Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

110.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1940

o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných

miestach.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Majiteľom kúpeľníckych živností v kúpeľných miestach, ako aj majiteľom a nájomcom hostinských a výčapníckych živností, hotelových podnikov a iných živnostenských oprávnení v kúpeľných miestach sa poskytujú podľa predpisov tohto zákona platebné úľavy na pôžičku a na nájomné (pachtovné) zaviazanosti. Platebné úľavy sa poskytujú len na tie pôžičky, ktoré boly použité na investície alebo na prevodzovanie živnosti.

(2) Ministerstvo hospodárstva vydá vyhláškou soznam miest, ktoré treba považovať za kúpeľné miesta účastné výhod tohto zákona.

§ 2.

(1) Dlhy a platebné povinnosti v smysle § l, vyplývajúce z pôžičiek a z nájomných (pachtovných) zaviazanosti včetne úrokov a amortizačných splátok spadajú pod ustanovenia tohto zákona, ak vzniklý pred l januárom 1940 a stály sa alebo sa stanú splatnými do 30. apríla 1941.

(2) Splnenie platebných zaviazanosti uvedených v ods. l sa odsunuje na deň l.

mája 1940 a dlžník je povinný od tohto dňa počnúc mesačne najneskoršie každého desiateho toho ktorého mesiaca až do 30. apríla 1941 platiť splátky vo výške 2% z nedoplatku istiny podľa stavu k 1. máju 1940. Zbytok so všetkými príslušnostiami je sročný 1. mája 1941. Nedodržanie dvoch za sebou idúcich splátok má za následok okamžitú sročnosť celej požiadavky a stratu výhod poskytnutých podľa tohto zákona.

§ 3.

(1) Osoby uvedené v § l keď chcú byť účastné platebných úľav tohto zákona, musia preukázať na príslušnej bernej správe, že ich obrat pochádzajúci z cudzineckého ruchu v roku 1939, klesol do 30. októbra 1939 oproti priemeru roku 1938 najmenej o 50%

(2) Uchádzačovi, ktorý dokáže, že sa naň vzťahujú predpoklady platebných úľav, vystaví. príslušná berná správa osvedčenie oprávňujúce na platebné úľavy.

(3) Uchádzač, ktorý preukáže, že si podal žiadosť o osvedčenie podľa ods. l, má predbežne nárok na platebné úľavy podľa tohto zákona až do obdržania právoplatného vybavenia žiadosti.

§ 4.

(1) Do 30 dní od účinnosti tohto zákona je povinný dlžník doporučeným dopisom oznámiť veriteľovi, že hodlá použiť výhod tohto zákona Ak tak neučiní, nemôže sa neskôr dovolávať výhod tohto zákona.

(2) Na výzvu veriteľa je povinný dlžník predložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2 alebo potvrdenie o podaní žiadosti.

§ 5.

(1) Ak ide o vymáhanie požiadavky spadajúcej pod ustanovenia § 2, povolí súd na návrh dlžníka odklad výkonu exekúcie odhadom a predajom (dražbou) hnuteľností i nehnuteľností a vnútenou správou na dobu po 1. máji 1941.

(2) Exekučná vnútená správa, pri ktorej nehnuteľnosť bola už odovzdaná vnútenému správcovi, bude na návrh dlžníka zrušená.

(3) Ustanovenie ods. l a 2 sa nevzťahuje na splátky splatné podľa § 2 ods. 2 a na veci, ktoré by za dobu, po ktorú je výkon predaja (dražby) odložený, podľahly skaze alebo znehodnoteniu.

§ 6.

Návrh na odklad exekúcie podľa § 5, ods. l má sa učiniť najneskoršie deň pred výkonom odhadu alebo 8 dní pred dňom nariadeného predaja (dražby) a návrh na odklad vnútenej správy môže dlžník učiniť dokiaľ nehnuteľnosť nebola odovzdaná vnútenému správcovi. Návrh na zrušenie vnútenej správy podľa § 5, ods. 2 možno učiniť dokiaľ vnútená správa trvá.

§ 7.

(1) S návrhom na odklad (zrušenie) exekúcie treba predložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2. Súd pred rozhodnutím o návrhu dlžníka môže vypočuť účastníkov a vykonať aj iné potrebné šetrenie.

(2) Ak vyhovie súd návrhu dlžníka, aby bola dražba alebo vnútená správa nehnuteľností odložená, nariadi predpísaný zápis (poznámku v pozemkovej knihe), ďalšie exekučné úkony však odloží. Ak však bola vnútená správa zrušená, zostane zaistenie požiadavky veriteľa v pozemkovej knihe nedotknuté.

§ 8

(1) Návrhu na odklad exekúcie alebo zrušenie vnútenej správy nemá sa vyhovieť ak

a) dlžník nepripojil k svojmu návrhu osvedčenie podľa § 3, ods. 2,

b) učinil svoj návrh na odklad oneskorene (§ 6),

c) dlžník v úmysle poškodiť veriteľa, časti svojho majetku poškodzuje, ničí alebo bezcennými činí, scudzuje alebo zavlieka.

(2) Ak budú zistené na návrh vymáhajúceho veriteľa skutočnosti uvedené v ods. l, písm. c) až po povolení odkladu, má sa v exekúcii pokračovať.

(3) Ak bol návrh vymáhajúceho veriteľa, učinený v smysle predchádzajúceho odseku, zamietnutý, je vymáhajúci veriteľ povinný nahradiť dlžníkovi náklady pokračovania o tomto návrhu, ak si mohol byť zrejme vedomý toho, že jeho návrh je zrejme neodôvodnený.

§ 9.

(1) Ustanovenia § 2, ods. 2 neprekážajú uplatňovaniu požiadavok vzniklých z titulu uvedeného v § l sporným pokračovaním,

(2) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na konkurzné a vyrovnávacie pokračovanie.

§ 10.

Doba, po ktorú sa odkladá splatnosť alebo vymáhateľnosť požiadavok podľa tohto zákona, nezapočítava sa do premlčacej lehoty ani do iných lehôt, ktorých zmeškanie má podľa platných predpisov za následok právnu újmu.

§ 11.

Úľav podľa tohto zákona nemôžu byť účastní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 SI. z. )

§ 12.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Medzinárodná situácia v Európe v roku 1939 mala veľmi nepriaznivé účinky na cudzinecký ruch na Slovensku. Štátoprávne zmeny v strednej Európe, válečný stav, veľké prekážky pri prechode hraníc a k tomu pridružujúce sa devízové opatrenia takmer celkom znemožnily v roku 1939 cudzinecký ruch na Slovensku. Týmito

okolnosťami octly sa všetky slovenské kúpeľné podniky a na cudzineckom ruchu závislé živnostenské podniky v kritickej hospodárskej situácii.

Zo štatistiky, ktorú predložily najväčšie slovenské kúpele Piešťany a Trenčianske Teplice, vidno najzreteľnejšie stav, v akom sa nachádzajú naše kúpele a spolu

s nimi i ostatní záujemci cudzineckého ruchu. Kúpele Piešťany maly v roku 1938 15. 546 stálych hostí a 8. 885 precestujúcich, v roku 1939 návšteva klesla pri stálych hosťoch na 4. 520 a pri precestujúcich na 2. 045. Kúpele Trenčianske Teplice vykazovaly v roku 1938 stálych hostí 13. 864, precestujúcich 10, 204, v roku 1939 stálych hostí 3. 322, precestujúcich 2, 867.

Z tejto štatistiky vysvitá, že vo všeobecnosti klesol náš cudzinecký ruch o viac ako dve tretiny. Finančne je tento pokles ešte väčší a to z tej príčiny, že odpadly práve najlepšie situované vrstvy návštevníkov slovenských kúpeľov — zahraniční hostia, takže priemer finančnej stránky cudzineckého ruchu je tohto roku oveľa nižší ako v rokoch iných. Kým podľa zistených dát počítalo sa v rokoch predchádzajúcich na jedného stáleho hosťa priemerne Ks 5. 000. —, tohto roku sa dosiahlo sotva priemeru Ks 2 500. —. To znamená, že v kúpeľoch ako Piešťany sa dosiahlo tohto roku obratu asi Ks 12, 000 000 oproti priemernému obratu asi Ks 78, 000. 000, v Trenč. Tepliciach asi Ks 8. 000. 000, — proti asi Ks 69, 000. 000. —. Ostatné kúpele vykazujú obdobnú stratu v počte hostí, aj po stránke finančnej.

Predostreté číslice najjasnejšie hovoria o tom, v akom stave sa nachádzajú všetky slovenské kúpele a všetci záujemci cudzineckého ruchu. Prípravné práce pre sezónu boly všetky prevedené, každý z interesentov cudzineckého ruchu v predpoklade, že kúpeľná sezóna dopadne dobre, uskutočnil všetky potrebné investície a prípravy na sezónu. Nakoľko ale už rok 1938 bol slabší, ako roky predchádzajúce, nemohli interesenti cudzineckého ruchu zadosť učiniť všetkým svojim starým platebným povinnostiam a boli nútení odsunúť tieto do budúcnosti, aby mohli svoj minimálny zisk z roku 1938 venovať k príprave na sezónu budúcu. Táto očakávaná sezóna skončila tak, že dnes neostáva záujemcom cudzineckého ruchu takrečeno ani na existenčný náklad na zimu. nehovoriac ani o akýchkoľvek rezervách na prevedenie prípravných prác pre sezónu 1940 a tým menej o platení ich podlžností, či už súkromných, bankových, hypotekárnych alebo nájmov

Treba sa preto postarať o nápravu a zabezpečiť udržanie mnoho tisíc existencií závislých od cudzineckého ruchu, treba predovšetkým odbremeniť všetkých záujemcov cudzineckého ruchu zaťažených súkromnými, bankovými, hypotekárnymi a

nájomnými podlžnosťami a to odbremeniť v takej forme, že plnenie ich povinností sa odsunie do budúcnosti až sa pomery vrátia opäť do normálnych koľají, keď zase ako predtým všetci budú môcť plniť svoje platebné povinnosti.

Je záujmom štátu, aby bola učinená náprava a poskytnutá pomoc záujemcom cudzineckého ruchu, lebo v prvom rade plynú peniaze z cudzineckého ruchu do štátnej pokladnice a okrem toho štát získava cudzineckým ruchom veľké množstvo cudzích valút, o národohospodárskom význame ktorých netreba sa osobitne zmieňovať. I obozretnosť do budúcnosti vyžaduje pokračovať tak, aby cudzinecký ruch neutrpel u nás nijakej újmy. Prvým základným požiadavkom cudzineckého ruchu je, aby sme vedeli poskytnúť naším hosťom všetko najlepšie, najpohodlnejšie k najväčšiemu uspokojeniu, čo sa nám podarí len vtedy, keď každý záujemca cudzineckého ruchu bude schopný splniť nároky hosťa. Učiní tak, keď bude mať dobrý hmotný základ. Keby sa ponechal voľný prúd vymáhaniu čo len do polovice všetkých podlžností, ktorými sú teraz zaťažení záujemci cudzineckého ruchu, zničili by sa temer všetci interesenti cudzineckého ruchu a zničily by sa tiež všetky predpoklady budúceho úspešného rozvoja slovenského cudzineckého priemyslu.

Zákon o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach má za úlohu zamedziť zničenie mnoho sto existencií závislých od cudzineckého ruchu, ktorí sú dôležitými daňovými subjektmi.

K § 1.

Určuje okruh záujemcov cudzineckého ruchu, ktorí podľa všeobecnej známosti utrpeli najväčšie škody poklesom cudzineckého ruchu. Ďalej sú uvedené v tomto paragrafe platebné povinnosti, na ktoré sa poskytujú úľavy podľa tohto zákona. Sú to pôžičky a nájomné (árenda), vyplývajúce z ich živnostenského podnikania. Presným uvádzaním interesentov a finančných zaviazaností je vylúčený každý jednotlivec a každý dlh, ktorý priamo nesúvisí so živnostenským podnikaním závislým od cudzineckého ruchu z účinnosti tohto zákona,

K § 2.

Určuje začiatok a koniec obmedzene] platebnej povinnosti osôb uvedených v § l Odsun platenia na 1. V. 1940 je nevyhnutný, lebo podľa predchádzajúcich vývodov z výťažku tohoročnej sezóny ostal záujemcom cudzineckého ruchu sotva náklad na životné potreby pre blížiacu sa zimu. 1. májom začína sa už sezóna cudzineckého ruchu, je nádej, že situácia na poli cudzineckého ruchu bude sa vyvíjať natoľko prajne, aby záujemci cudzineckého ruchu mohli plniť aspoň v obmedzenej miere svoje platebné povinnosti. Koniec lehoty obmedzenia 30. IV. 1941 bol zvolený preto, lebo dá sa očakávať, že priebeh sezóny 1940 bude lepší ako tohtoročnej. V sezóne roku 1941 budú môcť byť záujemci preto lepšie pripravení a tak sa dajú začiatkom sezóny roku 1941 právom očakávať normálne pomery v cudzineckom ruchu u nás a tým tiež normálna možnosť plnenia platebných povinností interesentov cudzineckého ruchu.

Tu je tiež limitovaný čas vzniku všetkých povinností citovaných v § l do dňa 1. januára 1940. Všetky dlhy učinené do tohto času vzťahovaly sa na tohtoročnú sezónu alebo na sezóny predchádzajúce a poskytnúť sa majúce úľavy majú sa dotýkať len týchto dlhov, lebo po tomto dni učinené dlhy nedajú sa považovať za súčasť tohtoročnej katastrofálnej sezóny a ich vznik nemožno ospravedlňovať tým. že boly učinené v predpoklade dobrého vývoja sezóny.

V ods. 2 odsunuje sa splatnosť platebných zaviazaností citovaných v ods. l s výnimkou plnenia určeného v § 2 na deň 1. mája 1941. Znamená to, že z platebných povinností pripadajúcich na rok 1940, čiže začiatok roku 1941 vyplatí sa 24% a splácanie zbývajúcich 76% odsunuje sa na časť po 1. V, 1941, kedy podľa vyšespomenutých predpokladov bude každý môcť vedľa svojich normálnych povinností uhradzovať i odsunutú časť plnenia z času, po ktorý boly poskytnuté platebné úľavy.

K § 3.

Ods. l určuje, kto z osôb uvedených v § l bude užívať platebných úľav. Ako medzník je určený pokles obratu pochádzajúceho z cudzineckého ruchu do 30. októbra 1939 oproti priemeru roku 1938

najmenej o 50%. Hranica 50% je zvolená preto, lebo dá sa ľahko preukázať, že komu sa snížil obrat na polovicu, nemôže bez ohrozenia vlastnej výživy vôbec dostať iným platebným povinnostiam, alebo len v nepatrnej miere. Pri riziku spojenom s podnikaním závislým od cudzineckého ruchu je hranica 50% už tak vysoká, že nie je možné ju ešte zvyšovať.

Ods. 2 určuje príslušnú bernú správu, ako úrad vydávajúci osvedčenie oprávňujúce k platebným úľavám. Berná správa má možnosť zistiť a kontrolovať obrat každého jednotlivca a tiež posúdiť z akých príjmov tento obrat pochádza. Má tiež priamu možnosť hneď porovnať výsledky obratov docielených v roku 1938 a obratov v roku 1939 a jej ustanovenie ako kompetentného orgánu pre vydávanie citovaných osvedčení je najvýhodnejšie.

V ods. 3. sa priznáva uchádzačovi predbežný nárok na platebné úľavy až do právoplatného vybavenia žiadosti, keď preukáže, že podal žiadosť o osvedčenie podľa odseku 1. Toto opatrenie slúži na ochranu zainteresovaných záujmov cudzineckého ruchu proti prípadnému prekotnému vymáhaniu ich platebných povinností po uverejnení zákona

K §§ 5—9.

Majú za cieľ zabrániť zničeniu mnohých existencií a pozbaveniu majetku záujemcov cudzineckého ruchu tým, že osobám, ktoré predložia osvedčenie podľa § 3, povolí sa odklad výkonu exekúcie. Ustanovenia v podrobnostiach upravujú pokračovanie pri podaní návrhu na odklad exekúcie.

K § 10.

Tu citované opatrenia sú potrebné, aby platnosťou tohto zákona nikto z účastníkov neutrpel nijakej právnej újmy.

K § 12.

Aby tento zákon nadobudol účinnosti dňom vyhlásenia, je odôvodnené jeho súrnosťou.

                                Dr. Vojtech Tuka v. r.

                                    predseda vlády.

                                                            Gejza Medrický v. r.,

                                                            minister hospodárstva.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP