Snem Slovenskej republiky 1940
1. volebné obdobie. 2. zasedanie.
120. Zpráva
rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach (tlač 110).
Vládny návrh zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach je len logickým dôsledkom tých pomerov, ktoré nastaly v celej Európe minulého roku a ktoré prirodzene malý svoj odraz i na Slovensku.
Kúpeľné miesta na Slovensku, najmä však kúpeľné miesta svetového mena Piešťany a Trenč. Teplice dostaly sa v roku 1939 následkom už spomenutých pomerov do takej ťažkej hospodárskej situácie, že nemohly zadosťučiniť svojim zaviazanostiam voči veriteľom.
Návšteva v týchto kúpeľných miestach klesla na mieru nevídanú, viac ako o dve tretiny a keď počítame ešte odpadnutie lepšie situovaných návštevníkov zo zahraničia, tak tento číselný pokles je vo svojom finančnom efekte ešte citeľnejší.
V podobnom stave sa nachádzajú i ostatné kúpeľné miesta na Slovensku, nie však v takej výraznej forme, ako u dvoch spomenutých.
Z týchto príčin bolo treba uvažovať o pomoci postihnutým kúpeľným miestam a záujemcom na kúpeľnom a cudzineckom ruchu vo forme odsunutia platebných zaviazaností na dobu jedného roku voči svojim veriteľom.
Vládny návrh zákona predložený k ústavnému prejednaniu nedáva síce možnosť úplnej záchrany mnohých existencií, ale umožní postihnutým záujemníkom odsunutie platebných povinností na dobu, keď budú môcť zlepšením svojej hospodárskej situácie dostať svojim platebným zaviazanostiam.
Je to v prvom rade záujem štátu, aby poskytol ochrannú ruku svojim daňovníkom vtedy, keď sa dostávajú do prechodných ťažkostí, aby si ich udržal pre budúcnosť ako dobrých a stálych poplatníkov. Má sa teda týmto zákonom zamedziť zničenie mnohých existencií, ktoré sa dostaly do tažkého finančného položenia mimo svojej vlastnej viny.
Z tohto hľadiska posudzoval rozpočtový výbor osnovu zákona a dospel k tomu záveru, že je potrebné takéto zákonné opatrenie, i keď je presvedčený, že týmto riešením nebude ešte vyriešená otázka trvalého zabezpečenia existencie našich kúpeľov, ktorých finančné pomery nie sú uspokojivé.
Rozpočtový výbor zistil, že osnova nateraz vyhovuje svojmu poslaniu a preto ju odporúča Slávnemu snemu na prijatie.
V Bratislave 5. februára 1940 Dr. Eugen Filkorn v. r, Ján Líška v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na zasadnutí 6. februára 1940 a schválil ho so zmenami, ktoré vysvitajú z priloženej osnovy.
K § 1.
Odsek l tohto paragrafu je upravený po stránke štylistickej a zjednodušený tým, že nevypočítavajú sa osobitne majitelia a nájomníci jednotlivých živnostenských oprávnení, ale sú uvedení sumárne.
Keďže soznam miest podľa ods. 2 tohto paragrafu je dôležitý, ústavno-právny výbor doplnil odsek ustanovením, že táto vyhláška má byť uverejnená v Sl. z., aby takto čo najširšia verejnosť nadobudla o nej známosť.
K § 2.
Odsek l bol upravený šlylárne a doplnený vetou: "Takéto záväzky do 1. mája 1940 nemožno súdne vymáhať", aby už zo samotného textu zákona bolo jasné, že tieto záväzky nie sú žalovateľné.
Odsek 2 bol jak štylárne, ako tiež aj obsahové prepracovaný, keďže pôvodný text mal určité nejasnosti ohľadom toho, z čoho sa má počítať 2% mesačná splátka a nebolo určené, či tieto ustanovenia vzťahujú sa aj na zaviazanosti sročné po 1. máji 1940. Z pôvodnej osnovy bol vynechaný pasus, že nedodržanie dvoch za sebou idúcich splátok, má za následok okamžitú sročnosť celej požiadavky a bola vyslovená len strata všetkých výhod podľa tohto zákona, a to preto, lebo podľa úsudku ústavno-právneho výboru toto ustanovenie je veľmi rigorózne pre dlžníka.
K § 3.
V tomto paragrafe okrem štylárnych úprav ústavno-právny výbor vzal za základ príjem dosiahnutý v celom kalendárnom roku 1939 a nie — ako pôvodná osnova navrhovala — priemer do 30. októbra 1939, keďže je to prehľadnejšie.
K §4.
V prvom odseku bola 30 dňová lehota nahradená súhlasne s návrhom rozpočtového výboru lehotou 60 dňovou, keďže zo skúsenosti sa vie, že na prevedenie, vlastne aplikovanie zákona 30 dňová lehota by bola malá. Do tohto paragrafu bol vsunutý nový, druhý odsek z tej príčiny, aby dlžník vedel, koľko má platiť na splátky podľa § 2, ods. 2 a tiež aj preto, aby dlžník nebol vydaný na ľubovôľu veriteľa.
2. odsek pôvodnej osnovy je zaradený čo 3. odsek.
K § 5.
Tento paragraf bol upravený len po stránke rečovej.
K § 6.
K tomuto paragrafu bol vsunutý odsek 2, a to preto, aby nenastala medzera od účinnosti zákona do tej doby, dokiaľ záujemci nebudú mať možnosť žiadať o úľavy podľa tohto zákona a aby pre nedopatrenie zákonodarcu niektorí neboli odpredaní na súdnej dražbe.
K § 7.
Tento paragraf bol upravený len po stránke štylistickej.
K § 8.
Okrem úpravy rečovej z posledného odseku tohto paragrafu bola vynechaná posledná veta, lebo jej ponechanie viedlo by k zbytočným nedorozumeniam.
K §9.
Do prvého odseku bola vsunutá druhá veta z tej príčiny, aby už pri vynesení rozsudku súd dbal na ustanovenia tohto zákona a aby sa zbytočne nezavádzalo exekučné pokračovanie, čím by sa dlžníkovi robily len zbytočné trovy a preťažovaly by sa zbytočne naše už i tak preťažené súdy. Čo 3. odsek bolo pripojené k tomuto paragrafu ustanovenie, že konkurzné pokračovanie na návrh záujemcu môže sa suspendovať do konca apríla 1941, t. j. do účinnosti tohto zákona, ak preukáže a primerane zabezpečí splátky uvedené v § 2, ods. 2. Ústavno-právny výbor tento odsek preto pojal do tohto paragrafu, aby žiadosťmi veriteľov o uvalenie konkurzu na dlžníkov, spadajúcich pod ustanovenia tohto zákona, nebol obchádzaný sám zákon.
K §§ 10, 11 a 12.
Okrem doplnku v § 12, že zákon platí do 30. apríla 1941, ústavno-právny výbor nepreviedol žiadne zmeny.
Na tomto základe ústavno-právny výbor odporúča Slávnemu snemu schváliť tento návrh zákona.
V Bratislave 6. februára 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Matej. Huťka v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor rokoval o osnove 7. februára 1940 a to podľa textu, opraveného ústavnoprávnym výborom.
Ustanovenia návrhu podľa presvedčenia národohospodárskeho výboru v náležitej miere berú do ohľadu tak existenčné záujmy postihnutých živnostníkov, ako aj záujmy ich veriteľov a rozdeľujú bremeno zlých následkov nepriaznivej situácie spravedlive medzi tie složky národného hospodárstva, ktoré sú krízou dotknuté. Možno očakávať, že navrhnutá zákonná úprava veľmi výdatne prispeje k uzdraveniu pomerov, vyvolaných zlou konjunktúrou a mimoriadnymi pomermi.
Slávnemu snemu sa z uvedených príčin uzákonenie návrhu odporúča.
V Bratislave 7. februára 1940.
Štefan Danihel v. r., Ján S. Vančo v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa 1940
o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Majiteľom a nájomcom živnostenských oprávnení v kúpeľných miestach poskytujú sa platebné úľavy podľa tohto zákona na pôžičky, ktoré boly použité na investície alebo na provozovanie živností a na nájomné (pachtovné) zaviazanosti, ktoré presahujú Ks 10. 000 ročne.
(2) Ministerstvo hospodárstva vydá vyhláškou uverejnenou v Slovenskom zákonníku soznam miest, ktoré treba považoval za kúpeľné miesta podľa tohto zákona.
§ 2.
(1) Dlhy a platebné povinnosti s príslušenstvom podľa § l spadajú pod ustanovenia tohto zákona len vtedy, ak vzniklý pred 1. januárom 1940 a stály sa alebo stanú sa splatnými do 30. apríla 1941. Takéto záväzky do 1. mája 1940 nemožno súdne vymáhať.
(2) Splnenie platebných zaviazaností, uvedených v ods. l sa odsunuje na deň 1. mája 1940 tak, že dlžník je povinný od tohto dňa počnúc najneskoršie desiateho dňa každého mesiaca až do konca apríla 1941 mesačne platiť 2% z povinnej splátky. Pri zaviazanostiach, sročných po 1. máji 1940, tieto 2% mesačné splátky počínajú sa najneskoršie desiaty deň nasledujúceho mesiaca po sroku. Nedoplatok so všetkým príslušenstvom je sročný 1. mája 1941. Nedodržanie dvoch za sebou idúcich splátok má za následok stratu všetkých výhod poskytnutých podľa tohto zákona.
§ 3.
(1) Ak osoby uvedené v § l chcú byť účastné na platebných úľavách podľa tohto zákona, musia preukázať na príslušnej
bernej správe, že ich obrat z cudzineckého ruchu v roku 1939 klesol oproti roku 1938 najmenej o 50%.
(2) Uchádzačovi, ktorý dokáže, že sa naň vzťahujú ustanovenia ods. l, vystaví príslušná berná správa osvedčenie, ktoré oprávňuje ho na tieto platebné úľavy.
(3) Uchádzač, ktorý preukáže, že si podal žiadosť o osvedčenie podľa ods. l, má predbežne nárok na tieto platebné úľavy až do právoplatného vybavenia žiadosti.
§ 4.
(1) Do 60 dní od účinnosti tohto zákona je povinný dlžník doporučeným listom oznámiť veriteľovi, že hodlá použiť výhod podľa tohto zákona. Ak tak neučiní, nemôže sa neskôr dovolávať výhod podľa tohto zákona.
(2) Veriteľ je povinný do 8 dní po prevzatí listu uvedeného v ods. l oznámiť svojmu dlžníkovi — a to doporučeným listom — výšku zaostalých povinných splátok. Dokiaľ tak neučiní, je sám v omeškaní a dlžník nie je povinný za túto dobu nič plniť.
(3) Na výzvu veriteľa je povinný dlžník predložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2, alebo potvrdenie príslušnej bernej správy o podaní takejto žiadosti.
§ 5.
(1) Ak ide o vymáhanie požiadavky spadajúcej pod ustanovenia § 2, povolí súd na návrh dlžníka odklad exekučného odhadu a predaju (dražby) a vnútenej správy na dobu po 1. máji 1941 a to jak na hnuteľnosti, tak aj na nehnuteľnosti.
(2) Exekučná vnútená správa, pri ktorej nehnuteľnosti boly už odovzdané vnútenému správcovi, bude na návrh dlžníka zrušená.
(3) Ustanovenie ods. l a 2 sa nevzťahuje na splátky splatné podľa § 2, ods. 2 a na veci, ktoré by za dobu, po ktorú je výkon predaja (dražby) odložený, podľahly skaze alebo znehodnoteniu.
§ 6.
(1) Návrh na odklad exekúcie podľa § 5, ods. l má sa učiniť najneskoršie deň pred výkonom odhadu alebo 8 dní pred dňom nariadeného predaja (dražby) a návrh na odklad vnútenej správy môže dlžník učiniť dotiaľ, dokiaľ nehnuteľnosti neboly odovzdané vnútenému správcovi. Návrh na zrušenie vnútenej správy podľa § 5, ods. 2 možno učiniť kedykoľvek.
(2) Na žiadosť dlžníka sa odročia do 15. marca 1940 dražby vo všetkých tých veciach a to jak na hnuteľnosti, tak aj na nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ l a 2. Po uplynutí tejto lehoty, ak záujemca medzi časom nežiadal odklad dražby v smysle § 5, ods. l, súd vypíše dražbu z úradu na dobu 30 dní a to jak pri hnuteľnostiach, tak aj pri nehnuteľnostiach.
§ 7.
(1) K návrhu na odklad (zrušenie) exekúcie treba priložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2. Súd pred rozhodnutím o návrhu dlžníka môže vypočuť účastníkov a vykonať aj iné potrebné šetrenie.
(2) Ak vyhovie súd návrhu dlžníka, aby bola dražba alebo vnútená správa nehnuteľností odložená, nariadi predpísaný zápis (poznámku v pozemkovej knihe), ďalšie exekučné úkony však odloží. Ak však bola vnútená správa zrušená, zostane zaistenie požiadavky veriteľa v pozemkovej knihe nedotknuté.
§ 8.
(1) Návrhu na odklad exekúcie alebo zrušenie vnútenej správy nemá sa vyhovieť, ak:
a) dlžník nepripojil k návrhu osvedčenie podľa § 3, ods. 2,
b) učinil návrh na odklad oneskorene (§ 6),
c) dlžník, v úmysle poškodiť veriteľa, čiastky svojho majetku poškodzuje, ničí alebo bezcennými činí, scudzuje alebo odvláča.
(2) Ak budú zistené na návrh vymáhajúceho veriteľa skutočnosti uvedené v ods.
l, písm. c) až po povolení odkladu, má sa v exekúcii pokračovať.
(3) Ak bol návrh vymáhajúceho veriteľa, učinený v smysle ods. 2, zamietnutý, je vymáhajúci veriteľ povinný nahradiť dlžníkovi náklady pokračovania o tomto návrhu.
§ 9.
(1) Ustanovenia § 2, ods. 2 neprekážajú uplatňovaniu požiadavok vzniklých z titulu uvedeného v § l sporným pokračovaním, avšak súd v rozsudku pri určení lehoty plnenia je povinný vziať do ohľadu ustanovenia tohto zákona.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na konkurzné a vyrovnávacie pokračovanie.
(3) Na návrh záujemcu (§ 1) však konkurzné pokračovanie môže sa suspendovať do konca apríla 1941, keď tento preukáže a primerane zabezpečí splátky uvedené v § 2, ods. 2.
§ 10.
Doba, po ktorú sa odkladá splatnosť alebo vymáhateľnosť požiadavok podľa tohto zákona, nezapočítava sa do premlčacej lehoty ani do iných lehôt, ktorých zmeškanie má podľa platných predpisov za následok právnu ujmu.
§ 11.
Úľav podľa tohto zákona nemôžu byť účastní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ).
§ 12.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a platí do 30. apríla 1941 a vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.