Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
94. Zpráva
rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore
hotelníctva (tlač 60).
Veľkou brzdou slovenského cestovného ruchu bola tá okolnosť, že len veľmi málo miest a kúpeľných stredísk bolo po stránke hotelového pohostinstva dobre a účelne vybavené.
Tomuto mieni odpomôcť vláda tým, že navrhuje také riešenie, aby snem zákonom splnomocnil ministerstvo hospodárstva poskytnúť do výšky 20 mil. Ks záruky do 75% poskytovaného úveru na hotelové novostavby, ktorého umorovacia doba neprevyšuje pri rovnomernom splácaní 25 rokov, ďalej pri pôžičkách na hotelové zariadenie, ak umorovacia doba nepresahuje dobu 10 rokov. Dá sa očakávať, že týmto podnieti sa súkromná podnikavosť v hotelovom odbore a odstránia sa obavy peňažných ústavov z rizika doteraz s týmito úvermi spojené.
Ministerstvo hospodárstva má týmto danú možnosť pri plánovitom prevádzaní tohto splnomocnenia vo všetkých oblastiach Slovenska pre cestovný ruch v úvahu padajúcich účinne prispieť k zdokonaľovaniu hotelového priemyslu a pozdvihnúť jeho úroveň na výšku zahraničným a domácim cestujúcim obecenstvom požadovanú.
Keďže rozpočtový výbor v prevedenej všeobecnej a podstatnej rozprave soznal užitočnosť tohto vládneho návrhu v prospech národného hospodárstva štátu a oproti tomu požadovanú čiastku 200.000 Ks na krytie prípadných plnení vyplývajúcich zo štátnych záruk považoval za primeranú a odôvodnenú, usniesol sa doporučiť slávnemu snemu uzákoniť vládny návrh zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva číslo tlače 60 a k tomu pripojený návrh na úhradu schváliť.
V Bratislave 28. novembra 1939.
Or. Eugen Filkorn v. r., Dr. Gejza Rehák v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Pri rokovaní o zákone o cestovnom ruchu bola vláda vo zvláštnej rezolúcii, prijatej snemom, požiadaná, aby podala osobitný návrh zákona, ktorý by účinne
napomáhal rozvoj cestovného ruchu tým, že by sa povzbudila investičná činnosť v oblastiach a mestách, majúcich pre cestovný ruch dobré podmienky a predpoklady.
Vláda vyhovuje tomuto usneseniu predloženým návrhom zákona.
Národohospodársky výbor podrobil osnovu pozornému skúmaniu a zistil, že osnova vyhovuje daným potrebám. Konštatuje však, že od rezolučného usnesenia snemu nastal taký vývoj hospodárskych pomerov, ktorý nie je vôbec priaznivý rozvoju cestovného ruchu, ani investičnej činnosti v tomto obore a preto zákon nebude mať pre dohľadnú budúcnosť toho významu, aký mal na mysli snem, keď vládu požiadal, aby návrh zákona pripravila.
Národohospodársky výbor vzdor tomu však odporúča návrh zákona prijať v znení, usnesenom v rozpočtovom výbore, lebo zákon bude mať veľký význam v tom okamžiku, akonáhle nastane zmena pomerov, ktorá umožní investičnú činnosť v obore cestovného ruchu.
V Bratislave 13. decembra 1939.
Štefan Danihel v. r., Ján Líška v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o osnove na zasadnutiach dňa 19. a 20. decembra 1939.
Základom rokovania bola osnova, upravená v rozpočtovom a v národohospodárskom výbore. Na tomto texte navrhuje ústavno-právny výbor v predkladanom znení iba tú vecnú zmenu v § 2, ods. 2, aby záruka štátu neprevyšovala 2/3 poskytovaného úveru. Toto pomerne nepatrné sníženie z pôvodne navrhnutých 75% podľa presvedčenia ústavno-právneho výboru nijako neohrozuje úlohu navrhovaného zákona, bude však dobrou závorou pre ľahkomyseľné pokusy hotelového podnikania. Prijatie tejto zmeny je teda odôvodnené.
Ostatné zmeny textu nie sú vecného charakteru.
Ústavno-právny výbor odporúča sneniu, aby prijal vládny návrh zákona upravený podľa tejto zprávy.
V Bratislave 20. decembra 1939.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Hudec v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1939
o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Minister hospodárstva sa splnomocňuje, aby v dohode s ministrom financií a po dobrozdaní komisie podľa § 8 prevzal štátne záruky do úhrnnej výšky Ks 20,000.000 za hypotekárne pôžičky, ktoré poskytnú peňažné ústavy majiteľom hotelových podnikov na stavby alebo zariadenia, slúžiace hospodárskym záujmom hotelového podniku a národohospodárskym záujmom štátu.
(2) Hotelovým podnikom je podnik, ktorý vyhovuje predpisom § l vlád. nar. č. 96/1939 Sl. z.
§ 2.
(1) Záruka štátu podľa tohto zákona môže byť prevzatá len za hypotekárne pôžičky, ktorých umorovacia doba pri rovnomernom splácaní neprevyšuje 25 rokov, ak ide o pôžičku na stavbu, a 10 rokov, ak ide o pôžičku na hotelové zariadenie.
(2) Záruka štátu je subsidiárna a nemá prevyšovať 2/3 poskytovaného úveru.
(3) Pôžičky štátom zaručené musia byť na príslušných nehnuteľnostiach zaistené záložným právom, a to aspoň v druhom knihovnom poradí.
(4) Žiadateľ o štátnu záruku musí preukázať, že má v hotovosti zaistenú najmenej tretinu stavebného, prípadne polovicu zariaďovacieho nákladu.
(5) Záruka nemôže byť prevzatá, ak v mieste je iný hotelový podnik, vyhovujúci a postačujúci cestovnému ruchu, O tom, či hotelový podnik vyhovuje a postačuje pre cestovný ruch, rozhodne ministerstvo hospodárstva.
§ 3.
Prevzatie záruky štátom sa poznačí pri zaručenej pôžičke v pozemkovej knihe na návrh ministerstva hospodárstva.
§ 4.
Záruka štátu podľa § l nezaniká, ak prejde nehnuteľnosť, na ktorej je zaručená pôžička vložená, do vlastníctva inej osoby.
§ 5.
(1) Povinnosť štátu zo záruky vzniká 60. dňom od dňa, kedy dlžník nesplnil svoju platobnú povinnosť, hoci bol riadne upomenutý.
(2) Ak štát zaplatí zaručenú pôžičku, vstupuje do všetkých práv pôvodného veriteľa, ktorý je povinný vydať ministerstvu hospodárstva všetky právne pomôcky a zaisťovacie prostriedky, ktoré má, taktiež kvitanciu o zaplatení zaručenej pôžičky, opatrenú overeným podpisom, podľa ktorej sa vloží prevod záložného práva s veriteľa na štát.
§ 6.
Na nehnuteľnostiach, na ktoré bola poskytnutá zaručená pôžička, môže byť na návrh ministerstva hospodárstva v prospech štátu poznačený zákaz scudzenia a zaťaženia a právo predkupné, čo pôsobí i proti osobám tretím, kým zaručená pôžička nie je vyplatená.
§ 7.
(1) Žiadosť o štátnu záruku má byt vystrojená podľa smerníc, ktoré vydá ministerstvo hospodárstva.
(2) Žiadosť preskúma a dobrozdame k nej pripojí komisia pri ministerstve hospodárstva k tomu cieľu zriadená.
§8.
(1) Komisia, ktorá podáva dobrozdanie, sa skladá:
a) zo dvoch zástupcov ministerstva hospodárstva, z ktorých jeden predsedá,
b) z odborníka z oboru cestovného ruchu,
c) zo dvoch zástupcov ministerstva financií,
d) z odborníka z oboru hotelového a
e) z odborníka vo veciach úverových.
(2) Ministerstvo hospodárstva menuje troch odborníkov z oboru cestovného ruchu a ten istý počet odborníkov z oboru hotelového. Vo veciach úverových menuje ministerstvo hospodárstva dvoch odborníkov, z ktorých jeden má trvalé bydlisko v Bratislave. Ku schôdzkam môže byť pozvaný iba jeden odborník z každého oboru.
(3) Funkčné obdobie komisie je trojročné. Úrad členov komisie je úradom čestným. Členovia majú nárok iba na úhradu skutočných výloh, ktorých výšku určí ministerstvo hospodárstva. Tieto výlohy a iné náklady so šetrením spojené nesie žiadateľ zo svojho a to i v tom prípade, keď záruka podľa tohto zákona nebola prevzatá. Tieto pohľadávky sa vymáhajú administratívnou exekúciou.
(4) Pre platnosť usnesenia komisie je treba prítomnosti aspoň päť členov. Komisia sa usnáša väčšinou prítomných. Pri rovnosti hlasov prijatý je návrh, pre ktorý hlasoval predseda.
(5) Členovia komisie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o tom, o čom sa dozvedia pri výkone svojho úradu.
§9.
Komisia vo svojom dobrozdaní má zistiť najmä: význam podniku pre cestovný ruch, majetkové pomery žiadateľove a predpoklady prosperity podniku.
§ 10.
Dlžník, ktorému bola povolená záruka podľa tohto zákona, podlieha odbornej revízii ministerstva hospodárstva, ktorá sa koná na náklad dlžníka.
§ 11.
Záručné listiny, záručné doložky a iné doklady podľa tohto zákona vydané, sú oslobodené od poplatkov.
§ 12.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu s ministrom financií.