v Štátnych závodoch, ústavoch a zarladeniach, ktoré nemajú prevažne pínií úlohy správne, hradia zo svojich ťažieb ako náklady prevozné, tak aj náklady investičné, nakoľko nie je týmto zákonom alebo štátnym rozpočtom ináč stanovené.
/2/ Zisk, ktorý podniky majú odviesť štátnej pokladnici sa určuje sumou 68,423.256 Ks.
/3/ Slovenské, štátne železnice a Slovenská pošta okrem toho uhradia aj potrebu svojho najvyššieho správneho úradu /ministerstva dopravy/, ak nie je uhradená jeho vlastnými príjmami.
/4/ Slovenským štátnym železniciam sa poskytuje na úhradu prevozných nákladov výnos prepravnej dane na štátných a štátom provozovaných železniciach až do výšky Ks 49,750.000.
/5/ V štátnych podnikoch môžu sa výdavky, určené na invectície, použiť len na ciele uvedené v ich rozpočtoch a najviac sumami, pre ten ktorý cieľ tam stanovenými.Zmeny sú prípustné len v hraniciach celkovej sumy, v rozpočte podniku na tieto investície určenej, a za podmienok § 10 zák. čís. 186/39 Slov. zák., o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade. Za tých istých podmienok môže byť výnimočne celková suma na pravé investície stanovená, prekročená, ak prekročenie je zaokryté prostriedkami, utrženýini za predané nehnuteľnosti štátnych podnikov. Ináč vyššie náklady na pravé investície vyžadujú súhlas sne mu Slovenskej republiky,
/6/ Úhrada investičných nákladov pôžičkami je prípustná len pri tých štátnych podnikoch,pri ktorých je to stanovené týmto zákonom.
/7/ Prechodné úvery na uhradenie prechodných schodkov vyplývajúcich z časovej neshody medzi ťažbami a nákladmi sú prípustné len v dohode s ministrom financií a musia byť splatené najneskôr do konca februára 1941.
Č l á n o k III.
/1/ Pódia zákona číslo 190/39 Slov.zák., prílohy D, položky 2 a 4 zaisťujú sa v štátnom rozpočte na rok 1940
Článok XIII,
Výdavky, ktoré nemožno hradiť ani presunom podľa článku XII, ods.l až 3 vyžadujú súhlas snemu Slovenskej republiky.
Článok XIV.
Opatrenia, ktoré časové presahujú schválený rozpočet a vo svojich dôsledkoch zaťažujú alebo by mohly zaťažovať rozpočty budúcej vyžadujú súhlas ministra financií. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na opatrenia, ktoré sa robia v nežnom hospodárstve vykonávaním platných zákonov alebo na základe zmocnenia podľa nich.
Článok XV. Minister financií sa splnomocňuje s
a/ aby na hradenie prechodných schodkov, vyplývajúcich z časovej neshody medzi príjmami a výdavkami zadovážil peňažné prostriedky prechodnými, úvermi, ktoré musia byť splatené najneskôr do konca februára 1941 a nesmú byť v žiadnej forme prolongované ani novými úverovými operáciami hradené,
b/ aby opatril úverovými operáciami sumu až do výšky 47,043.551 Ks.- potrebnú na krytie výdavkov vlastnej štátnej správy neuhradených štátnymi príjmami,
c/ aby previedol potrebné úverové operácie na prolongáciu, konverziu alebo zaplatenie štátnych dlžob splatných v roku 1940, čítajúc do toho aj výdavky spojené s týmito úverovými operáciami.
Článok XVI.
/1/ Minister financií sa splnomocňuje} aby v roku 1940 prevzal štátne záruky :
a/ do výšky 10,000.000 Ks za pôžičky uzavrené sväzkami územnej samosprávy v roku 1940 na investičné práce na ktoré prispieva štát /:Štátna správa a Štátne podniky: ak si tieto sväzky nemôžu nedostačujúce prostriedky zadovážiť sami bes tejto záruky,
b/ do výšky 20,000.000 Ks na opatrenie iných potrieb v záujme verejnom nevyhnuteľných.
/2/ Záručné listiny a záručné doložky podľa tohto článku vydané sú oslobodené od poplatkov,
/3/ Tieto záruky treba dať snemu Slovenské i republiky na vedomie.
Článok XVII.
/1/ Povolené prostriedky možno použiť, ak zvláštne zákonné predpisy neurčujú nič iného, len do konca roku 1940 a na úhradu výdavkov splatných do konca tohto roku.
/2/ Toto ustanovenie neplatí pre prostriedky povolené na úhradu stálych platov ako slúžneho a penzií. Tieto prostriedky môžu sa použiť až do uplynutia premlčacej lehoty.
Článok XVIII.
Pri dočasnom prideľovaní alebo trvalom prevedení zamestnancov z jednoho rezortu alebo štátneho podniku do iného rezortu alebo štátneho podniku môžu byť prostriedký, preliminované na osobné výdavky v rezorte alebo podniku
ktorým sú títo zamestnanci pridelení, prekročené za podmienok § 10 zák.č.186/39 Sl.z. Potrebnú sumu na týchto zamestnancov treba viazať v rozpočtoch, kde náklad na nich je preliminovaný.
Článok XIX.
Predpisy v článkoch VIII až X, XII až XIV sa nevzťahujú na štátne podniky.
Článok XX.
Minister financií sa splnomocňuje; aby na úrokovú službu tých dlhopisov Všeobecného a Zvláštneho fondu peňažných ústavov, ktoré prináležia príslušníkom Slovenskej republiky alebo ústavom so sídlom na Slovensku, prevzal záväzok prispievať zo štátnych prostried - kov sumou najviac 8,894.190 Ks.
Článok XXI.
Dielci príspevok podpornému fondu pri Zemedelskej rade v Bratislave, stanovený v § 2 zák.č.118/27 Sb z. a n., o poskytnutí podpor pri živelných pohromách, v spojení s vlád.nar. č.75/28 Sb.z. a n., stanoví sa sumou 900.000 Ks.
Časť II. Článok XXII.
/1/ Minister financií sa splnomocňuje, aby v roku 1940 mohol bez predchádzajúceho schválenia snemu Slovenskej republiky štátny nehnuteľný majetok; a/ odpredať, a to do úhrnnej sumy 5,000.000 Ks, ak odhadná cena odpredávaného majetku v jednotlivom prípade neprevyšuje 1,000.000 KS,
b/ zaťažiť služobnosťami alebo záložnými právami a to až do úhrnnej sumy 1.O00.000. Ks ak hodnota jednotlivej prepožičanej služobnosti alebo jednotlivá požiadavka zaisťovaná záložným právom neprevyšuje 200.000 Ks,
c/ zaťažiť stavebnými právami,
/2/ O týchto opatreniach treba podať zprávu snem
Slovenskej republiky.
Článok XXIII.
/1/ V prílohe B štátneho rozpočtu na rok 1940 /mimoriadny rozpočet, oddelenie 1. "investičné náklady štátnych podnikov / výdavky sa ustalujú sumou 297,155.300 Ks.
/2/ Minister financií sa splnomocňuje, aby peniaze potrebné na pravé investície štátnych podnikov nakoľko nie sú kryté vlastnými prostriedkami podnikov, prípadne z ich prevozného zisku, zadovážil úverovou operá - ciou alebo zálohou zo štátnej pokladnice, a to : a/ Slovenskej pošty až do výšky 31,122.200 Ks
b/ Poštovej sporiteľne až do výšky 2,800.000 Ks
c/ Slovenských štátnych železníc až do
výšky 250,137.700 Ks.
d/ Štátnych majetkov poľnohospodárskych Škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych až do výšky 2,186.400 Ks,
e/ Štátnych banských a hutnických závodov
až do výšky 5,746.000 Ks
f/ Štátnych kúpeľov až do výšky 2,373.000 Ks
g/ Štátnych tlačiarní až do výšky 100.000 Ks
h/ Štátnej visutej lanovky až do výšky 2,670.000 Ks
i/ Slovenskej tlačovej kancelária až do výšky 2O.OOO Ks
teda do úhrnnej výšky ....... ....... 297,155.300Ks.
/3/ K vykonávaniu, týchto investícii možno prikročiť len vtedy, ak potrebné prostriedky boly už opatrené a súhlas ministra financií bol daný.
/4/ O používaní prostriedkov určených na pravé investície štátnych podnikov platí ustanovenie Článku II,
cds.5.
Článok XXIV.
/1/ V prílohe 3 štátneho rozpočtu na rok 1940 oddelenie 2, investičný rozpočet vlastnej štátnej správy/ výdavky sa určujú sumou 239,000. 000 Ks a
príjmy sumou 4,778.000 Ks.
/2/ Minister financií sa splnomocňuje, aby úverovými operáciami zadovážil sumu potrebnú na úhradu tých výdavkov, ktoré nie sú kryté príjmami...
/3/ Na účet týchto úverových operácií môže minister' financií poskytnúť zálohu 20 štátnej pokladnice.
/4/ O používaní prostriedkov určených na tieto investície platí ustanovenie Článku XII, ods.4.
/5/ K vykonávaniu týchto investícií možno prikročiť len vtedy, ak potrebné prostriedky boly už opatrené a súhlas ministra financií bol daný.
Článok XXV.
Sadzba výrobnej a spotrebnej dane z liehu, stanovená v článku I, ods.l zákona zo dňa 7.júna 1932 č.86 Sb.z. a n., ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu a upravuje hospodárenie s liehom, na rok