Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
123.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1940
o cenovom úrade.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Pre úpravu a kontrolu cien tovarov a úplat za úkony (okrem miezd) všetkého druhu sa zriaďuje cenový úrad; tento úrad spolupôsobí aj pri prípadnom vrchnostenskom určovaní miezd. Veci týkajúce sa úrokov a cenných papierov sú upravené osobitne.
(2) Cenový úrad je pričlenený k úradu predsedu vlády. Na jeho čele je predseda, ktorého poveruje a pozbavuje funkcie vláda.
(3) Složenie, organizáciu a spôsob činnosti cenového úradu podrobnejšie určí vláda.
§ 2.
(1) Cenový úrad môže na zaistenie národohospodársky oprávnených cien urobiť všetky potrebné opatrenia, najmä môže určiť najvyššie, smerné alebo pevné ceny tovarov všetkého druhu a určiť cenové rozpätie niektorých tovarov alebo úkonov. Všeobecné nariadenia zásadného rázu vo veciach cenových vydáva vláda na návrh predsedu cenového úradu a vyhlasuje ich v Úradných novinách.
(2) Cenový úrad a orgány hospodárskej kontrolnej služby (§ 7 a 8) sú oprávnené v medziach svojej právomoci žiadať od každého písomné i ústne vysvetlenia o zásobách tovaru a o všetkých okolnostiach dôležitých pre určenie cien a pre dohľad na ne, ako aj vykonať prehliadku obchodných a provozných miestností a skladov, a ak sú pre to osobitné dôvody, aj iných miestností a miest, kde je alebo by mohol byť tovar opatrovaný (uschovaný), a nahliadnuť do obchodných a hospodárskych kníh a ich príloh, dokladov a záznamov a urobiť alebo si vyžiadať z nich výpisy. Do súkromných bytov a ich vedľajších miestností možno vstúpiť len na základe osobitného rozkazu príslušného úradu. Pri tom treba dbať na platné predpisy o ochrane slobody osobnej, domovnej a tajomstva listovného. Orgány poverené výkonom opatrení podľa tohto odseku sú povinné — tak počas trvania služobného pomeru, ako í po jeho skončení — zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvedely pri svojej činnosti, najmä o každom obchodnom a výrobnom tajomstve. Výsledok vyšetrenia a okolnosti pri ňom zistené nesmú sa použiť na iné ciele než na ciele, ktorých sa týka tento zákon.
§ 3.
(1) Všetka pôsobnosť ústredných úradov vo veciach cenových a správna pôsobnosť vlády v týchto veciach náleží výhradne cenovému úradu, ak sa v tomto zákone neurčuje inak.
(2) Železničné tarify, poplatky a sadzby, ako aj poštovné a telegrafné (telefónne) sadzby určia alebo schvaľujú so súhlasom cenového úradu doteraz príslušné orgány a úrady. To isté platí o určovaní cien predmetov štátnych monopolov.
(3) Doterajšie opatrenia úradov, ústavov, korporácií, podnikov a iných správnych orgánov, najmä i orgánov záujmovej samosprávy, v obore tvorenia cien, Vydané pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú v platnosti.
§ 4.
(1) Cenový úrad môže pôsobnosť vo veciach, ktorých sa týka tento zákon, z časti preniesť na iné úrady, najmä na župné a okresné úrady.
(2) Pôsobnosť uvedenú v § l vykonávajú v nižších stoliciach župné a okresné úrady a na vyzvanie týchto úradov i obce, a to podľa nariadení a predpisov vydaných cenovým úradom.
(3) Právomoc vyznačená v § 2, ods. 2 patrí aj týmto úradom.
§ 5.
(1) Cenový úrad môže nariadiť, aby ceny boly zrejme vyznačené na tovare samom alebo iným vhodným spôsobom.
(2) Na tovare, ktorý je k účelom obchodným verejne vyložený vo výkladoch, výkladných skriniach a oknách, v stánkoch a podobne, musia byť ceny vždy vhodným spôsobom zrejme vyznačené. Cenový úrad môže nariadiť, aby vedľa ceny boly zrejme vyznačené ešte iné ďalšie okolnosti dôležité pre určenie ceny tovaru.
(3) Ak sa tovar predáva na váhu, predavači sú povinní dovoliť bezplatné použi tie svojich váh, aby si kupci prevážili predávané im veci.
§ 6.
Cenový úrad upraví vnútornými predpismi podrobnejšiu organizáciu a výkon služby orgánov hospodárskej kontrolnej služby, určí zásady pre ich pôsobnosť, nariadi, ako majú byť tieto orgány vyškolené, vycvičené a prípadne vyzbrojené a opatrené inými pomôckami pre výkon služby a vydá osobitný služebný poriadok, ktorým budú menovite tiež určené ich všeobecné i osobné služebné povinnosti a služebné práva menovaných orgánov a určený spôsob, akým sa stŕha porušenie ich služebných a stavovských povinností. Až do vydania služebného poriadku platia o stíhaní porušení služebných a stavovských povinností doterajšie predpisy, platné pre tú kategóriu zamestnancov, ku ktorej prislúcha zamestnanec, o ktorého ide.
§ 7.
(1) Všetky orgány hospodárskej kon trolnej služby majú pri výkone služby právo vyžiadať si spolučinnosť každého orgánu (úradu, ústavu) verejnej správy, najmä tiež žandárstva a orgánov policajných strážnych sborov a obecnej stráže bezpečnosti.
(2) Pri výkone služby môžu orgány hospodárskej kontrolnej služby, a to bez akejkoľvek náhrady, avšak len v rozsahu pre výkon služby nevyhnutne nutnom, brať na potvrdenie vzorky jednotlivých druhov tovaru a vykonávať na mieste potrebné zabezpečovacie opatrenia (zaistenie, predbežné zabavenie); tým nesmie byť rušená železničná a poštovná preprava. Vzorky, ktorých netreba k ďalšiemu úradnému úkonu, alebo vzorky, ktoré zostaly po vykonaní skúšok, budú vrátené.
(3) Výkonné orgány hospodárskej kontrolnej služby požívajú pri výkone služby právnu ochranu úradných orgánov podľa zák. čl. XL/1914.
§ 8.
(1) Pre správny priestupok bude — ak nejde o čin prísnejšie trestný — potrestaný, kto poruší niektoré z ustanovení tohto zákona alebo nariadení podľa neho vydaných, alebo nevyhovie príkazu alebo zákazu vydanému podľa tohto zákona, alebo podľa nariadení na jeho podklade vydaných, alebo kto sa púšťa do jednaní, ktoré sú spôsobilé zvýšiť ceny alebo udržať ceny národohospodársky neoprávnené.
(2) Priestupok podľa odseku l spácha najmä:
1. kto za tovar alebo úkony požaduje alebo sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť cenu inú, než je cena úradne určená alebo pripustená, alebo cenu národohospodársky neoprávnenú;
2. kto, ako nájomné z nemovitostí alebo za prepožičanie vecí hnuteľných, či osobnými úsluhami alebo inými úkonmi alebo bez nich, požaduje alebo sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť cenu inú, než je úradne určená alebo pripustená, alebo cenu národohospodársky neoprávnenú;
3. kto za tovar horšej akosti požaduje alebo sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť cenu tovaru lepšej akosti;
4. kto pri nákupe tovaru, ktorý hodlá scudziť, prepláca cenu predavačom požadovanú, alebo, ak nie je určitá cena požadovaná, cenu úradne určenú alebo pripustenú;
5. kto sa s inými dohoduje, aby ceny tovaru alebo úkonov boly bez národohospodársky oprávnených dôvodov zvyšované;
6. kto za tým účelom, aby ceny tovaru boly neoprávnene zvyšované, tovar skupuje, zásoby tovaru ihromadí, jeho výrobu alebo obchod s ním zastaví alebo podstatne obmedzí, alebo kto za tým istým účelom poruší ismluvu o jeho dodaní;
7. kto predaj alebo odovzdanie tovaru alebo poskytnutie úkonov určí závislým na tom, že bude zároveň prijatý tovar alebo úkon iného druhu alebo akosti, alebo že bude zároveň sľúbené prijatie takého tovaru alebo úkonov, ako i kto za tým účelom, aby dosiahol predaj tovaru alebo poskytnutie úkonov, zároveň prijíma alebo sľubuje prijať tovar alebo úkony iného druhu alebo akosti;
8. kto niekoho zdržuje od návštevy trhu s tovarom za tým účelom, aby zmenšil oboslanie trhu, alebo kto na trh prinesený tovar predáva alebo kupuje pred začiatkom úradne určených tržných hodín;
9. obchodník, ktorý návštevníkovi trhu odkúpi cestou na trh tovar, ktorý tento dopravuje na trh;
10. kto má účasť na takých opatreniach orgánov záujmovej samosprávy alebo spolku, alebo iného sdruženia, ktoré smerujú k národohospodársky neoprávnenému zvýšeniu cien tovaru alebo úkonov;
11. kto činí potraviny nespôsobilými k ľudskému požívaniu, alebo ich vydáva zkaze, aby ich s väčším ziskom speňažil;
12. kto tovar poškodzuje, ničí alebo činí bezcenným, aby zneužil nabídku takých predmetov;
13. kto provodzuje reťazový obchod s tovarom alebo sa pustí do iných machinácií, ktoré sú spôsobilé zneužiť ponuku tovaru alebo zvyšovať jeho cenu.
§ 9.
Pre správny priestupok bude — ak nejde o čin prísnejšie trestateľný — potrestaný:
1. kto v účtoch, záverkových listoch, dodávkových listoch, sprievodných listoch o tovaru, alebo v podobných obchodných papieroch alebo v obchodných knihách udá nesprávne alebo neúplné cenu tovaru alebo okolnosti dôležité pre určenie jeho hodnoty;
2. kto v nejakom tlačive robí alebo uverejňuje zprávu alebo inzerát, v ktorom niekto bez udania svojho mena alebo bydliska (firmy alebo svojho závodu) ponúka tovar alebo nabáda k ponúkam tovaru;
3. kto vo zpráve alebo v inzeráte, uverejnenom v nejakom tlačive o kúpe alebo o predaji tovaru alebo o sprostredkovaní takých obchodov robí údaje, ktoré môžu vzbudiť omyl o osobe alebo o obchodných pomeroch osoby, ktorá ponúka tovar alebo nabáda k ponúkam alebo môžu vzbudiť omyl o množstve po ruke súcich zásob alebo o iných dôležitých okolnostiach.
§ 10.
Pre správny priestupok bude potrestaný, kto sa dopustí konania alebo opomenutia proti predpisu, príkazu, zákazu, vydanému podľa tohto zákona.
§ 11.
Z toho istého priestupku je ako páchateľ odpovedný, kto návodom, rozkazom, radou, utvrdzovaním, sľubom alebo poskytnutím pomoci alebo úmyselne inak spôsobí alebo usnadní spáchanie niektorého z priestupkov uvedených v §§ 8 až 10 inou osobou (páchateľom), i keď páchateľ nemôže byť pre tento priestupok stíhaný alebo odsúdený.
§ 12.
Priestupky uvedené v tomto zákone trestajú okresné (štátne policajné) úrady zavretím do l roku a peňažným trestom do 1, 000. 000 Ks, ak bol priestupok. spáchaný pri provodzovaní živnosti, môže byť vyslovená aj strata živnostenského oprávnenia a to buď dočasne alebo na trvalo. Pre prípad nedobytnosti peňažného trestu, má byť uložený náhradný trest zavretia do jedného roku. Tieto tresty môžu byť uložené tiež súčasne, v tom prípade nesmie však trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytný peňažný trest činiť viac než jeden rok. Veci, ktorými bol trestný čin spáchaný, ktoré ním boly získané, alebo ktoré sú k spáchaniu trestného činu zrejme určené, ako i neoprávnene získaný zárobok, možno vyhlásiť za prepadlé v prospech štátu, a to i keď páchateľ nemôže byť stíhaný alebo odsúdený
§ 13.
(1) Ak to vyžaduje verejný záujem alebo povaha trestného prípadu, príslušný orgán ihneď na mieste spáchaného činu vykoná zaisťovacie úkony proti osobám podozrivým zo spáchania trestného činu, ako i na predmetoch, ktorými trestný čin spáchaný bol.
(2) §§ 74 a 75 nar. uh. min. vn. č. 65000/1909 pre upotrebenie na priestupky podľa tohto zákona sa doplňujú tak, že predbežné zatvorenie môže byt nariadené i z dôvodu nebezpečia úteku pre hroziaci trest, že môže trvať pred vynesením prvostupňového rozsudku až l mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku a? 6 mesiacov.
(3) Odvolací úrad, rozhodujúc o odvolaní, je oprávnený nahradiť tak výrok, ako aj odôvodnenie nižšieho úradu svojím výrokom alebo odôvodnením a podľa toho v odpor vzatý rozsudok v každom smere zmeniť a doplniť a to i v neprospech odvolateľa.
§ 14.
(1) Výrok, ktorým bol uložený trest na slobode alebo peňažný trest presahujúci čiastku 10. 000 Ks, alebo ktorým bola vyslovená strata živnostenského oprávnenia, sa uverejní na útraty odsúdeného jedenkrát podľa okolností v jednom alebo i v niekoľkých denných časopisoch, určených v trestnom náleze. Vedľa uverejnenia v časopisoch alebo miesto neho možno v náleze vysloviť, že sa odsudzujúci výrok verejne vyhlási iným spôsobom alebo verejne vyvesí alebo inak vyhlási na útraty odsúdeného v obci, kde vinník býva a v obci, kde sa trestného činu dopustil.
(2) Pri uložení miernejšieho trestu môže byť rovnakým spôsobom (ods. 1) vyslovené, že sa odsudzujúci výrok uverejní na útraty odsúdeného jedenkrát v dennom časopise.
(3) Ak sú pre to osobitné dôvody, má byť vyslovené aj uverejnenie odôvodnenia odsudzujúceho výroku.
(4) Trestom na slobode (ods. 1) sa nerozumie náhradný trest zavretia.
§ 15.
Za pokutu uloženú zriadencom, splnomocníkom, zástupcom, alebo iným orgánom ručí majiteľ podniku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, solidárne s potrestaným, pokiaľ potrestaný nekonal o svojej újme alebo priamo proti daným mu príkazom alebo zákazom. Majiteľmi podniku sa rozumejú nielen jednotlivé osoby fyzické, ale i spoločnosti (sdruženia osôb) a osoby právnické.
§ 16.
Na priestupky podľa tohto zákona, ak nie je povedané iné, platia ustanovenia časti I zák. čl, XL/1879 a nar. uh. min. vnútra č. 65. 000/1909.
§ 17.
(l) Cenový úrad môže, a to i mimo prípadov trestného pokračovania, dočasne uzavrieť provozné a obchodné miestnosti podniku, ktorý dáva do obehu tovar, prípadne obstaráva úkony, ak majiteľ alebo provodzovateľ pokračuje vo veciach, upravených týmto zákonom, proti zákonným predpisom alebo nariadeniam úradov. Veci, podliehajúce zkaze treba ihneď odpredať a získané peniaze uložiť do depozitu pokračujúceho úradu. Ak sa majiteľ alebo provodzovateľ takéhoto podniku dopustí opätovne niektorého činu trestného podlá tohto zákona, môže ho cenový úrad pozbavit dočasne alebo trvalé vedenia podniku alebo zakázať ďalší provoz podniku vôbec.
(2) Ak bol majiteľ alebo provodzovateľ podniku (ods. 1. ) pozbavený vedenia podniku, určí cenový úrad súčasne spôsobilého námestka pre ďalšie vedenie podniku.
(3) Ak sa trestné pokračovanie nemôže zaviesť alebo dokončiť, pripadne ak páchateľ nemôže byť stíhaný alebo odsúdený, okresný úrad (policajný úrad, policajné riaditeľstvo), ktorý by bol k trestnému pokračovaniu príslušný, rozhoduje výmerom o prepadnutí vecí a neoprávnene získaného majetku.
§ 18.
Pri cenovom úrade a pri župných a okresných úradoch budú zriadené poradné sbory pre otázky cenové. Pôsobnosť, organizáciu a spôsob rokovania týchto sborov určí vláda na návrh predsedu cenového úradu a vyhlási v Úradných novinách
§ 19.
(1) Úrady, obce a iné orgány verejnej správy sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
(2) Príkazy a zákazy vydané podľa tohto zákona sú pre všetky správne úrady, orgány a súdy záväzné.
§ 20.
(1) Týmto zákonom sa rušia, prípadne menia všetky predpisy, nakoľko mu odporujú. Najmä sa zrušujú ustanovenia:
a) zákona č. 568/1919 Sb. z. a n. o trestaní válečnej úžery, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
b) vládneho nariadenia č. 516/1920 Sb. z, a n. o zásobovaní obyvateľstva a opatrení dôležitých štátnych podnikov predmetmi potreby,
c) vládneho nariadenia č. 27/1936 Sb. z. a n, o rozhodčích komisiách pre stanovenie cien stavebných hmôt,
d) vládneho nariadenia č. 264/1936 Sb. z. a n., o opatreniach proti bezdôvodnému zdražovaniu, v znení vládneho nariadenia č. 104/1937 Sb. z. a n., a vládneho nariadenia č. 321/1938 Sb. z. a n.
(2) § l, ods. l vl. nar. s mocou zákona č. 208/1939 Sl. z. doplňuje sa tým, že za účinnosti tohto vládneho nariadenia platia i ustanovenia hlavy VIII. zákona č. 131/ 1936 Sb. z. a n.
§ 21.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15 dní po vyhlásení a vykoná ho predseda vlády a minister hospodárstva v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva
k osnove zákona o cenovom úrade.
Časť všeobecná
Mimoriadne časy vyžadujú si mimoriadne opatrenia. Tak bol zriadený u nás vládnym nariadením s mocou zákona č. 205 poťažne 208/1939 Sl. z. Najvyšší úrad hospodársky, ktorý po trojmesačnej činnosti bol síce vládnym nariadením s mocou zákona č. 287/1939 Sl. z. zrušený, ale jeho pôsobnosť naďalej vykonáva ministerstvo hospodárstva. Už za jestvovania NÚH popri otázkach zásobovania, bolo treba častejšie riešiť otázku cien, ktoré hrajú dôležitú úlohu v hospodárskom živote.
Válečný stav v Európe totiž značne rozrušil cenovú hladinu na svetovom trhu a toto malo neblahý reflex aj na naše cenové pomery. Ceny niektorých dôležitých článkov dennej potreby, ako aj mzdy, dostávajú sa aj u nás do nebezpečného pohybu a preto Komitét hospodárskych ministrov vo svojej schôdzi dňa 18. decembra 1939, keď rokoval výhradne o cenových otázkach, usniesol sa predostrieť vláde návrh, aby bol zriadený osobitný cenový úrad s výhradnou pôsobnosťou upravovať a kontrolovať ceny a brať účasť aj na
mzdovej politike. Na čele tohto úradu má byť hospodársky odborník s primeraným počtom odborného osobníctva a má mať na starosti výlučne otázky cenové. Tým by sa tieto sústredily na jednom mieste. Komitét hospodárskych ministrov dospel k tomu názoru, že len takto bude možno čeliť v mnohých prípadoch neodôvodnenému stúpaniu cien a zaviesť náležitý poriadok v otázkach cenových a prípadne i mzdových.
Keďže pôsobnosť ministerstva hospodárstva vo funkcií najvyššieho hospodárskeho úradu, najmä podľa § 100, ods. l a 2, § 105, ods. l § 194, ods. 2 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., čo do predmetu a rozsahu je širšia, ako pôsobnosť ministerstva vnútra podlá vl. nar. č. 516/1920, 264/1936 Sb. z. a n. a § l zák. č. 568/1919 Sb. z. a n., táto pôsobnosť bola pôsobnosťou ministerstva hospodárstva absorbovaná a takto pôsobnosť ministerstva vnútra vo veciach cenových vlastne zanikla.
Vláda pri podaní osnovy vychádza z názoru, aby určovanie cien nerobilo sa azda čo i len zdanlivé jednostranným hájením záujmov alebo výroby alebo spotreby a preto navrhuje zriadiť cenové stredisko mimo ministerstva hospodárstva a mimo ministerstva vnútra pod egidou úradu predsedu vlády. Cenový úrad bude sa starať, aby obecenstvo nemuselo platiť za tovar vyššie ceny, než sú národohospodársky oprávnené
Časť osobitná.
§§ 1—4.
V týchto paragrafoch osnovy je upravená všeobecná pôsobnosť cenového úradu, poťažne politických úradov v obore tvorenia cien.
Podľa toho do právomoci cenového úradu bude patriť úprava a kontrola cien tovarov všetkého druhu. Pri prípadnom vrchnostenskom riešení otázok mzdových, ktoré úzko súvisia s otázkami cenovými, zaisťuje osnova spolupôsobnosť cenovému úradu.
§ 3, ods. l zrušuje kompetenciu ministerstva hospodárstva, aby vo funkcii najvyššieho hospodárskeho úradu určovalo ceny podľa § 105, ods. l zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. a sústreďuje túto kompetenciu na cenový úrad.
§§ 5-7.
Paragrafy tieto obsahujú ustanovenia o vyznačovaní cien a o orgánoch hospo dárskej kontrolnej služby, najmä o organizácii a právach týchto orgánov.
Osnovou navrhované výnimočné postavenie a práva orgánov hospodárskej kontrolnej služby sa odôvodňujú mimoriadnosťou terajších pomerov v obore cien
§§ 8—17.
V §§ 8—17 obsahuje osnova trestné a podobné ustanovenia, a to o priestupkoch
11
(§§ 8—11) o trestoch (§ 12), o zásadách trestného pokračovania (§ 13), o uverejnení odsudzujúceho výroku (§ 14), o ručení za pokutu (§ 15) a o uzavretí provozných a obchodných miestností, pozbavení vedenia a zákaze provozu podniku (§ 17). § 16 ustanovuje, že predpisy priestupkového zákona a policajného trestného poriadku platia i pre tieto prípady, ak sa neustanovuje iné. Z týchto najdôležitejšia je výnimka podľa § 16, ods. 2, ktorá však je v záujme veci potrebná
§ 18.
Tieto poradné sbory nahradzujú poradné sbory podľa § 5, ods. l vl. nar. č. 264/1936 Sb. z. a n. Kompetencia podobného poradného sboru podľa § 108, ods, l zákona č. 131/1936 Sb. z, a n. zaniká vo veciach cenových už vyplývajúc z ustanovenia § 3, ods l
§ 20.
Týmto zákonom dosiahne sa zrušenia z Česko-Slovenskej republiky recipovaných noriem a ich nariadenia jednotnou novou normou. V ods. 2 zaisťujú sa trestné sankcie pre výkon právomoci najvyššieho hospodárskeho úradu ministerstvom hospodárstva. Tento doplnok je potrebný aj dôsledkom zrušenia vl. nar. č 516/1920 Sb z. a n,
Ostatné ustanovenia návrhu sú dostatočne jasné a preto nevyžadujú zvláštneho vysvetlenia.
Náklad s vykonaním tohto zákona spojený, nie je možno odhadnúť. Je však isté, že bude nízky lebo personál úradu bude väčšinou utvorený z personálu, ktorý sa stane v ministerstve hospodárstva a v ministerstve vnútra prebytočný dôsledkom zamknutia pôsobnosti týchto ministerstiev vo veciach cenových
Dr. Vojtech Ťuka v. r
predseda vlády
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.