Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
107.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1940.
ktorým sa zrušujú súdy porotné a kmeťské a prechodne upravujú niektoré
otázky v obore trestného súdnictva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
Časť prvá. Čl. 1.
(1) Všetky zákonné a iné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na organizáciu a pôsobnosť porotných súdov, ako aj na pokračovanie v trestných veciach, odkázaných do oboru pôsobnosti porotných súdov, sa zrušujú.
(2) Ustanovenia §§ 5 a 6 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n. sa tiež zrušujú.
(3) O trestných činoch, ktoré do účinnosti tohto zákona patrily do pôsobnosti porotných súdov, rozhoduje sborový súd I. stolice podľa ustanovení, platných pre pokračovanie v trestných veciach, náležajúcich do jeho oboru pôsobnosti.
(4) V trestných veciach, uvedených v ods. 3, v ktorých do dňa účinnosti tohto zákona bol vynesený rozsudok alebo iné rozhodnutie, napadnuté opravným prostriedkom, rozhoduje sa o tomto opravnom prostriedku podľa doterajších ustanovení pred doteraz príslušným súdom.
(5) V trestných veciach, v ktorých pred počiatkom účinnosti tohto zákona
nebolo ešte konané hlavné pojednávanie, alebo v ktorých treba hlavné pojednávanie opakovať alebo, ak bola vec po zrušení rozsudku vrátená sborovému súdu I. stolice na nové prejednanie, sa pokračuje podľa ustanovení tohto zákona.
Časť druhá. Čl. 2.
§ 16 zákona č. 124/1924 v znení § 39 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., ako aj § 24., ods. 2 § 25 a bod 7 § 40 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:
§ 16 zákona č. 124/1924:
,, (1) O trestných činoch, uvedených v §§ l a 4 zákona č. 124/1924 Sb. z. a n, v znení § 39 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n, rozhoduje sborový súd I, stolice.
(2) Hlavné pojednávanie treba, nakoľko je to možné, konať proti všetkým osobám, zodpovedným za obsah tlačiva naraz. "
§ 24 zákona č. 108/1933:
"(1) O žiadosti za trestné stíhanie rozhodne vyšetrujúci sudca.
(2) Žiadosť za trestné stíhanie sa pokladá zároveň za návrh na zavedenie vyšetrovania.
(3) Ak nezamietne súd žiadosť za trestné stíhanie, dodá vyšetrujúci sudca rovnopis žiadostí obvinenému, a ak je ich niekoľko, každému z nich. Zároveň predvolá na rokovanie o smier stránky a osoby, ktoré postihuje ručenie, alebo ktorým by mohla byť rozsudkom uložená nejaká povinnosť (osoby zúčastnené). Vyšetrujúci sudca môže tiež požiadať niektorý okresný súd, aby vykonal rokovanie o smier, keď sa tým toto rokovanie usnadní, urýchli alebo sľavní. "
(4) Podľa ustanovení predchádzajúcich odsekov treba pokračovať aj v prípadoch, uvedených v ods, 3 § 23, ale len vtedy, ak verejný žalobca upustí od stíhania skorej, než sa vo veci konalo hlavné pojednávanie.
Ods. 2 § 25 zákona č. 108/1933: (l) "Rokovanie o smier je neverejné. Vedie ho u sborového súdu I. stolice vyšetrujúci sudca, u okresného súdu jeho prednosta, alebo sudca nim k tomu určený. "
Bod 7. § 40 zákona č. 108/1933: "Rokovanie o smier vedie u vojenského súdu vyšetrujúci sudca. O sťažnosti podľa ods. 3 § 26 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. rozhoduje vojenský súd. "
Čl. 3.
§§ 17. —25. zákona č. 124/1924 v znení § 39. čl. XII—XV. zákona č. 108/1933 Sb. z. a n., ako aj zákonné a iné ustanovenia, ktoré odporujú ustanoveniam čl. 2 tohto zákona, sa tiež zrušujú.
Časť tretia. Čl. 4.
Zákon č. 471/1921 Sb. z. a n. o zmene niektorých ustanovení trestného práva a doplňujúceho čl. I. zákona č. 259/1923 Sb. z. a n. so zmenou a doplnením prevedeným v §§ 2 a 3 zákona č. 209/1931 Sb. z. a n. sa zrušuje a v čiastke o pôsobnosti samosudcu v trestných veciach u sborového súdu I. stolice a u vojenského súdu nahradzuje týmito ustanoveniami:
§ l.
(1) Trestný čin, ktorý patrí do oboru pôsobnosti sborového súdu I. stolice, má byť prikázaný na rozhodovanie jednému členovi tohto súdu ako samosudcovi, ak verejný žalobca prihliadnuc k povahe činu navrhol v spise obžalovacom (v návrhu, zastupujúcom obžalovací spis) pre všetkých obvinených ako hlavný trest stratu slobody do 1. roka buďto samú o sebe, buďto vedľa trestu peňažného, alebo jedine peňažný trest, a ak nikto z obvinených alebo z ich obhajcov nepodá proti tomu odpor v lehote 3 dní, počítajúc odo dňa doručenia obžalovacieho spisu (návrhu, zastupujúceho obžalobu).
(2) Ak nemá obvinený obhajcu, ustanoví mu ho súd na tento cieľ z úradnej povinnosti.
(3) Ustanovenia tohto § nie je možno užiť pri takom trestnom čine, na ktorý zákon ako hlavný trest ukladá trest na slobode — akéhokoľvek druhu, — prevyšujúci 5 rokov.
§ 2.
(1) Samosudca prejedná vec podľa ustanovení, platných pre pokračovanie pred sborovým súdom I. stolice. Pri tom má práva a povinnosti predsedu i senátu.
(2) Ako hlavný trest smie uložiť len trest, uvedený v ods. l § l. Prekročenie tohto ustanovenia je dôvodom zmätočnosti podľa § 385, č. 2 zák. čl. XXXIII: 1896.
(3) Ak dôjde na hlavnom pojednávaní k rozšíreniu obžaloby, vysloví verejný žalobca, či trvá na svojom návrhu — čo do výšky trestu.
(4) Ak uzná samosudca, že navrhovaná trestná sadzba nie je dostatočná pre čin, ktorý je predmetom obžaloby, vysloví sa nepríslušným, postúpi sa vec senátu sborového súdu I. stolice. V tomto prípade sa má postupovať podľa § 318 zák. čl. XXXIII: 1896. Proti rozhodnutiu samosudcu o postúpení vecí senátu sborového súdu I. stolice niet opravného prostriedku.
§3.
Ak rozhodol o veci samosudca, prislúcha mu na miesto senátu a jeho predsedu činiť všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia po vyhlásení rozsudku, i rozhodovanie o súhrnnom treste (§§ 517—518 tr. p. ), ak ide o základné rozsudky samosudcov sborových súdov I. stolice alebo okrem týchto o rozsudky okresného súdu a ak súhrn trestov na slobode uložených základnými rozsudkami nepresahuje l rok, ďalej rozhodovania o návrhu na obnovu pokračovania (hlava XXI. tr. p. ) a o zahladení odsúdenia (zákon č. 111/1928 Sb. z. a n. ).
§ 4.
Trestné veci, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona neboly prikázané na rozsúdenie jednému členovi sborového súdu L stolice — samosudcovi a v ktorých do dňa
účinnosti tohto zákona nebolo započaté hlavné pojednávanie, alebo v ktorých treba hlavné pojednávanie opakovať, majú byť prejednané tiež jedným členom sborového súdu I. stolice — samosudcom, ak žalobca dodatočne učiní návrh podlá § l a ak nepodá niekto z obžalovaných alebo obhajcov odpor v lehote 3 dní, počítanej od oznámenia tohto návrhu. Opravný prostriedok je tu vylúčený.
§ 5.
Ustanovenia tohto článku platia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské.
Čl. 5.
Zákon č. 209/1931 (predĺžený zákonom č. 315/1936 Sb. z. a n. ) a vlád. narč. 79/1939 SI. z. sa zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:
1. Ak nemá byť podľa platných ustanovení rozsudok v trestnom pokračovaní pred občianskym súdom alebo vojenským súdom spísaný už pri vyhlásení, má sa tak stať do 8 dní od jeho vyhlásenia.
2. V trestnom pokračovaní pred okresným súdom, sborovým súdom I. stolice a vojenským súdom netreba spisovať odôvodnenie rozsudku vyhláseného v prítomnosti obžalovaného, ak osoby, oprávnené užiť proti rozsudku opravného prostriedku, neohlásily ho včas. Písomné odôvodnenie rozsudku má byť v takomto prípade nahradené stručným záznamom dôvodov výroku o vine a — ak bolo rozhodnuté o súkromno-právnych nárokoch — tiež stručným záznamom dôvodov tohto rozhodnutia.
3. Ustanovenia ods. 2 nie je možno užiť v trestnom pokračovaní proti verejnému zamestnancovi alebo vojenskému a žandárskemu gážistovi, ani v prípadoch, keď o výsledku trestného pokračovania proti mladistvej osobe má byť upovedomený poručenský súd.
Čl. 6.
Ustanovenia článkov 4 a 5 platia do dňa 31. decembra 1941.
Čl. 7.
Účinnosť čl. I, č. l a 2 a na ne sa vzťahujúceho ustanovenia čl. II., ods. 4., ako aj čl. I. č. 3 a na tento sa vzťahujúcich ustanovení čl. II., ods. 3 a čl. III. zákona č. 168/1922 Sb. z. a n., ktorým sa čiastočne zrušuje zák. čl. LXIII: 1912 o výnimočných opatreniach a zmeňujú niektoré ustanovenia o stannom práve (a to čl. I., č. l v znení § l zákona č. 230/1933 Sb. z. a n., ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých zákonných ustanovení v obore trestného súdnictva a zmeňuje zákon č. 163 1922 Sb. z. a n. ) sa predlžuje do dňa 31. decembra 1941.
Časť štvrtá. Čl. 8.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykonajú ho minister pravosúdia a minister národnej obrany v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Doba a praktické potreby verejného života a správy štátu nútia k rýchlemu vysporiadaniu sa s niektorými otázkami trestného súdnictva.
Porotná ustanovizeň a kmeťské súdy už dávnejšie nevyhovujú svojmu určeniu a zaťažujú trestné súdnictvo. Eminentným záujmom štátnej správy je tieto vylúčiť zo života.
Naproti tomu v trestnom súdnictve sú dočasné ustanovizne, ktoré sa osvedčily a dokázaly svoju pružnosť a sú naďalej potrebné. Hlboko precítený verejný záujem prikazuje tieto udržať, prípadne rozšíriť, hlavne samosudcovstvo trestné u sborových súdov I. stolice a rozsudkový záznam v niektorých trestných veciach.
Pokým nedôjde k želateľnej všeobecnej reforme trestného súdnictva, čo môže •trvať niekoľko rokov, pretože dokonalé dielo tak veľkého súboru, ako je trestné právo materiálne a formálne, musí byt do najmenších podrobností premyslené, porovnané i s cudzími právami, treba aspoň tie najpotrebnejšie veci vybaviť v trestnom súdnictve rýchle a dobre.
Osnova tohto zákona tento naliehavý
program justičnej správy splňuje a predlžuje účinnosť zákonných ustanovení, ktorých platnosť dňa 31. decembra 1939 vyprší (zákon č. 315/1936 Sb. z. a n. ).
K prvej časti osnovy:
Hlavné pojednávanie pred porotou sa koná pre trestné činy, uvedené v § 15 zák. čl. XXXIV: 1897. Spôsob a obsah hlavného pojednávania podávajú ustanovenia hlavy XIX. tr. p. v znení zák. čl. XIII 1914.
Porotná ustanovizeň nevyhovuje požiadavkám rýchleho, správneho a úsporného výkonu spravodlivosti.
Táto ustanovizeň sudcom z povolania na svedomí uľahčuje a prenáša zodpovednosť v najvážnejšej, najchúlostivejšej časti trestného súdnictva na sbor laikov, ktorí zväčša ani vzdelaním, ani povolaním, ani fyzicky, ani psychicky nie sú stvorení na to, aby vnímavo a správne mohli sledovať dôkazné pokračovanie, utvoriť si nestranný úsudok o pravdivom deji pojednávaných prípadov. Účinkujúca porota, vynášajúca verdikt, podlieha nie raz nálade a určitým vžitým, často ani neprekonateľným predsudkom, citom sústrasti s obžalovaným. Porotcovia svoju účasť na hlavnom pojednávaní pokladajú za prinepríjemnú, za bremeno. Nemávajú na pojednávaní náležitého záujmu. Ak porota trvá dlhší čas, čo je obvyklé, porotcovia ustanú, vypriahnu zo sledovania priebehu hlavného pojednávania, spoliehaiúc sa na sudcov a chytrejších, neúnavných svojich spoluporotcov. Preto porotné súdnictvo nebýva plnej záruky, istoty.
Ťažkopádnosť poroty zpomaľuje výkon trestného súdnictva.
Prinákladnosť porôt dokumentujú ročné státisícové výdavky. Ale sa zapríčiňuje majetková újma i porotcom, ktorí svoje zamestnanie za porotného obdobia opúšťajú na niekoľko týždňov, často bez akejkoľvek náhrady alebo bez primeranej náhrady za stratu času, zárobku. Na porotných pojednávaniach sa pridlho a priveľa zamestnávajú a vyčerpávajú i sudcovia z povolania na úkor ostatnej súdnej agendy. A sudcovia dnes pre prechodný nedostatok sudcov časom ani nestačia pre hlavné pojednávania v porotných veciach.
Snaha sveriť trestné veci, prislúchajúce dnes do pôsobností porotných súdov, odborným sudcom je plne odôvodnená.
V ods, l čl. l sa zrušuje porotné súdnictvo. V ods. 2 sa zrušujú ustanovenia §§ 5 a 6 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n., keďže nie sú v súlade so zásadami, na ktorých je vybudovaná prvá časť osnovy. Prvá veta odseku l § 5 cit. zákona je zbytočná s ohľadom na všeobecnú formuláciu § 382 tr. por. § 6 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n. je zbytočný s ohľadom na ustanovenie ods. 4 § 387 tr. por.
Podľa ods. 3 sa uvádza pôsobnosť sborového súdu I. stolice v trestných veciach, uvedených v § 15 zák. čl. XXXIV: 1897.
Ustanovenia ods. 4 sú rázu prechodného, aby už rozhodnuté prípady, ktoré boly napadnuté opravným prostriedkom (rozsudok odvolaním, zmätočnou sťažnosťou, usnesenie sťažnosťou) mohly byť vybavené podľa doterajších ustanovení pred doteraz príslušným súdom.
Ustanovenia ods. 5 majú tiež prechodný smysel, lebo v trestných veciach, v ktorých porotný súd ešte vôbec nerozhodoval, alebo v ktorých má sa znova konať hlavné pojednávanie, alebo sa má pokračovať v hlavnom pojednávaní, bude sa tak diať vždy podľa ustanovení tohto zákona, t, i. pred riadnym sborovým súdom I stolice. Nebolo by totiž cieľuvedomé vybaviť trestné veci, ktoré hapadly do
dňa účinnosti tohto zákona, podľa doterajších ustanovení pred doteraz príslušným súdom.
Senátu sborového súdu I. stolice rozhodujúcemu o trestných veciach, uvedených v § 15 zák. či. XXXIV: 1897 bude predsedať prezident sborového súdu I. stolice alebo jeho námestník, sudca v tomto senáte musí byť podľa možnosti najmenej 30 ročný, aspoň 3—5 rokov činný v trestnom senáte, čo sa zariadi interným zákrokom.
K druhej časti osnovy:
Hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice ako kmeťským súdom sa koná pre prečiny, uvedené v § 16, ods. l, 2 zákona č. 124/1924 v znení vyhlášky ministra pravosúdia č. 145/1933 Sb. z. a n. Spôsob a obsah hlavného pojednávania podávajú, nakoľko sa odchyľujú od obecných ustanovení, ustanovenia citovaného zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.
Ani účasť kmeťov v trestnom súdnictve sa neosvedčila. Účasť kmeťov podľa platných ustanovení je ponechaná na vôľu stránok, ktoré sa jej môžu zriecť, v ktorom prípade pokračuje súd v trestných veciach pred troma sudcami bez účasti kmeťov, ako vo veciach priestupkov pre zanedbanie povinnej starostlivosti podľa zákona číslo 124/1924 Sb. z. a n. v novom znení. V skutočností sa málokedy pojednáva s účasťou kmeťov. I na tomto základe treba mať za to, že ustanovizeň kmeťov nie je životaschopná. Zaťažuje a zpomaľuje trestné súdnictvo.
Vylúčenie účasti kmeťov sa uskutoč-
ňuje v čl. 2., kde sa zrušené ustanovenie § 16 zákona č. 124/1924 v znení § 39 zákona číslo 108/1933 Sb. z. a n. nahrádzajú novými ustanoveniami. Prestáva aj činnosť predsedu kmeťského súdu a úlohy ním zastavané v smierčom pokračovaní prechádzaní na vyšetrujúceho sudcu u sborového súdu I. stolice Prevádza sa to zrušením ustanovení § 24, § 25, ods. 2 zákona číslo 108/1933 Sb. z. a n. a ich nahradením prispôsobenými ustanoveniami podľa osnovy. Rokovanie o smier bude viesť u vojenského súdu tiež vyšetrujúci sudca. O sťažností podľa ods. 3, § 26 zákona číslo 108/1933 Sb. z. a n. rozhodne vojenský súd zriadený vládnym nariadením číslo 87/1939 Sl. z. Musely byť preto zrušené ustanovenia bodu 7. § 40 zákona číslo 108/1933 Sb. z. a n. a nahradené ustanoveniami podľa osnovy.
Zrušovacie ustanovenia čl. 3 o organizácii súdnictva kmeťského vôbec, sú tiež nevyhnuteľne potrebné.
K tretej časti osnovy:
Čl. 4. obsahuje ustanovenia o trestných samosudcoch na sborových súdoch I, stolice. Doba terajších zákonných ustanovení
o nich vyprší dňa 31. decembra 1939. Ich pôvodná dôvodová základňa, hlavne všeobecný nedostatok sudcov, ohľady úsporné, pomýšľaná reforma tr. por. a že sa trestné samosudcovstvo na sborových súdoch I. stolice skutočne osvedčilo (znamená úľavu, zrýchlenie, zlacnenie v súdnom pokračovaní) priamo núti k tomu, aby boly nielen predĺžené, ale aj rozšírené. Prevádza sa to z dôvodov úplnosti a prehľadnosti zrušením doterajších ustanovení a ich nahradením podľa §§ l—5 či. 4. Pre toto riešenie slúžia ako základ zákon číslo 471/21, čl. I. zákona číslo 259/ 1923, §§ 2 a 3 zákona č. 209/1931 Sb. z. a n. (najnovšie predĺženie v zákone číslo 315/1936 Sb. z. a n. ).
§§ l a 2 boly analogicky formulované ako §§ 6 a 7 zákona č. 471/1921 Sb. z. a n. V § l sa má počítať trojdňová lehota odo dňa doručenia vôbec a nie len odo dňa doručenia obžalovacieho spisu obhájcovi. Je tu zrejmé, že je smerodajný deň doručenia obžalovacieho spisu do rúk tej osoby, ktorá podáva odpor. Ináče §
1 rozširuje pôsobnosť samosudcu sborového súdu I. stolice, keďže zvyšuje možnosť návrhu verejného žalobcu o treste do l roka. Umožňuje sa samosudcom rozsúdiť i také trestné veci, v ktorých zákon určuje trest káznice do 5 rokov. Návrh takýto učiní verejný žalobca, keď príhliadol k povahe činu. Pred návrhom uvažuje verejný žalobca, najmä o závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 92 tr. por. o pomere miery trestu a váhy trestného činu. Nie je mysliteľný takýto návrh pri ťažkých trestných činoch bez doznania obžalovaného, jeho účinnej ľútosti (plného zadosťučinenia, plného odškodnenia) a že by trestný čin nebol zrejme povahy náhodilej. Uvedenie tejto záruky u verejného žalobcu a platné zákonné ustanovenie, že samosudcom u sborového súdu I. stolice môže byť ustanovený len sudca, ktorý má povahu a vlastnosti pre senátneho predsedu u sborového súdu I. stolice, nadostač zaručujú správny a rýchly výkon spravodlivosti v rozšírenej pôsobnosti jedného člena u sborového súdu I. stolice, samosudcu. Podobnými zákonný-
mi zariadeniami stretávame sa aj v susedných štátoch.
Účelom ustanovenia ods.. 3, § l je obmedziť pôsobnosť samosudcu tým spôsobom, že sa z možnosti rozhodovania samosudcu vylučujú tie najzávažnejšie delikty, u ktorých verejný záujem nedovoľuje, aby boly vyňaté z oboru pôsobnosti trestného senátu.
§ 3 bol prevzatý v znení § 2 zákona č. 209/1931 Sb. z. a n. s tou zmenou, že bolo toto ustanovenie doplnené na základe judikatúry Najvyššieho súdu čo do rozhodovania o súhrnnom treste podľa §§ 517, 518 tr. p., na základe návrhu väčšiny sborových súdov I. stolice a štátnych zastupiteľstiev, osvojeného ministerstvom pravosúdia, i čo do rozhodovania o návrhu na obnovu pokračovania (hlava XXI tr. p. ) a o zahladení odsúdenia (zákon č. 111/1928 Sb. z. a n. ). Rozhodovanie o súhrnnom treste, návrhu obnovy a zahladení odsúdenia v trestných veciach, rozsúdených samosudcom, podľa dosiaľ platných zákonných ustanovení vymykalo sa oboru pôsobnosti samosudcu bez akejkoľvek zvláštnej príčiny.
V § 4 pripojujú sa ustanovenia prechodné, viazané na ustanovenia ods. l, § 1. obdobným použitím spôsobu § 11 zákona č. 471/1921 Sb. z. a n.
§ 5 je dôležitý, lebo zákon o trestnom samosudcovstve platí aj pre súdy vojenské.
V čl. 5 zrušujú sa ustanovenia zákona č. 209/1931, predĺženého zákonom č. 315/1936 Sb. z. a n., a vládne nariadenie č. 79/1939 Sl. z. o rozsudkovom zázname. Z dôvodu účelnosti nahradzujú sa krátkym zákonom podľa ods. l—3, čl. 5. Ich pôvodné dôvody trvajú. Terajší nedostatok sudcov nedovoľuje postrádať tieto ustanovenia. Trestné prípady, v ktorých sa pripúšťa rozsudkový záznam, nevyžadujú obsiahle spisovanie rozsudku.
Čl. 6 určuje hranicu platnosti ustanovení čl, 4—5, dokedy sa zaiste vypracuje a uvedie nový tr. por., v ktorom sotva bude možno odhliadnuť od týchto osvedčených a praktických ustanovení.
Čl. 7 predlžuje ustanovenia tu uvedené o stannom právu tiež do dňa 31. decembra 1941. Odkazuje sa na ich základné dôvody, ktoré i dnes trvajú.
K štvrtej časti (osnovy:
Zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia. Vykoná ho minister pravosúdia spolu so zúčastnenými ministrami: s ministrom národnej obrany, nakoľko ide o vojenské súdnictvo, s ministrom vnútra, nakoľko ide o soznamy porotcov a kmeťov.
Záver finančný:
So splnením zákona nie sú spojené náklady. Zo zákona vyplývajúce veľké úspory vecné, personálne, erár sa značne odbremení. Poskytnú sa tiež možnosti výdatnejšieho využitia sudcovských a kancelárskych síl v iných smeroch.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.