Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

118. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení občianskeho

súdneho poriadku, najmä o rozšírení pôsobnosti samosudcov sborových

súdov 1. stolice v občianskych veciach (tlač 108).

Ústavno-právny výbor rokoval o tomto návrhu na zasadnutí 6. februára 1940 a po rozprave upravil jeho text podľa prílohy.

Zkrátil názov návrhu, lebo sa to javilo účelným; schválil všetky ustanovenia vládneho návrhu, previedol štylárne zmeny a text upravil tak, aby bol jasný a stručný.

Ustanovenie návrhu, že zákon má nadobudnúť účinnosť 30. dňom po vyhlásení, zmenil s ohľadom na praktickú potrebu tak, že zákon má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia.

Zamýšľaná reforma zachováva ustanovizeň samosudcov na krajskom súde s rozšírením ich pôsobnosti. Samosudcovia majú prejednávať spory a rozhodovať v nich, ak ide o majetkoprávne spory, ktorých hodnota nepresahuje Ks 100. 000 a ktoré podľa hodnoty sporu prikázané sú do pôsobnosti krajského súdu. Dosiaľ rozhodoval v takýchto sporoch samosudca, ak hodnota predmetu sporu neprevyšovala Ks 20. 000. Okrem toho patria do pôsobnosti samosudcu aj tie spory, ktoré už podľa ustanovení zákona č. 161/1936 Sb. z. a n. boly prikázané do jeho pôsobností.

Skúsenosti so samosudcovskou ustanovizňou viedly k poznatku, že sa táto ustanovizeň dobre osvedčila; pohnútky, ktoré svojho času viedly k zavedeniu tejto ustanovizne existujú aj dnes, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem takto upravenú osnovu schválil.

V Bratislave dňa 6. februára 1940.         Dr. Karol Mederly v. r.,                     Dr. František Orlický v. r.,

                    predseda.                                             zpravodaj.

Zákon

zo dňa----------------------1940

o zmene niektorých ustanovení občianskeho súdneho poriadku.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Článok I.

Zákonný článok 1/1911 (občiansky súdny poriadok) sa mení a doplňuje takto:

1. § 7 znie:

Ak sa jediná osoba alebo spoločníci v spore domáhajú v jednej žalobe niekoľko nárokov, sčítajú sa ich hodnoty.

Ak je však v tej istej žalobe spojených viacej nárokov, z ktorých ani jeden neprevyšuje hranicu určenú pre pôsobnosť okresných súdov, spor patrí okresnému súdu i v tom prípade, keď spočítaná hodnota týchto nárokov túto hranicu prevyšuje. Obdobne ostáva nedotknutá pôsobnosť samosudcu, ak ani jeden z nárokov neprevyšuje hodnotu Ks 100. 000.

2. § 55 znie:

Krajský súd, hlavný súd a Slovenský najvyšší súd rozhodujú zpravidla v senátoch.

Senát krajského súdu sa skladá z predsedu a z dvoch sudcov.

Odvolací a dovolací senát hlavného súdu sa skladá z predsedu a z dvoch sudcov.

Složenie senátov Slovenského najvyššieho súdu upravujú osobitné predpisy.

Spory o majetkové práva, ktoré podľa hodnoty (§ 2, ods. 1) patria krajskému súdu, pojednáva a v nich rozhoduje ako samosudca člen tohto súdu, vymenovaný predsedom súdu, a to podľa ustanovení o pokračovaní pred krajským súdom, ak hodnota predmetu sporu (§§ 5 až 8) nepresahuje Ks 100. 000 alebo ak do zahájenia sporu sa obmedzí na túto alebo nižšiu sumu.

Ak sa zvýši žalobná požiadavka po zahájení sporu (§§ 178, 188) nad Ks 100. 000, pojednáva spor a rozhoduje v ňom samosudca.

Spory o rozluku a rozvod manželstva pojednáva a v nich rozhoduje samosudca, vyjmúc, že by niektorá strana ešte pred dokazovacím usnesením žiadala, aby vec vybavil senát.

Na základe dohody podľa § 45 môžu strany vzniesť na samosudcu aj také majetkové spory, ktorých hodnota presahuje Ks 100. 000. Za takúto dohodu pokladá sa návrh žaloby na pojednávanie pred samosudcom, ak mu žalovaný neodporoval do vstúpenia do sporu (§ 180).

Rozhodnutie krajského súdu nemožno napadnúť opravným prostriedkom preto, že miesto samosudcu pojednával a rozhodoval senát. Nemožno ho však napadnúť ani preto, že miesto senátu pojednával a rozhodoval samosudca, ak strana vstúpila do sporu bez toho, že by bola tomu odporovala.

V prípadoch, uvedených v predošlom odseku, vadné obsadenie súdu nemôže si z úradnej moci všímať ani súd vyššej stolice.

Článok II.

V sporoch, ktorých hodnota je nad Ks 20. 000 a neprevyšuje Ks 100. 000 a ktoré článok I prikazuje samosudcovi, i keď v nich pred účinnosťou tohto zákona pojednával senát, ďalej pojednáva a v nich rozhoduje samosudca. Ak samosudca bol členom tohto senátu, netreba zopakovať ústne pojednávanie pre zmenu v osobe sudcu. Ináč obdobne treba použiť ustanovení § 242, ods. 2 a 3.

Článok III.

Ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú; zrušuje sa najíma ustanovenie článku VI, č. 2 zákona č. 161/1936 Sb. z. a n., ktorým bol zmenený § 7 osp.,

ustanovenie článku VII, č. 2 c) zákona č. 161/1921 Sb. z. a n., článok I, č. l a 2 zákona č. 123/1923 Sb. z. a n. a článok VI, č. 3 zákona č. 161/1936 Sb. z. a n., ktorými boly doplňované ustanovenia § 55 osp.

Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykoná ho minister pravosúdia.