Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
117.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušujú súdy porotné a kmeťské a prechodne upravujú niektoré otázky v obore trestného súdnictva (tlač 107).
Ustavno-právny výbor rokoval o tomto návrhu na zasadnutí 6. februára 1940 a po rozprave upravil jeho text podľa prílohy.
Schválil ustanovenia vládneho návrhu, previedol štylárne zmeny a upravil text tak, aby bol jasný.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby posledná veta z § 24, ods. 3 zákona č. 108/1933 Sb. z, a n. bola vynechaná, lebo neni účelné, aby pojednávanie o smier bolo prenášané na okresný súd. Skúsenosti s pojednávaním o smier dokazujú, že sa strany málokedy zúčastnily tohto pojednávania, nie je preto praktické zaťažovať takýmito dožiadaniami okresné súdy.
Z vládneho návrhu vynechal ústavno-právny výbor aj v diele treťom druhý odsek § l, lebo nie je potrebné a účelné, aby obvinenému z úradnej povinnosti bol ustanovený obhajca len na to, aby tento podal odpor proti prikázaniu trestnej veci samosudcovi. Ide len o opatrenie rázu formálneho, ktorého závažnosť a právna povaha nie je taká, že by pri ňom obvinený nemohol postrádať obhajcu ex offo.
Vynechal ďalej ústavno-právny výbor aj článok 6 o časovom obmedzení čl. 4 a 5 do 31. decembra 1941 z toho dôvodu, lebo nie je možno predom určiť, kedy dovolí súdna agenda zrušenie týchto ustanovení a nebolo by preto účelné trestné zákonodarstvo zaťažovať prípadnými predlžovacími zákonmi. Ak bude možno tieto ustanovenia zrušiť, môže sa to uskutočniť, formou zvláštneho zákona. Zdôrazňuje sa, že i dôvodová zpráva osnovy považuje ustanovenia osnovy len za prechodné riešenie do tej doby, než dôjde k želateľnej reforme celého súboru trestného práva procesného, — je však pochybné, či sa toto veľké dielo uskutoční do 31. decembra 1941.
Z dôvodov v predošlom odseku tejto zprávy uvedených zrušil ústavno-právny výbor aj časové obmedzenie čl. 7.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem takto upravenú osnovu schválil.
V Bratislave dňa 6. februára 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
za dňa--------------------1940
ktorým sa zrušujú porotné a kmeťské súdy a prechodne upravujú niektoré
veci v obore trestného súdnictva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Čl. 1.
(1) Zrušujú sa všetky zákonné a iné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na organizáciu a pôsobnosť porotných súdov, ako aj na pokračovanie v trestných veciach, odkázaných do pôsobnosti porotných súdov.
(2) Ustanovenia §§ 5 a 6 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n. sa tiež zrušujú.
(3) O trestných činoch, ktoré do účinnosti tohto zákona patrily do pôsobnosti porotných súdov, rozhoduje krajský súd podľa ustanovení, platných pre pokračovanie v trestných veciach, patriacich do jeho pôsobnosti.
(4) V trestných veciach, uvedených v ods. 3, v ktorých do dňa účinnosti tohto zákona bol vynesený rozsudok alebo iné rozhodnutie, napadnuté opravným prostriedkom, rozhoduje sa o tomto opravnom prostriedku podľa doterajších ustanovení pred súdom doteraz príslušným.
(5) V trestných veciach, v ktorých pred počiatkom účinnosti tohto zákona nebolo ešte hlavné pojednávanie, alebo v ktorých treba hlavné pojednávanie opakovať, alebo, ak bola vec po zrušení rozsudku vrátená na nové prejednanie, sa pokračuje podľa ustanovení tohto zákona.
Diel druhý. Čl. 2.
Paragraf 16 zákona č. 124/1924 v znení vyhlášky ministra pravosúdia č. 145/1933 Sb. z. a n., ako aj § 24, § 25, ods. 2 a § 40 bod 7 zákona, č. 108/1933 Sb. z. a n sa
zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:
§ 16 zákona č. 124/1924:
"(1) O trestných činoch, uvedených v §§ l a 4 zákona č. 124/1924 Sb. z. a n. v znení vyhlášky ministra pravosúdia č. 145/1933 Sb. z. a n. rozhoduje krajský súd.
(2) Ak je to možné, hlavné pojednávanie má byť naraz proti všetkým osobám, zodpovedným za obsah tlačiva. "
§ 24 zákona č. 108/1933:
"(1) O žiadosti o trestné stíhanie rozhoduje vyšetrujúci sudca.
(2) Žiadosť o trestné stíhanie sa pokladá zároveň za návrh na zavedenie vyšetrovania.
(3) Ak vyšetrujúci sudca nezamietne žiadosť o trestné stíhanie, nariadi doručiť rovnopis žiadosti obvinenému, ak je ich viac, každému. Zároveň predvolá na pojednávanie o smier stránky a osoby, ktoré postihuje ručenie, alebo ktorým by mohla byť rozsudkom uložená nejaká povinnosť (osoby zúčastnené).
(4) Podľa predošlých odsekov treba pokračovať aj v prípadoch, uvedených v § 23, ods. 3, ale len vtedy, ak verejný žalobca upustil od stíhania ešte pred hlavným pojednávaním.
§ 25 ods. 2 zákona č. 108/1933:
"(2) Pojednávanie o smier je neverejné. Vedie ho na krajskom súde vyšetrujúci sudca. "
§ 40 bod 7 zákona č. 108/1933:
"Pojednávanie o smier vedie na vojenskom súde vyšetrujúci sudca. O sťažnosti podľa § 26, ods. 3 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. rozhoduje vojenský súd. "
Čl. 3.
§§ 17 až 25 zákona č. 124/1924 v znení vyhlášky ministra pravosúdia č. 145/1933 Sb. z. a n., ako aj zákonné a iné ustanovenia, ktoré odporujú ustanoveniam čl. 2 tohto zákona, sa tiež zrušujú.
Diel tretí. Čl. 4.
Zrušujú sa zákon č. 471/1921 Sb. z. a n. a §§ 2 a 3 zákerná č. 209/1931 Sb. z. a n. a nahradzujú sa týmito ustanoveniami:
§ 1.
(1) Trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti krajského súdu, má byť prikázaný na rozhodovanie jednému členovi tohto súdu ako samosudcovi, ak verejný žalobca podľa povahy činu navrhol v obžalobnom spise (v návrhu, zastupujúcom obžalobný spis) na každého z obvinených ako hlavný trest stratu slobody do l roka, buďto samú o sebe, buďto vedľa trestu peňažného, alebo jedine peňažný trest, a ak nikto z obvinených alebo z ich obhajcov nepodá proti tomu odpor v lehote 3 dní, počítajúc odo dňa doručenia obžalobného spisu (návrhu, zastupujúceho obžalobný spis).
(2) Ustanovenia tohto § nemožno použiť pri takom trestnom čine, na ktorý zákon ako hlavný trest ukladá trest na slobode vyše 5 rokov.
§ 2.
(1) Samosudca prejedná vec podľa ustanovení, platných pre pokračovanie pred krajským súdom. Pri tom má práva a povinnosti predsedu i senátu.
(2) Ako hlavný trest smie uložiť len trest, uvedený v § l, ods. 1. Prekročenie tohto ustanovenia je dôvodom zmätočnosti podľa § 385, č. 2 zák. čl. XXXIII/1896.
(3) Ak dôjde na hlavnom pojednávaní k rozšíreniu obžaloby, vysloví sa verejný žalobca, či trvá na svojom návrhu čo do výšky trestu.
(4) Ak uzná samosudca, že navrhovaná trestná sadzba nie je dostatočná pre čin, ktorý je predmetom obžaloby, vysloví sa nepríslušným a postúpi vec senátu krajského súdu. V tomto prípade sa má postupovať podľa § 318 zák. čl. XXXIII/ 1896. Proti rozhodnutiu samosudcu o postúpení vecí senátu krajského súdu niet opravného prostriedku.
§ 3.
Ak rozhodol o veci samosudca, prislúcha mu na miesto senátu a jeho predsedu činiť všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia po vyhlásení rozsudku, i rozhodovanie o súhrnnom treste (§§ 517—518 tr. p. ), ak ide o základné rozsudky samosudcov z krajských súdov alebo okrem týchto o rozsudky okresných súdov, a ak súhrn trestov na slobode uložených základnými rozsudkami nepresahuje l rok, ďalej rozhodovania o návrhu na obnovu pokračovania (hlava XXI tr. p. ) a o zahladení odsúdenia (zákon č. 111/1928 Sb. z. a n. ).
§ 4.
Trestné veci, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona neboly prikázané na rozsúdenie samosudcovi a v ktorých do dňa účinnosti tohto zákona nebolo započaté hlavné pojednávanie, alebo v ktorých treba hlavné pojednávanie opakovať, majú byť prejednané samosudcom, ak žalobca dodatočne učiní návrh podľa § l a ak nepodá niekto z obžalovaných alebo obhajcov odpor v lehote 3 dní, počítanej od oznámenia tohto návrhu. Opravný prostriedok je tu vylúčený.
§ 5.
Ustanovenia tohto článku platia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské.
Čl. 5.
Zákon č. 209/1931 Sb. z. a n. (predĺžený zákonom č. 315/1936 Sb. z. a n. ) a vl. nar. č. 79/1939 Sl. z. sa zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:
(1) Ak nemá byť podľa platných ustanovení rozsudok v trestnom pokračovaní pred občianskym súdom alebo vojenským súdom spísaný už pri vyhlásení, má sa tak stať do 8 dní od jeho vyhlásenia.
(2) V trestnom pokračovaní pred okresným súdom, krajským súdom a vojenským súdom netreba spisovať odôvodnenie rozsudku vyhláseného v prítomnosti obžalovaného, ak osoby, oprávnené použiť opravného prostriedku, neohlásily ho včas. Písomné odôvodnenie rozsudku má byť v takomto prípade nahradené stručným záznamom dôvodov výroku o vine a — ak bolo rozhodnuté o súkromnoprávnych nárokoch — tiež stručným záznamom dôvodov tohto rozhodnutia.
(3) Ustanovenia ods. 2 nie je možno použiť v trestnom pokračovaní proti verejnému zamestnancovi alebo vojenskému a žandárskemu gážistovi, ako ani v prípadoch, keď o výsledku trestného pokračovania proti mladistvej osobe má byť upovedomený poručenský súd.
Čl. 6.
Predlžuje sa účinnosť čl. I, č. 1 zákona č. 168/1922 Sb. z. a n. v znení § l zákona č. 230/1933 Sb. z. a n., ďalej čl. I, č. 2 a 3, čl. II, ods. 3 a 4 a čl. III zákona č. 168/1922 Sb. z. a n., ktorým zákonom sa čiastočne zrušil zák. čl. LXIII/1912 o výnimočných opatreniach a zmenily niektoré ustanovenia o stannom práve, nakoľko tieto ustanovenia dňa 31. decembra 1939 ešte platily pre územie Slovenskej republiky.
Diel štvrtý. Čl. 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykonajú ho minister pravosúdia a minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.