Snem Slovenskej republiky 1939
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
93.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa
o vyhlasovaní právnych predpisov a o úradných časopisoch (publikačná norma)
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Vyhlasovanie právnych predpisov.
§ l.
V sbierke právnych predpisov "Slovenský zákonník" sa majú vyhlasovať:
1. zákony Slovenskej republiky,
2. medzinárodné smluvy, ak vyžadujú súhlas snemu (písm. h), § 24 Ústavy], alebo ak sa vláda usnesie na ich vyhlásení,
3. usnesenie snemu o štátnych záverečných účtoch (písm. d), § 24 Ústavy),
4. neodkladné opatrenia výboru snemu podľa § 30 Ústavy,
5. vládne nariadenia s mocou zákona (ods. l, § 44 Ústavy),
6. usnesenia snemu o nesúhlase s vládnym nariadením s mocou zákona (ods. 3, § 44 Ústavy),
7. vykonávacie nariadenia vlády (§ 43 Ústavy) a jej vyhlášky, ak vyhlásenie týchto v Slovenskom zákonníku predpisuje zákon alebo vládne nariadenie,
8. nariadenia a vyhlášky ministrov, ministerstiev a iných úradov a orgánov Slovenskej republiky pod podmienkou, uvedenou pod bodom 7,
9. usnesenia ústavného senátu o neplatnosti zákona alebo nariadenia s mocou zákona (ods. l, § 98 Ústavy),
10. všetky iné vyhlášky (opatrenia), ktorých vyhlásenie v Slovenskom zákonníku bolo alebo bude predpísané právnymi predpismi, vyhlasovanými v Slovenskom zákonníku alebo v sbierkach ním nahradených (§ 8),
11. vyhlášky o oprave tlačových chýb, vzniklých pri vydávaní Slovenského zákonníka.
§ 2.
(1) Slovenský zákonník sa vydáva v jazyku slovenskom.
(2) Opatrenie o preklade Slovenského zákonníka do jazyka národnostných skupín môže učiniť vláda usnesením.
§ 3.
Čiastky Slovenského zákonníka sa vydávajú pódia potreby. Čiastky vyšlé v jednom kalendárnom roku sa číslujú jedným radom čísel; druhým radom čísel sa číslujú právne predpisy (§ 1), vyhlásené v Slovenskom zákonníku v jednom kalendárnom roku.
§4.
(1) Deň označený v záhlaví príslušnej čiastky ako deň jej vydania platí za deň vyhlásenia právnych predpisov do nej pojatých, nakoľko osobitný právny predpis neurčuje inak.
(2) Uverejnenie právnych predpisov v § l uvedených iným spôsobom, ako v Slovenskom zákonníku, nenahradzuje vyhlásenie, predpísané týmto zákonom.
(3) Platnosť právnych predpisov, uvedených pod č. l, 3, 4, 5, 7, 8, 10, nakoľko osobitnými právnymi predpismi sa inak neurčí, nastáva 15, dňa po uplynutí dňa vydania príslušnej čiastky.
§5.
(1) Tlačové chyby v texte Slovenského zákonníka, ako aj iné nesprávnosti v jeho vnútornej úprave (číslovanie jednotlivých vyhlásení, čiastok a strán, deň vyhlásenia a pod.), opravujú sa v Slovenskom zákonníku vyhláškou predsedu vlády.
(2) Vyhlásenie opravy má účinok, ako by text právneho predpisu bol býval už pôvodne vyhlásený správne.
§ 6.
Slovenský zákonník rediguje a vydáva predsedníctvo vlády.
§ 7.
(1) Predseda vlády vydáva podrobnejšie predpisy o dodávaní Slovenského zákonníka štátnym a verejným úradom, ústavom, podnikom, zariadeniam a orgánom a o podmienkach jeho odberania.
(2) Všetky obce sú povinné obstarať si aspoň jeden výtlačok Slovenského zákonníka. Zvlášť chudobné obce môžu byť župným úradom od tejto povinnosti oslobodené, alebo môže im byť Slovenský zákonník na návrh župného úradu dodávaný zdarma. Slovenský zákonník umiestni sa v miestnostiach obecného úradu alebo v obecných knižniciach, kde musí byť počas úradných (čitárenských) hodín prístupný každému.
§ 8.
Tam, kde doterajšie právne predpisy, nakoľko ide o ich vyhlasovanie, hovoria o iných sbierkach, nastupuje namiesto nich v rámci § l Slovenský zákonník.
Diel druhý.
Úradné časopisy.
§ 9.
P) S výnimkou toho, čo je predpísané v §§ 11, 13 a 17 v úradnom časopise "Úradné noviny" majú sa uverejňovať — nakoľko nie je predpísané ich vyhlásenie v Slovenskom zákonníku — oznamy, vyhlášky, obežníky, opatrenia, rozhodnutia,
usnesenia, príkazy, zákazy (v ďalšom texte "vyhlášky") prezidenta republiky, predsedníctva snemu, štátnej rady, predsedníctva vlády, ministerstiev, štátnych úradov, podnikov, ústavov a tiež verejnoprávnych korporácií, Slovenskej národnej banky a Poštovej sporiteľne,
a) ak ich uverejnenie v úradnom časopise bolo alebo bude predpísané, alebo
b) ak je potrebné, aby boly vo všeobecnú známosť uvedené uverejnením v úradnom časopise.
(2) V Úradných novinách môžu byť uverejňované aj inzeráty, ak nie sú na ujmu ich vážnosti.
§ 10,
(1) V Úradných novinách uverejnené vyhlásenia (§ 9, ods. 1) majú byť zriadené podlá odborov, ktorých sa týkajú.
(2) Ustanovenia §§ 3 a 6 platia aj pre Úradné noviny obdobne.
§ 11.
Všetky oznamy (vyhlášky) súdov, justičných úradov, ministerstva pravosúdia a ústavov jemu podriadených, ktoré treba uverejniť na základe zákonov, vládnych nariadení, prípadne iných platných právnych predpisov a zvyklostí a ktoré doteraz boly uverejňované v Úradnom liste republiky Česko-Slovenskej, v Ústrednom oznamovateli ministerstva spravedlnosti v Prahe a v Úradných novinách, majú sa uverejňovať v "Súdnom ústrednom oznamovateli", vydávanom ministerstvom pravosúdia.
V Súdnom ústrednom oznamovateli sa uverejňujú aj oznamy sdružení, ktoré majú byť podľa ich úradne schválených stanov alebo platných právnych predpisov uverejnené v úradnom časopise.
§ 12.
(1) Všade tam, kde podľa platných zákonných ustanovení sa doteraz vyžadovalo, aby súdny oznam (vyhláška) bol uverejnený aj v inom časopise na náklad súdu stačí, keď sa uverejní v Súdnom ústrednom oznamovateli.
(2) Zainteresovaným súkromným stranám sa ponecháva na vôli i v takýchto prípadoch uverejniť súdny oznam, vyhlášku v inom časopise (v dennej alebo týždennej tlači), ale na vlastný náklad.
§ 13.
Železničné tarify, tarifné sľavy, zmeny a doplnky taríf majú sa uverejňovať vo "Vestníku pre slovenské železnice a plavbu".
§ 14.
Vyhlásenia v Úradných novinách a v Súdnom ústrednom oznamovateli sa uverejňujú v jazyku slovenskom, prípadne aj v jazyku národnostnej skupiny v rámci platných predpisov.
§ 15.
(1) Predsedníctvo vlády je oprávnené, aby redakcii Úradných novín zaslané osnovy — ak nie sú dodané kanceláriou prezidenta republiky, kanceláriou predsedníctva snemu alebo štátnej rady, opravilo, skrátilo, doplnilo alebo pozmenilo a ak ide o osnovy podľa § 9, ods. l, písm. b) a ods. 2, aby ich uverejnenie aj odmietlo.
(2) Ak predsedníctvo vlády hodlá pozmeniť zaslanú osnovu alebo jej uverejnenie odmietnuť, má dať možnosť jej dodateľovi, aby sa k tomu vyjadril. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na inzeráty (ods. 2, § 9).
§ 16.
(1) Poplatky za vyhlásenie v Úradných novinách určí predseda vlády vyhláškou v nich. Poplatky za vyhlásenia v Súdnom ústrednom oznamovateli určí minister pravosúdia v dohode s ministrom financií.
(2) Vyhlásenia, týkajúce sa osôb, ktorým sa priznáva právo chudoby podľa zákonných ustanovení sa poplatok odpíše, ak sa stal nedobytným alebo ak možno dôvodne mať za to, že by bol nedobytným.
§ 17.
Ak sa ukáže potreba, aby sa pre vyhlášky niektorého oboru štátnej správy vydával osobitný úradný časopis, môže sa vláda usniesť na jeho vydávaní. Usnesenie toto vyhlási predseda vlády v Slovenskom zákonníku.
Diel tretí.
Spoločné ustanovenia.
§ 18.
Zásielky Slovenského zákonníka vôbec a zásielky úradných časopisov štátnym úradom, ústavom, podnikom, zariadeniam a orgánom sú oslobodené od poštovného.
§ 19.
(1) Predsedníctvom vlády, doložkou vykonateľnosti opatrené výkazy predplatného na Slovenský zákonník a Úradné noviny a poplatkov za uverejnenia v Úradných novinách sú titulmi administratívnej exekúcie (vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.). To platí aj o výkazoch predplatného za "Vestník pre Slovenské železnice a plavbu", pri ktorých však vykonateľnosť potvrdzuje ministerstvo dopravy a verejných prác.
(2) Poplatky za uverejnenie v Súdnom ústrednom oznamovateli vymáhajú súdy (čl. VII. zákona č. 23/1928 Sb. z. a n.).
§ 20.
Všetky právne predpisy, odporujúce ustanoveniam tohto zákona, sú zrušené; sú to najmä zákon č. 139/1919 Sb. z. a n., zákon č. 500/1921 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 392/1938 Sb. z. a n., nariadenie vlády č. 397/1919 Sb. z. a n., č. 4/1920 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 14/1939 Sl. z. a č. 109/1939 Sl. z. a nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 69/1939 Úr. nov. Pozmeňuje sa ustanovenie § 8 zákona č. 143/1930 Sb, z. a n, a vládne nariadenie č. 216/1938 Sb. z. a n.
§ 21.
Vyhlásenie právnych predpisov (vyhlášok) orgánov Slovenskej krajiny v
Úradných novinách v dobe od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939 sú platnými, aj keď podľa povahy veci alebo právneho predpisu sa maly diať v iných sbierkach.
§ 22.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1940; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Právny poriadok je vybudovaný na predpoklade všeobecnej znalosti práva. Platí zásada "Neznalosť zákona neomlúva". Zásada táto, nakoľko ide o slovenský právny poriadok, je výslovne uvedená v trestnom zákone (§ 81), ale aj bez jej výslovnej kodifikácie platí aj pre ostatné obory práva. Aby však uplatňovanie tejto zásady bolo čo najmenej na úkor občanov, musia im byť právne predpisy čo najviac sprístupnené, a to v prehľadnej forme. Preto už v ústavách samých sa zaručuje publicita právnych predpisov, a to vyslovením povinnosti ich vyhlasovať. V novšej dobe venuje sa tiež pozornosť aj prehľadnosti právneho poriadku (srovn. § 99 našej Ústavy).
Nakoľko ide o povinnosť vyhlasovania právnych predpisov, má Ústava Slovenskej republiky v § 29 tieto ustanovenia: Pre platnosť zákonov a nariadení s mocou zákona je potrebné, aby sa vyhlásily spôsobom, ktorý určuje osobitný zákon. Zákon treba vyhlásiť do 8 dní po podpísaní prezidentom republiky.
Predpis povinnosti vyhlasovania vykonávacích vládnych nariadení (§ 43 Ústavy) obsahuje ods. 2, § 47 Ústavy. Obvyklým býva, že v zákone o vyhlasovaní prvotných noriem súčasne sa upraví vyhlasovanie všetkých noriem druhotných (srovn. zák. č. 1/1918, 139/1919 a 500/1921 Sb. z. a n. a nariadenie č. 392/1938 Sb. z. a n. Predkladaná osnova ide ešte ďalej, za-
hrňujúc aj úpravu vydávania úradných časopisov, v ktorých ministerstvá, im podriadené úrady a orgány štátu vôbec dávajú verejnosti na známosť rozličné svoje opatrenia. Deje sa tak v záujme prehľadnosti zákonnej úpravy matérie a tiež v záujme dosiahnutia systematickej, čo najmenej nákladnej, prehľadnej a čo najširšej verejnosti dostupnej publikácie aktov orgánov štátu, určených na verejné vyhlásenie. Odtiaľ tiež má byť skratka názvu zákona "publikačná norma".
V Slovenskej republike bolo doteraz upravené vyhlasovanie právnych predpisov nariadením vlády č. 14/1939 Sl. z. v znení nariadenia c. 109/1939 Sl. z.
Normy tieto nezahrňujú v sebe predpisy o vyhlasovaní tých druhov právnych predpisov, možnosť vydávania ktorých vyplynula až z Ústavy (neodkladné opatrenia výboru snemu podľa § 30 Ústavy, vládne nariadenie s mocou zákona podľa § 44 Ústavy, usnesenia o nesúhlase snemu s vládnym nariadením s mocou zákona, usnesenia ústavného senátu o neplatnosti zákona alebo nariadenia s mocou zákona podľa § 98, ods. l Ústavy).
Majú byť preto vyššie uvedené publikačné predpisy v tomto smere doplnené V záujme prehľadností bola doterajšia právna úprava úplne prepracovaná tak, ako sa predkladá, a doplnená bola predpismi o vydávaní úradných časopisov.
K § 1.
Obsah § l osnovy shoduje sa v zásade s doterajšou úpravou (§ l vládneho nariadenia č. 14/1939 Sl. z.) a doplnkami, uvedenými v predposlednom odseku všeobecnej časti dôvodovej zprávy. Odchyľuje sa len, nakoľko ide o vyhlasovanie medzinárodných smlúv. Ohľadom týchto sa totiž predpisuje, že majú byť v Slovenskom zákonníku vyhlasované len, nakoľko vyžadujú súhlasu snemu [§ 24, písm. h) Ústavy] alebo ak vláda súhlasí s ich vyhlásením. Nebolo by totiž účelným, aby sa povinnosť vyhlasovania medzinárodných smlúv vzťahovala aj na smluvy, ktoré nemajú pre verejnosť nijakého významu, alebo ktorých obsah má byť v záujme štátu utajený.
K § 2.
Vzhľadom na predpis § 95 Ústavy o zachádzaní s národnostnými skupinami podľa zásady reciprocity, musí byť opatrenie o tom, či Slovenský zákonník má byť prekladaný do jazyka národnostných skupín, a o tom, do jazyka ktorých národnostných skupín, ponechané vláde.
K § 3.
Tento paragraf obsahuje predpisy o technickej úprave Slovenského zákonníka, ktorej určenie sa javí potrebným menovite vzhľadom na citáciu právnych predpisov.
K § 4.
Pre platnosť normy je rozhodný deň jej vyhlásenia. U väčšiny noriem sa totiž určuje, že ich platnosť nastáva dňom vyhlásenia, alebo po uplynutí niekoľko dní po vyhlásení. Na prípady, kde by vyhlasovaná norma sama alebo iný osobitný predpis neurčovaly počiatok platnosti normy, vzťahuje sa predpis odseku 3 tohto paragrafu. Ustanovenia tohto odseku — ako je z citácie v ňom zrejmé — nevzťahujú sa na medzinárodné smluvy (bod 2, § 1), na usnesenie snemu o nesúhlase s vládnym nariadením s mocou zákona (bod 6, § 1) a konečne na usne-
senia ústavného senátu o neplatností zákona alebo nariadenia s mocou zákona. U medzinárodných smlúv totiž sa rozoznáva medzinárodná platnosť, určená pravidelne v obsahu smluvy samej, a vnútroštátna platnosť, ktorá nastáva podľa prevažnej časti teoretikov až recipovaním obsahu medzinárodnej smluvy do vnútroštátneho právneho poriadku, pričom sa určuje tiež deň platností. Prosté vyhlásenie medzinárodnej smluvy v Slovenskom zákonníku bez jej recepcie do vnútroštátneho právneho poriadku nemá pre občanov a obyvateľov štátu, ako povinnostné a oprávnené subjekty, nijakých účinkov. Z takéhoto vyhlásenia dala by sa snáď dedukovať iba povinnosť orgánov štátu, aby voči smluvnému štátu ako takému postup ovaly podľa vyhlásenej smluvy.
Odporúčalo by sa, aby sa súhlas snemu podľa § 24, písm. h) Ústavy, nakoľko majú reflex na vnútroštátny právny poriadok, dial vo forme zákona tak, ako sa to stalo pri zákone č. 239/1939 Sl. z. o priznaní vnútroštátnej účinnosti dohode medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vzájomnom usporiadaní vecí v súdnictve. Pri tom treba ovšem hájiť názor, že i pri takýchto smluvách mohla by vláda ich obsah uviesť vo vnútroštátnu platnosť nariadením s mocou zákona (§ 44 Ústavy), ak by boly dané predpoklady, uvedené v citovanom predpise Ústavy.
Nakoľko ide o usnesenia snemu o nesúhlase s nariadením s mocou zákona (bod 6, § 1) má u nich byť vždy určený aj deň, ktorým nariadenie stráca platnosť. To isté bude patrne platiť aj pre vyhlásenie zákona alebo nariadenia s mocou zákona za neplatné (bod 9, § 1).
Dňom vyhlásenia právnych predpisov má byť podľa ods. l, § 4 osnovy deň, označený v záhlaví príslušnej čiastky ako deň jej vydania. S hľadiska právnej istoty v tom smere, odkedy určitá norma platí, je toto riešenie najpraktickejším, lebo tento deň bude patrný vždy zo záhlavia príslušnej čiastky Slovenského zákonníka a okolnosť, či zodpovedá skutočnosti, nepodlieha kognícii súdov ani úradov ako ťažko dokázateľná. Zárukou, že sa pri vyhlasovaní právnych noriem nebude siahať k antedatovaniu, je zodpovednosť predsedu vlády.
K § 6.
Redakcia Slovenského zákonníka sa prikazuje do pôsobnosti predsedníctva vlády, jednak aby sa odstupovaním spisov inému ministerstvu publikácia noriem nezdržovala, jednak aby administrácia mohla byť úsporne obstarávaná spoločne s administráciou Úradných novín, ktorých vydávanie patrí tiež do pôsobností predsedníctva vlády.
K § 7.
Podrobnejšie predpisy o dodávaní Slovenského zákonníka štátnym a verejným úradom a o podmienkach jeho odberania bolo preto treba vyňať z úpravy zákona samého a prikázať do pôsobnosti predsedníctva vlády, lebo tieto sa musia prispôsobovať kalkulácii výdavkov na tlač Slovenského zákonníka, ktorá sa bude patrne každoročne meniť podľa jeho rozsahu a podľa ceny tlače.
Ak má mať predpoklad všeobecnej znalosti práva aspoň nejakú opodstatnenosť, musí byť učinené tiež opatrenie, aby bola daná možnosť najširším vrstvám obyvateľstva nadobudnúť vedomosti aspoň o obsahu novovydávaných noriem. Sem smeruje ustanovenie ods, 2, § 7 osnovy. Aby chudobnejšie obce povinným odberom Slovenského zákonníka neboly značnejšie zaťažované, dodáva sa Slovenský zákonník obciam so zlavou, určenou v rámci ods. 1. Zvlášť chudobné obce môžu byť od povinnosti odberu Slovenského zákonníka oslobodené, alebo môže im byť Slovenský zákonník dodávaný zdarma.
K dielu druhému.
V obore jednotlivých ministerstiev vydávajú sa tieto úradné časopisy:
1. Úradné noviny (predsedníctvo vlády),
2. Krajinský vestník (ministerstvo vnútra),
3. Súdny ústredný oznamovateľ (ministerstvo pravosúdia),
4. Vestník ministerstva pravosúdia (ministerstvo pravosúdia),
5. Zvestí ministerstva školstva a národnej osvety (ministerstvo školstva a národnej osvety),
6. Úradné zprávy ministerstva dopravy a verejných prác (ministerstvo dopravy a verejných prác),
7. Vestník pre slovenské železnice a plavbu (ministerstvo dopravy a verejných prác),
8. Úradný list riaditeľstva slovenských železníc v Bratislave (ministerstvo dopravy a verejných prác),
9. Úradný list riaditeľstva pôšt a telegrafov v Bratislave (ministerstvo dopravy a verejných prác),
10. Osobný vestník ministerstva národnej obrany (ministerstvo národnej obrany),
11. Vecný vestník ministerstva národnej obrany (ministerstvo národnej obrany),
12. Dôverný vestník ministerstva národnej obrany (ministerstvo národnej obrany).
Úhrnom sa teda vydáva 12 úradných časopisov. Nad to podľa § 8 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. má Poštová sporiteľňa vydávať Vestník poštovej sporiteľne.
Z prostriedkov štátnych sa vydáva ešte časopis "Cestovný ruch" a dotované je z nich vydávanie propagačného časopisu "Naša doprava".
Je zrejmé, že pre tak malé územie, ako je územie Slovenskej republiky, je počet úradných publikačných prostriedkov nadmieru veľký. Je preto treba aj v tomto ohľade — ako v mnohých iných — siahnuť k sústredeniu, diktovanému dôvodmi úsporností, s ktorými by sa dala ťažko srovnať skutočnosť, aby každý rezort vydával svoj úradný časopis, a ktorým naprosto odporuje skutočnosť vydávania viac úradných časopisov v obore toho istého ministerstva.
Preto je rozhodnutie o tom, že má byť pre určitý obor štátnej správy vydávaný úradný časopis, vyhradené vláde (§ 17). Úprava vydávania úradných časopisov do návrhu zákona je pojatá len tam, kde vydávanie úradného časopisu predpokladajú právne predpisy.
Doteraz platné predpisy predpoklada-
jú vydávanie Úradných novín, Súdneho ústredného oznamovateľa a Vestníka pre slovenské železnice a plavbu.
K jednotlivým paragrafom dielu druhého nie je treba osobitných vysvetliviek.
Výdavky na vydávanie Slovenského zákonníka a úradných časopisov činia asi 1,200.000.— Ks, sú však v svojom úhrne kryté predplatným a poplatkami za vyhlášky; ba podľa doterajších výsledkov javí sa dokonca prebytok.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.
Dr, Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.
Július Stano v. r.,
minister dopravy a ver. prác
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany