Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
125. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o Štátnom pozemkovom úrade (tlač 113).
Národohospodársky výbor snemu Slovenskej republiky zaoberal sa vládnym návrhom tohto zákona na zasadnutiach dňa 30. januára, 7. februára a 13. februára 1940. Prepracované znenie vládnej osnovy predkladá a odporúča snemu na uzákonenie.
Súčasne pojednávaný vládny návrh zákona o úprave pozemkovej držby zasahuje do majetkových pomerov občianstva ešte hlbšie ako zákon o starej pozemkovej reforme a úlohy, ktoré ukladá úradu zaťažily by ministerstvo hospodárstva špeciálnou agendou, ktorú môže zdolať iba k tomu cieľu zriadený osobitný úrad.
Podľa § l má sa pre celé územie Slovenskej republiky zriadiť Štátny pozemkový úrad so sídlom v Bratislave. Štátny pozemkový úrad musí byť samostatný a neodvislý od ministerstiev, aby túto veľkú úlohu mohol splniť pružne a rýchle.
Na čele Štátneho pozemkového úradu bude predseda, ktorého menuje na návrh vlády prezident republiky. Predseda má byť za výkon úradu osobne zodpovedný. Je správne viazať zodpovednosť na jednu osobu, aby prevádzaním úloh úradu táto zodpovednosť nemohla byť presunovaná z jedného činiteľa na druhého a týmto sa stala zodpovednosť iluzórnou. Toto riešenie zodpovednosti sa úplne shoduje i s naším režimom.
Vzhľadom na to, že neodvislý Štátny pozemkový úrad prevádza výkup a prideľovanie pozemkov, musí byť kontrolovaný. Je ešte v živej pamäti, že pri bývalej pozemkovej) reforme nielen vrcholné vedenie bývalého Štátneho pozemkového úradu, ale i jeho podriadené orgány dopustily sa vecí na úkor tej pospolitosti, ktorej v prvom rade pozemková reforma mala slúžiť. Táto kontrola sa zabezpečuje v pozmenenom. § 8.
Po dlhých rokovaniach národohospodárskeho výboru s ústavno-právnym výborom došlo k takémuto riešeniu:
,, Pri Štátnom pozemkovom úrade účinkuje šesťčlenný správny sbor, ktorý sa usnáša na smerniciach pre všetky veci pozemkovej reformy. O konkrétnych prídeloch a výkupoch rozhoduje Štátny pozemkový úrad podľa smerníc (ods. 1). Ak by sa Štátny pozemkový úrad chcel odchýliť od smerníc a návrhov správneho sboru, je povinný s náležitým odôvodnením vec predložiť na rozhodnutie vláde. "
Tieto ustanovenia budú dostačujúce na uspokojenie pospolitosti, aby sa pri pozemkovej reforme nerobily prehmaty.
Obidvom spomenutým výborom išlo o to, aby ani len tá najmenšia okolnosť nemohla rušivé zasahovať do spravodlivého prevádzania pozemkovej reformy.
Národohospodársky výbor odporúča, aby snem osnovu prijal v tom znení, v ktorom ju v dohode s ústavno-právnym výborom predkladá.
V Bratislave 13. februára 1940. Štefan Danihel v. r., Teodor Turček v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ustavno-právny výbor zásadne súhlasí so stanoviskom dôvodovej zprávy vládneho návrhu, že práca spojená s pozemkovou reformou v Slovenskej republike by mimoriadne zaťažovala ministerstvo hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva nemá byť zaťažené takouto mimoriadnou prácou, má isa plnou silou venovať riešeniu iných naliehavých vecí a kurentných hospodárskych ťažkostí. Uznáva sa preto potreba určiť pre vykonávanie pozemkovej reformy nový orgán: Štátny pozemkový úrad.
Niet námietky ani proti tomu, aby tento nový orgán nestál pod politickou zodpovednosťou a pod dozorom jediného rezortného ministra, ale pod dozorom a zodpovednosťou celej vlády.
Základným kameňom navrhovaného zákona je vybudovať Štátny pozemkový úrad, správne upraviť internú pôsobnosť jeho jednotlivých složiek a najmä dokonalým a konzekventným spôsobom určiť zodpovednosť za vykonávanie takejto pôsobnosti.
Ad §§ 1—3.
Znenie týchto paragrafov bolo upravené len štylárne. Zdôraznilo sa, že Štátny pozemkový úrad je podriadený priamo vláde.
Ad § 4.
Tu sa dáva vláde právo určiť nariadením organizáciu Štátneho pozemkového úradu a upraviť usnesením systemizáciu zamestnancov.
Doterajší XI. odbor ministerstva hospodárstva bude v personálnom ohľade základom a koreňom Štátneho pozemkového úradu. Nakoľko s týmto pretvorením sú dotknuté isté osobné práva patričných úradníkov, odporúča sa v zákone vypovedať, že zamestnanci odboru pre pozemkovú reformu ministerstva hospodárstva ostávajú štátnymi zamestnancami bez ujmy postupu a postavenia.
Ad §§ 5—6.
Osnova ostala nezmenená. Štylárna úprava pri nich je len formálneho významu.
Ad § 7.
Ústavno-právny výbor navrhuje obsah tohto paragrafu úplne vylúčiť zo zákona. Štátny pozemkový úrad je orgán čisto administratívny a tak nemožno mu priznať akékoľvek zvláštne právo na podávanie návrhov zákonov a nariadení o pozemkovej reforme a taktiež podávať posudky o takýchto návrhoch.
Nemožno pochybovať, že povinnosťou Štátneho pozemkového úradu bude upozorniť vládu na prípadné nedostatky zákonných ustanovení, ktoré by sa prípadne ukázaly potrebnými v praxi. Taktiež nemožno pochybovať, že na dotaz vlády povinný bude Štátny pozemkový úrad vysloviť mienku o prípadných návrhoch, ale všetko toto bude vlastne jeho povinnosťou, ktorá sa zakladá na tom, že Štátny pozemkový úrad je priamo podriadený vláde. Má teda v tomto ohľade povinnosť, ale nie zvláštne právo. Preto sa odporúča vylúčiť § 7 z osnovy, aby sa vyhlo nedorozumeniu a aby nevznikla domnienka, že Štátnemu pozemkovému úradu dáva sa akési zvláštne oprávnenie.
Ad § 8.
Následkom vylúčenia predošlého paragrafu bol prečíslovaný na § 7. Obsah tohto paragrafu ostal vlastne nezmenený.
Ad § 9.
Následkom vylúčenia § 7 bol prečíslovaný na 8.
Štátny pozemkový úrad má svoju agendu vybavovať monokraticky, avšak treba mu prideliť kolégium odborníkov.
Vládny návrh týchto odborníkov menuje poradným sborom. Ústavno-právny výbor toto kolégium menuje správnym sborom.
Toto kolégium má pozostávať zo šiestich členov; každý riadny člen má mať náhradníka. Tento sbor má sa podľa vládneho návrhu usnášať na smerniciach pozemkovej reformy a má sa obmedzovať len na kontrolu práce, ktorú Štátny pozemkový úrad podľa spomenutých smerníc bude vykonávať. Táto kontrola nie je však v pôvodnej osnove náležité zabezpečená.
Ústavno-právny výbor v dohode s národohospodárskym výborom vychádza v tejto otázke zo stanoviska, že tento sbor nemôže byť len poradným sborom, ale musí byť súčasne správnym sborom. Musí byť nielen poradcom, ale musí byť komponentom tej práce, ktorú Štátny pozemkový úrad má vykonávať.
Podľa vládneho návrhu by sa práca Štátneho pozemkového úradu diala bez akéhokoľvek opravného prostriedku v konkrétnom prípade.
A to je práve nedostatok vládneho návrhu.
Práca Štátneho pozemkového úradu, ktorá sa týka jednotlivca a znamená hodnotu už aj len pri jednoduchom 15 ha prídele asi Ks 200. 000, má sa diať monokraticky bez akéhokoľvek odvolacieho prostriedku a bez možnosti akejkoľvek revízie v konkrétnom prípade? Veď treba poukázať, že pri pozemkovej reforme ide o existenciu nie jednotlivcov, ale i rodín a teda o existenciu celých skupín obyvateľstva.
A toto všetko má ostať na kognícii jedného jediného človeka, ktorý za Štátny pozemkový úrad takúto vec vybavuje?
V tomto smere žiadajú, ba až určíte prikazujú opatrnosť smutné skúsenosti z minulosti.
Práca jedného jediného človeka môže byť vynikajúca, dobrá, no neslobodno zabúdať na možnosť korrekcionalizácie.
Preto ústavno-právny výbor navrhuje také riešenie, podľa ktorého by Štátny pozemkový úrad rozhodoval na základe smerníc a návrhov správneho sboru. Keby Štátny pozemkový úrad chcel sa odchýliť od smerníc a návrhov správneho sboru, je povinný vec predložiť na rozhodnutie vláde.
Aj takto nájdu sa takí, ktorí s riešením nebudú spokojní. No istotne má viac záruk objektívnosti také riešenie, ktoré išlo cez takúto retortu, ako riešenie jediného úradníka-monokratu.
Ad § 10.
Bol prečíslovaný z dôvodov už spomenutých na § 9.
Druhá veta tohto paragrafu bola vypustená z toho dôvodu, aby vláda Čím skôr uviedla v činnosť Štátny pozemkový úrad. So zreteľom na to, že Štátny pozemkový úrad má dostať personál odboru XI. ministerstva hospodárstva, niet dovodu k tomu, aby bol osobité určený deň, v ktorý vstúpi v činnosť Štátny pozemkový úrad.
Ústavno-právny výbor snemu navrhuje prijať vládny návrh zákona v tom prepracovaní, ako ho sneniu pripravil,
V Bratislave 13. februára 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor prerokoval vládny návrh zákona o Štátnom pozemkovom úrade na 14. zasadnutí dňa 30. januára 1940.
Rozpočtový výbor súhlasí so zriadením Štátneho pozemkového úradu, lebo je potrebný k uskutočneniu novej pozemkovej reformy, ktorá je národným a hospodárskym záujmom Slovenskej republiky. Táto dôležitá reforma musí sa prevádzať pružne a nesmie by hatená administratívnymi predpismi a kompetenčnými otázkami obvyklými u ministerstiev. Je samozrejmé, že úrad, ktorý má previesť túto vážnu národohospodársku úlohu, musí byť sprostený od všetkých vplyvov, lebo len tak môže zaručiť rýchle prevedenie pozemkovej reformy. Keďže zriadenie Štátneho pozemkového úradu neznamená rozpočtové žiadne nové zaťaženie, lebo výdaje si Štátny pozemkový úrad uhradí sám z vlastných prostriedkov a organizáciu úradu a systemizáciu zamestnancov prevedie vláda v rámci schváleného rozpočtu, rozpočtový výbor navrhuje snemu Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona o Štátnom pozemkovom úrade prijal a schválil.
V Bratislave 30. januára 1940. Dr. Eugen Filkorn v. r., Pavel Teplanský v. r.,
predseda zpravodaj.
Zákon
zo dňa. _____________1940
o Štátnom pozemkovom úrade.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
Na uskutočnenie pozemkovej reformy zriaďuje sa pre celé územie Slovenskej republiky Štátny pozemkový úrad so sídlom v Bratislave.
§ 2.
Štátny pozemkový úrad je od ministerstiev neodvislý a je podriadený priamo vláde.
§ 3.
Na čele Štátneho pozemkového úradu je predseda, ktorého vymenuje na návrh vlády prezident republiky.
§ 4.
Organizáciu Štátneho pozemkového úradu upraví vláda nariadením; systemizáciu zamestnancov upraví vláda usnesením. Zamestnanci odboru pre pozemkovú reformu ministerstva hospodárstva ostávajú štátnymi zamestnancami Štátneho pozemkového úradu bez ujmy postupu a postavenia.
§ 5.
Na Štátny pozemkový úrad prechádza pôsobnosť ministerstva hospodárstva, ktorá mu prislúchala podľa vládneho nariadenia č. 22/1935 Sb. z. a n. a pôsobnosť, ktorú mu neskoršie určily právne predpisy o pozemkovej reforme.
§ 6.
Štátny pozemkový úrad zastupuje štát vo všetkých právnych pomeroch, vzniklých z pozemkovej reformy. Majetok, ktorý takto pripadol štátu, spravuje Štátny pozemkový úrad.
§ 7.
Štátne obvodové úradovne pre pozemkovú reformu podliehajú Štátnemu pozemkovému úradu.
§ 8.
(1) Pri Štátnom pozemkovom úrade účinkuje správny sbor: 6 členov riadnych a za každého člena náhradník. Tento sbor usnáša sa na smerniciach pre všetky veci pozemkovej reformy.
(2) O konkrétnych prídeloch a výkupoch rozhoduje Štátny pozemkový úrad podľa smerníc (ods. 1), Ak by sa Štátny pozemkový úrad chcel odchýliť od smerníc a návrhov správneho sboru, je povinný s náležitým odôvodnením vec predložiť na rozhodnutie vláde.
(3) Každý prídel treba ihneď oznámiť v Úradných novinách,
(4) Funkcia v správnom sbore je čestná a členovia sboru majú nárok len na náhradu hotových trov.
(5) Zriadenie, svolávanie, zasedanie a rokovací poriadok správneho sboru určí vláda nariadením.
(6) Členov správneho sboru po vypočutí mienky príslušných organizácií vymenuje vláda na tri roky.
§ 9.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykoná ho vláda.