Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
109.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1940
o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(l) Židom a židovským sdruženiam (§ 6) sa zakazuje preberať alebo znovu zriaďovať hospodárske podniky (závody) a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu.
(2) Výnimku z tohto zákazu v jednotlivých odôvodnených prípadoch môže povoliť ministerstvo hospodárstva.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na zriaďovanie nových podnikov (závodov), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.
§ 2.
(l) Židia a židovské sdruženia (§ 6) môžu scudziť, zaťažiť a prenajať (prepachtovať) nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky (závody), akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením. To isté platí pre záväzky nakladať uvedeným spôsobom s vymenovanými predmetmi.
(2 ) Ak sa povoľuje záväzok, platí povolenie aj pre príslušné plnenie,
(3) Pri nakladaní s akciami, kmeňovými vkladmi, kulisami, závodnými a inými podielmi a podlá ods. l, vydáva povolenie komisia pri Slovenskej národnej banke, zriadená podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl. z. V ostatných prípadoch ods. l a 2 príslušné povolenie vydáva ministerstvo hospodárstva.
(4) Ustanovenia ods, l sa nevzťahujú na prenájom bytov a na poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, veta l vlád. nariadenie č. 147/1939 Sl. z. ).
§ 3.
(1) Župný úrad podrobí revízii živnostenské oprávnenia židov a židovských sdružení (§ 6) a odníme ich, ak zistí, že sú proti majiteľovi odôvodnené námietky s hľadiska verejného záujmu, alebo ak sa vyskytnú dôvody sociálne, ktoré vyžadujú odstránenie hospodársky nezdravého vlivu.
(2) Ak okrem prípadu nadobudnutia hospodárskeho podniku (závodu) od osoby židovskej alebo židovského sdruženia bolo vydané nové živnostenské oprávnenie nežidovskej osobe fyzickej alebo právnickej, župný úrad zruší, ak to miestne hospodárske pomery vyžadujú, v dotyčnom okrese zodpovedajúce, alebo príbuzné živnostenské oprávnenia takého žida alebo židovského sdruženia, ktorí najviac prichádzajú v úvahu podľa ods. 1. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky (závody), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.
(3) Ak udeľuje živnostenské oprávnenie v I. stolici ministerstvo hospodárstva, je príslušné toto na pokračovanie podľa ods. l a 2.
(4) V prípade odňatia oprávnenia župný úrad a v prípadoch ods. 3 ministerstvo hospodárstva rozhodne, či a za akých podmienok podnik (závod) má byť likvidovaný alebo arizovaný. Pri arizácii je smerodajná likvidačná hodnota podniku (závodu), ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu. Likvidačnú hodnotu ustáli s konečnou platnosťou župný úrad. Likvidácia sa má
vykonal do 3 mesiacov; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť o ďalšie 3 mesiace
§ 4
(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadnom mieste označiť svoje podniky a závody (prevodzovne) nápisom,, židovský podnik".
(2) Predpísané nápisy podľa ods. l vydajú obchodné a priemyselné komory.
(3) Splnenie povinnosti podľa ods. l sú povinní židovskí majitelia oznámiť do 30 dní od účinnosti tohto zákona príslušnej obchodnej a priemyselnej komore vyplnením dotazníku schváleného ministerstvom hospodárstva.
§ 5.
(1) V hospodárskych podnikoch a závodoch môžu byť zamestnaní židia (§; l vlád. nar. č. 63/39 Sl. z. ):
a) Vo vyšších službách (zák. č. 26/29 Sb. z. a n. ) ku dňu 1. júla 1940, ak počet židov nepresahuje 25% celkového počtu zamestnancov tejto kategórie v podniku (závode) a ak služobné požitky a iné odmeny zamestnancov židov nepresahujú 25% celkovej výšky služobných požitkov a odmien všetkých zamestnancov tejto kategórie v podniku (závode). Počet zamestnancov židov a výška ich služobných požitkov a odmien vo vyšších službách k 1. marcu 1941 sa určuje na 20%, k 1. januáru 1942 na 15% a pre roky nasledujúce na 10%.
b) V ostatných kategóriách možno zamestnávať židov, ak ich počet nepresahuje 4% celkového počtu zamestnancov v podniku (závode) a 4%. celkovej výšky služobných požitkov a iných odmien všetkých zamestnancov týchto kategórií v podniku (závode).
(2) Povolenie k zamestnávaniu žida nad počet prípustný podľa ods. l udeľuje ministerstvo hospodárstva v jednotlivých odôvodnených prípadoch a môže byť viazané podmienkami. Počet zamestnancov židov, keď podľa stavu ku dňu 1. januára
1940 nedosahuje výšky určenej v prvej vete, bodu a), ods. l, nesmie byť zvýšený bez povolenia ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva pred rozhodnutím vypočuje príslušná zamestnávateľskú a zamestnaneckú organizáciu.
(3) Za povolenie podľa ods. 2 sa vyberá dávka z úradného výkonu podľa sadzby H, č. 6 zák. č. 248/35 Sb. z. a n.
(4) Zamestnávateľ je povinný k termínom uvedeným v bode a), ods. l hlásiť ministerstvu hospodárstva podľa kategórií svojich zamestnancov židov a výšku ich služobných požitkov a iných odmien, ako aj úhrnný počet zamestnancov v jednotlivých kategóriách a celkovú výšku ich služobných požitkov a iných odmien v dotyčnom podniku (závode).
(5) Ustanovenia ods. l—4 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov majiteľa podniku (závodu), či už dostávajú plat odmenu alebo nie.
(6) Židovský zamestnanec prepustený na základe tohto zákona má nárok na zákonitú výpovednú lehotu, ale najviac trojmesačnú, v ktorej môže byť v podniku (závode) zamestnaný. Ak mal na základe služobnej smluvy okrem pevného mesačného slúžneho nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na šesťtýždňové pevné slúžne.
(7) Zaopatrovacie (penzijné) nároky židovských zamestnancov prepustených zo súkromných služieb, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n., sa zrušujú. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) základinu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Táto výplata môže byť vykonaná aj v splátkach, najneskoršie však do jedného roku odo dňa prepustenia.
(8) Ustanovenia ods. 6 a 7 sa vzťahujú aj na tých židovských zamestnancov, ktorí boli prepustení zo súkromných služieb pred účinnosťou tohto zákona v dobe po 14. marci 1939.
§ 6.
(1 ) Za židovské (podľa zásad § l vlád. nar. č. 63/39 Sl. z. ) treba považovať:
a) podniky (závody) jednotlivcov, pokiaľ títo sú židia,
b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď aspoň jedna štvrtina členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí židom,
c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú židia a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku spoločnosti patrí židom,
d) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica komplementárov sú židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom,
e) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí židom,
f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň polovica členov sú židia vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.
(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.
§ 7.
(1) Pre ustálenie osobných a majetkoprávnych pomerov právnických osôb uvedených v § 6, sú smerodajné najmä firemné registry, spoločenské smluvy, členské soznamy, stanovy, zakladačné listy, ktoré patričné právnické osoby sú povinne predložiť na požiadanie úradov.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť povinné hlásenie všetkých údajov, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona. Táto povinnosť sa môže vzťahovať na osobné, rodinné, majetkové, hospodárske, sociálni a náboženské pomery.
§ 8.
Židovský alebo nežidovský charakter podnikov podľa tohto zákona ustáli prislušný okresný úrad na žiadosť zúčastnených strán alebo na dožiadanie úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného živnostenského spoločenstva. Proti rozhodnutiu okresného úradu môže podať odvolanie aj obchodná a priemyselná komora
§ 9.
Dôverník a dočasný správca podľa vlád. nar. č. 137/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 327/1939 Sl, z. môže byť menovaný do každého židovského podniku (závodu) a dozerá aj na vykonávanie ustanovení tohto zákona.
§ 10.
(1) Ministerstvo hospodárstva pred schválením podlá § 2, alebo pred rozhodnutím o arizácii podľa § 3, ods. 4 je povinné vypočuť príslušnú obchodnú a priemyselnú komoru ohľadom spôsobilosti nežidovskej smluvnej strany, keď táto získava účasť úplne alebo čiastočne na splátky z ročného výťažku hospodárskeho podniku alebo závodu.
(2) Ak nežidovská osoba fyzická alebo právnická má alebo získa účasť v židovskom podniku (závode) úplne alebo čiastočne len na splátky z ročného výťažku podniku (závodu) a nevenuje sa príslušnému povolaniu, alebo ak osoba nežidovská je spolčená alebo sa spolčí v židovskom hospodárskom podniku (závode), úplne alebo čiastočne len za diel ročného výťažku bez toho, aby primeraná časť ročného výťažku plynula na úhradu kúpnej ceny podniku (závodu), ministerstvo hospodárstva z vlastného podnetu, alebo na návrh obchodnej a priemyselnej komory zruší príslušnú smluvu. Vytvorený spoločník nemá nárok na odškodné.
(3) Príslušná židovská osoba je povinná, aby na miesto neschváleného (ods. 1) alebo vytvoreného (ods. 2) spoločníka uzavrela smluvu s iným spoločníkom, ktorého určí ministerstvo hospodárstva po vypočutí príslušnej obchodnej a priemyselnej komory.
§ 11.
Právne jednania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné.
§ 12.
Nedodržanie ustanovení tohto zákona je priestupkom, ktorý trestajú okresné (policajné) úrady peňažitým trestom od 1. 000. — do 50. 000. — Ks a uzavretím od jedného dňa do 30 dní. Nedobytná peňažitá pokuta sa premení na trest uzavretia od jedného dňa do 30 dní.
§ 13.
(1) Porušenie ustanovení tohto zákona udaním vedome nesprávnych alebo neúplných údajov, alebo použitím takýchto údajov cieľom vylákania povolenia, schválenia alebo rozhodnutia podľa tohto zákona ak nejde o čin prísnejšie trestný, trestajú okresné súdy ako prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roka a peňažitým trestom od 10. 000. — Ks do 200. 000. — Ks. Nedobytný peňažitý trest sa premení na väzenie od jedného týždňa na šesť mesiacov.
(2) Pokus je trestný.
(3) Vedľa trestov môže byť vyslovené aj zhabanie majetku a jeho prepadnutie v prospech štátu, nakoľko tento majetok bol predmetom trestného činu a bol vlastníctvom páchateľa, spolupáchateľa alebo účastníka.
§ 14.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15 dní po vyhlásení a vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecné želanie, aby hospodársky život na Slovensku prešiel do rúk kresťanských, preniká stále viac a nachádza svoj výraz v častých vonkajších prejavoch. I keď doterajší stav nedovoľuje úplne odstránenie vlivu židovstva na slovenský hospodársky život, treba sa postarať aspoň o postupné preberanie hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov, t. j. prevádzať takzvanú arizáciu, pod ktorou rozumieme činnosť majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu židov v hospodárstve.
Doteraz štátna správa mimo iného sledovala arizáciu tým, že:
a) usmerňovala zakladanie nových živnostenských podnikov,
b) usmerňovala prevody podnikov, kapitálových účastí, ako aj nehnuteľností, pri čom dbala na to, aby sa podniky, kapitál a určité nehnuteľnosti nedostávaly do rúk nežiaducich,
c) odnímala živnostenské oprávnenia nežiaducim majiteľom.
Právne predpisy, ktorých používala verejná správa pri sledovaní arizácie sú hlavne:
1. vládne nariadenie č. 265/1938 Sb. z. a n. a č. 347/1938 Sb. z. a n. o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní;
2. vládne nariadenie č. 256/1938 Sb. z. a n. o sídle kupcov (obchodníkov), obchodných spoločností a zárobkových a hospodárskych spoločenstiev (družstiev);
3. nariadenie Slovenskej krajinskej vlády č. 81/1938 O. n. o obmedzení slúčenia (fúzie) obchodných spoločností;
4. nariadenie Slovenskej krajinskej vlády č. 82/1938 Ú. n. o dočasnom obmedzení prevodov hospodárskych podnikov;
5. nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 53/1939 U. n., ktorým sa predlžuje účinnosť vládneho nariadenia č. 280/1938 Sb. z. a n. o prechodnom obmedzení scudzenia a dania do árendy určitých druhov nehnuteľností a nariadenia vlády Slovenskej krajiny č. 44/1938 Ú. n. o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi;
6. opatrenie Stáleho výboru č. 287/1938 Sb. z. a n., ktorým sa obmedzujú právne jednania s niektorými majetkovými hodnotami;
7. vládne nariadenie č. 113/1939 Sl. z., ktorým sa obmedzuje nakladanie s kapitálovými účasťmi;
8. vládne nariadenie č. 137/1939 Sl. z o dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a iných majetkových podstatách;
9. vládne nariadenie č. 147/1939 Sl. z. o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve židov a doplňujúce vládne nariadenie č. 197/1939 Sl. z.;
10. vládne nariadenie č. 169/1939 Sl. z., o revízii živnostenských oprávnení.
Tieto právne predpisy ako vidieť sú značne roztrieštené a zväčša všeobecné, keďže nehovoria priamo o židoch. Z toho vzniká klamná predstava širokej verejnosti, že naše zákonodarstvo sa doteraz nezaoberalo dosť intenzívne s t. zv. arizáciou.
Nie je však len požiadavkou verejnosti zjednodušiť a sústrediť komplikované právne predpisy, ktoré sa dotýkajú tejto matérie, ale vyžadujú to aj praktické zretele. Uznáva sa potrebným sjednotiť prax na celom území Slovenskej republiky a urýchliť arizačný proces.
Bolo by veľmi účelné, aby bol štatisticky zachytený pomer všetkých židovských a nežidovských podnikov (závodov) na Slovensku. Tento materiál nateraz ešte ministerstvo hospodárstva nemá k k dispozícii, získa ho však po skončení súpisu židovských podnikov (závodov) podľa § 4.
K § l. Aby bol znemožnený vznik nových židovských hospodárskych závodov, zakazuje sa židom tieto preberať alebo znovu zriad'ovať, ako aj nadobúdať živnostenské oprávnenia. Aby však nebolo celkom vylúčené prípadné použitie núkajúceho sa židovského kapitálu tam, kde to bude osožné pre hospodársky vývin Slovenska, môže ministerstvo hospodárstva v takýchto odôvodnených prípadoch povoliť výnimku (ods. 2). Tento cieľ sleduje aj ustanovenie ods. 3, podľa ktorého na zriaďovanie nových továrenských podnikov nevzťahujú sa ustanovenia ods. l
K § 2. Ako už bolo spomenuté v ods. 3 a 4 dôvodovej zprávy, existujú platné právne predpisy, ktoré umožňujú štátnej správe kontrolovať nakladanie s určitými právami a predmetmi. Osnova tieto predpisy sústreďuje v jednej vete a viaže možnosť scudzenia, zaťaženia a prenájmu nehnuteľností, práv na nehnuteľnostiach, hospodárskych závodov, akcií, kuksov, závodných podielov a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu na osobitné povolenie. Takýmto spôsobom bude umožnená kontrola a súčasne aj regulácia hospodárskych hodnôt, ktoré sa nachádzajú v rukách židov.
Intenciou zákona je tiež sústredenie kompetencie vo veciach arizácie. Len tak bude možné docieliť prehľadu o jej postupe a tento len tak bude možné centrálne dirigovať podľa celoštátnych národohospodárskych potrieb. Preto kompetencia sa sústreďuje u ministerstva hospodárstva. Pri nakladaní s cennými papiermi podľa doterajšej praxe sa ponecháva pôsobnosť zvláštnej komisii pri Slovenskej národnej banke.
K § 3. Recipuje zásady vládneho nariadenia č. 169/1939 Sl. z., o revízii živnostenských oprávnení, ktoré sa však nevzťahovalo len na niektoré taxatívne vypočítané živnosti, kdežto ustanovenie § 3 osnovy nariaďuje revíziu všetkých živnostenských oprávnení, keď ich majiteľmi sú židia a židovské sdruženia.
Toto pružné ustanovenie bolo treba takto upraviť, lebo už dnes ukázaly sa nedostatky vládneho nariadenia č. 169/1939 SI. z. príliš zošnorované taxatívnym výpočtom revízii podrobených živností. V prípade, že by sa otázka neupravila na tomto širšom podklade, muselo by beztak dojsť k novelizácii cit. vládneho nariadenia. Po odňatí oprávnenia môže byť nariadená likvidácia alebo arizácia podniku. Pri arizácii ustáli župný úrad s konečnou platnosťou likvidačnú hodnotu podniku, ktorá je vždy nižšia ako hodnota obecná, takže aj kapitálové slabší, alebo ináč kvalifikovaní budú môcť arizovať.
K § 4. Arizačný proces má sa previesť tým spôsobom, že podniky židovské nútia sa označiť svoje podniky za židovské. Táto okolnosť sama o sebe by iste nestačila, lebo židia by jednoducho vyhoveli tejto povinnosti a v terajšom šťave nenastaly by nijaké zmeny. Lenže úrady budú mať možnosť (§ 3) odňať živnostenské oprávnenie židovským podnikateľom, ktorá okolnosť sama o sebe už je tlakom na židov. Z tohto hľadiska doterajšie zákonné ustanovenia stačia. Ďalším tlakom na židov sú prostriedky propagandy.
K § 5. Jedným z najpáľčivejších problémov arizácie je otázka zamestnávania ži-
dov v hospodárskych podnikoch a závodoch Musíme sa na ňu dívať z dvoch strán. Treba stlačiť počet zamestnancov židov na najnižšiu mieru, najmä tam, kde je miesto nich dostatočná náhrada, ale na druhej strane treba zachovať zase tých zamestnancov židov, ktorí sú dôležití pre hospodársky život (wirtschaftlich wichtige Juden) a dať im právnu istotu o pevnosti ich zamestnania. Ide tu najmä o odborné sily vo vyšších službách, kde niet miesto nich nateraz náhrady a treba teda ponechat časovému odstupu postupné ich vyraďovanie. Preto ku dňu 1. júla 1940 sa určuje počet zamestnacov židov v podniku a ich účasť na služobných požitkoch v kategórii vyšších služieb vo výške 25%, k 1. marcu 1941 na 20%, k 1. januáru 1942 na 15% a v nasledujúcich rokoch 10%. V ostatných kategóriách sú určené 4%, čo zodpovedá pomeru celkového počtu židov k celkovému počtu všetkého obyvateľstva štátu.
Aby bolo umožnené zamestnať skutočne potrebné odborné sily i keď sú židovské, avšak sú nenahraditeľné, môže ministerstvo hospodárstva podľa ods. 2 povoliť v jednotlivých odôvodnených prípadoch výnimku.
Kompetencia vo veciach povoľovania zamestnávania židov a celý zamestnanecký problém židovský sa sveruje ministerstvu hospodárstva, lebo podľa jednomyseľného náhľadu všetkých zainteresovaných činiteľov, ide tu viac o zhodnocovanie potrieb hospodárskych, ako o posudzovanie pracovných otázok sociálnych.
Ods. 6, 7 a 8 upravuje nároky prepustených židovských zamestnancov oproti zamestnávateľovi. Výpovedná lehota bola určená najviac 3 mesiace a prípadné iné nároky (odbytné a pod. ) sa mení na nárok najviac 6 týždňového slúžneho. Zaopatrovacie (penzijné) nároky sa zachovávajú prepusteným židovským zamestnancom len pokiaľ zodpovedajú riadnym nárokom podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. V mnohých prípadoch však mali niektorí zamestnávatelia vlastné zaopatrovacie (penzijné) fondy, z ktorých teraz podľa stanov základiny alebo fondu by museli vyplácať predčasne požitky prepusteným židom, čo by znamenalo veľké, ročne až do miliónov idúce finančné zaťaženie pre podniky. Aby neboli poškodení ani zamestnanci, keďže platili príspevky, majú im byť tieto príspevky vrátené v skutočnej zaplatenej výške s 5% úrokmi. Tieto ustanovenia sa musia vzťahovať aj na dobu pred účinnosťou tohto zákona a to na židovských zamestnancov prepustených po 14. marci 1939, lebo mnohí z nich teraz žalujú zamestnávateľov pre neoprávnenosť výpovedi, na náhradu škody atď.
K §§ 6 a 7. Ustanovenia týchto paragrafov znamenajú čiastočná recepciu zásad vyjadrených vlád. nar. č. 147/1939 Sl. z. Tieto zásady bolo však treba doplniť, lebo povaha poľnohospodárskeho majetku, ako par excellence majetku nehnuteľného je podstatne iná, ako povaha živnostenského podniku, pravidelne majetku hnuteľného. Nestačí tu preto pre posúdenie otázky, či má konkrétny podnik prevahu židovskú, skúmať, čí je majetok, ale treba skúmať aj otázku, čí je zisk podniku a ako participuje nežidovský živel na hospodárskej hodnote patričného podniku.
K § 8. Židovský alebo nežidovský charakter podnikov budú ustaľovať okresné úrady, ktoré aj podľa vl. nar. č. 63/1939 Sl. z. ustaľujú v sporných prípadoch pojem žida.
K § 9. Recipuje ustanovenia vlád. nar. č. 137/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 327/1939 Sl. z. a rozširuje pôsobnosť dôverníkov a dočasných správcov a dozor nad dodržovaním predpisov tohto zákona v jednotlivých podnikoch (závodoch).
K § 10. Keď na strane jednej zavádza sa sprísnenie predpisov umožňujúcich ari-
záciu, na strane druhej treba sa intenzívne starať o osobný problém arizácie. Nemožno trpieť také nepekné prípady, že niektorí ľudia získali len dôchodky zo židovských podnikov, tieto však utrácajú bez toho, že by v novom povolaní pracovali a tomu sa učili a niekde i bez toho, aby v podniku účasť získavali. Takéto prípady "arizácie" zvrhlý sa v prípady hebrezácie.
K § 11. Aby bolo zabránené fingovaným smluvám, prípadne iným spôsobom krytia (Tarnung), vyhlasujú sa podobné jednania za neplatné a tedy právne neúčinné. Keď na strane jednej osnova má cieľ v daných možnostiach židovské podniky arizovať, na strane druhej treba sa intenzívne starať o osobný problém arizácie. Treba znemožniť prípady, aby niektorí ľudia získali len dôchodky zo židovských podnikov bez toho, žeby v novom povolaní pracovali a tomu sa učili alebo i bez toho, aby v podniku účasť získavali. Takéto prípady arizácie boly by, i sú prípadmi hebrezácie "arizátora" a nielen z národohospodárskeho, ale i morálneho stanoviska sú nežiaduce.
K §§ 12 a 13. Trestné sankcie sú upravené primerane skutkovej podstate spáchaného trestného činu.
Osnova neznamená pre štátnu pokladnicu.
žiadne zaťaženie
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r., minister hospodárstva.