Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
126.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo sa nachodí mimo
územia Slovenskej republiky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
DIEL PRVÝ.
§ l.
Majitelia živnostenských podnikov, ktorých sídlo sa nachodí mimo územia Slovenskej republiky a ktorí majú v Slovenskej republike jeden alebo viac vedľajších závodov, sú povinní pre každú živnosť, ktorej stanovište sa nenachodí na území Slovenskej republiky, oznámiť do 60 dní od účinnosti tohto zákona jeden z týchto dôvodov za hlavnú prevozov en cieľom vydania živnostenského oprávnenia v rozsahu, ktorý v Slovenskej republike právne jestvoval dňa 14. marca 1939.
§ 2.
(1) Oznámenie podľa § l treba podať živnostenskému úradu, ktorý by ibol príslušný k prijatiu oznámenia alebo žiadosti v prípade zriadenia novej živnosti.
(2) V oznámení treba uviesť meno, vek, náboženstvo, bydlisko a štátnu príslušnosť
podnikateľa, u osôb právnických a spoloč-
ností námestníka, označenie predmetu podniku a to presne podľa znenia živnostenského oprávnenia, na podklade ktorého bol doposiaľ závod provozovaný označenie predmetu vedľajšieho závodu a to presne podľa doterajšieho oprávnenia, ďalej stanovište, t. j. miesto, kde sa bude živnosť v Slovenskej republike provozovať a kde bude mať svoje vedľajšie závody a ak je toho treba, tiež privolenie zákonného zástupcu a poručenského úradu. Všetky tieto okolnosti treba doložiť úradnými listinami v pôvodine alebo v uhodnovernenom opise, K oznámeniu treba pripojiť tiež potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy, keď sa jedná o taký podnik, ktorý je povinným členom spoločenstva podľa §§ 156 a 157 živnostenského zákona.
(3) Po obdržaní živnostenského oprávnenia pre zvolený hlavný závod oznámi majiteľ živnosti do 60 dní živnostenskému úradu, príslušnému podľa vedľajšieho závodu, že tento závod určil za vedľajší.
§ 3.
(1) O každom oznámení podľa § 2 vydá živnostenský úrad potvrdenie, ktoré slúži za dočasný doklad o vykonanom oznámení,
(2) Živnostenský úrad vydá žiadateľovi živnostenské oprávnenie do 60 dní od podania oznámenia (§ 2) bez pokračovania podľa predpisov živnostenského zákona o nastupovaní živností (hlava I—III) a bez pokračovania podľa vládneho nariadenia č, 265/1938 Sb. z. a n. o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní, resp. podľa vládneho nariadenia č. 272/1939 Sl. z.
(3) Živnostenské oprávnenie vydané podľa ods. 2 živnostenský úrad zapíše do živnostenského registra (§ 242 živn. zákona) a oznámi ho miestne príslušnému bernému úradu, obchodnej a priemyselnej komore a kde treba tiež živnostenskému spoločenstvu.
§ 4.
Ak majiteľ živnostenského podniku {§ 1) prevedie do jedného roku od účinnosti
tohto zákona svoje závody a sklady nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky na iný právny subjekt alebo tieto v uvedenej lehote osamostatní ako osobitný právny subjekt, môže živnosť ďalej provozovať na základe doterajšieho živnostenského oprávnenia a to na jednoduché oznámenie príslušnému živnostenskému úradu.
§ 5.
Majiteľ živnostenského podniku (§ 1), ktorý pokračuje v provozovaní svojej živností po lehote určenej v § l bez toho, že by podal predpísané oznámenie, dopúšťa sa priestupku a potresce sa okresným úradom (mestským notárskym úradom) peňažným trestom od 500—50. 000 Ks, ktorý sa má v prípade nedobytnosti premeniť na náhradný trest zavretia do 15 dní.
§ 6.
Predpisy §§ l až 5 platia obdobne pre pokračovanie pred úradmi aj ohľadom podnikov, ktoré podliehajú banskému zákonu.
DIEL DRUHY. § 7.
S hľadiska obchodne-právnych predpisov sú závody a sklady podnikov uvedených v §§ l a 6 závodmi a skladmi cudzozemských právnych subjektov a platia pre ne všetky predpisy o cudzozemských obchodne-právnych subjektoch s odchyľkami uvedenými v nasledujúcich paragrafoch.
§ 8.
(1) Ak majiteľom podniku (§ 7) je účastinná spoločnosť, komanditná spoločnosť na účastiny, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, je povinná, ak nepoužije možností podľa § 4, zriadiť do jedného roku od účinnosti tohto zákona na území Slovenskej republiky zastupiteľstvo (reprezentáciu) v smysle bodu 3, ods. l, § 211 obchodného zákona, poťažne podľa bodu 2, § 108 zákona č. 58/1906 r.
z. v slovenskom stanovišti živnosti a dať ju zapísať do firemného registra.
(2) Ak má podnik na území Slovenskej republiky viac závodov, treba ich zápis vo firemnom registre doplniť údajom o sídle tuzemského zastupiteľstva.
(3) Súčasne so žiadosťou o zápis treba predložiť:
a) uhodnovernené stanovy a preukaz, že kapitál, ktorý je určený na prevodzovanie tuzemského obchodu, je v tuzemsku umiestnený;
b) uhodnovernený doklad o tom, že sa spoločnosť (družstvo) zaviazala, že pri tuzemských obchodoch, poťažne obchodoch z tuzemska uskutočňovaných bude zachovávať ustanovenia právneho poriadku platného na území Slovenskej republiky a právne úkony svojho tuzemského zastupiteľstva uznáva pre seba záväznými;
c) že zastupiteľstvo dostalo oprávnenie, aby platne značilo firmu vedľajších závodov spoločnosti;
d) že vo všetkých sporných otázkach, vyplývajúcich z obchodov uskutočnených týmto zastupiteľstvom, podrobuje sa tunajším zákonom a súdom.
(4) Okolností uvedené pod písm. b) a c), v ods. 3, musia byť preukázané platným usnesením spoločnosti (družstva). Ustanovenia § 211 obchodného zákona tu neplatia.
§ 9.
(1) Ak podniky uvedené v § 7 majú na území Slovenskej republiky závody, ktoré 14. marca 1939 nemalý samostatnú obchodnú pôsobnosť, sú povinné pripojiť ich administratívne na pobočný závod, zapísaný vo firemnom registre, vedenom u niektorého krajského súdu na území Slovenskej republiky alebo sú povinné dať ich do 6 mesiacov tu do firemného registra zapísať ako pobočný závod.
(2) K zápisu podľa ods. l netreba predbežného povolenia štátnej správy.
(3) Ustanovenia § 8 platia obdobne.
§ 10.
(1) Podniky uvedené v § 7 sú povinné — ak neprevedú svoje slovenské závody na iný právny subjekt, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky (§ 4) — určiť ako kapitál na provozovanie tuzemského obchodu aspoň takú sumu, ktorá zodpovedá pomeru celkového majetkového stavu podniku k majetkovému stavu provozovní v Slovenskej republike podľa stavu vykázaného v majetkovej súvahe k 1. januáru 1938 sostavenej v bilančnej súvislosti so súvahou k 31. decembru 1937, alebo na začiatku obchodného obdobia 1937/ 1938, ak ide o podniky s obchodným obdobím lomeným.
(2) Ak ide o podniky, ktoré v deň podľa ods. l rozhodný nemalý ešte na Slovensku žiadne provozovne, je smerodajný pomer aktív k 15. marcu 1939.
(3) Odchýlky od tejto najnižšej hranice môže povoliť ministerstvo hospodárstva v dohode s ministerstvom financií.
§ 11.
Ustanovenia §§ 7 a 10, mimo povinnosti zápisu do firemného registra, neplatia pre podniky, ktoré preložia do jedného roku svoje sídlo na územie Slovenskej republiky alebo ktoré svoje závody nachádzajúce sa na tomto území osamostatnia do jedného roku ako osobitný právny subjekt.
DIEL TRETÍ. § 12.
(l) Pre úpravu právnych pomerov závodov, provozovní ako aj iných výrobných a obchodných zariadení podnikov týmto zákonom dotknutých povoľujú sa tieto poplatkové a daňové výhody:
a. ) osamostatneniam závodov podnikov v rámci majetkového stavu podľa § 8 priznáva sa oslobodenie od poplatkov emisných, zo spoločenskej smluvy a z prevodov majetku a vyberá sa len poplatok z vkladu vlastníckeho práva snížený na polovicu;
b) poplatok admisný a zo spoločenskej smluvy pri zriadení reprezentácie snižuje sa na jednu tretinu;
c) prevody závodov, skladov a zariadení podľa § 4 sa oslobodzujú od poplatku z prevodu majetku a zpoplatňujú sa poplatkom z vkladu vlastníckeho práva;
d) povinnosť platenia poplatkového ekvivalentu sa neprerušuje;
e) prípadné účiny podrobené dani z obratu a prepychovej vyskytnuvšie sa v súvislosti s prevodmi pod písm. a) a c) uvedenými podliehajú tejto dani polovičnou sadzbou v deň prevodu platnou;
f) prevody nehnuteľností sú oslobodené od dávky z prírastku na majetku.
(2) Na oznámenie (podanie) o získanie živnostenského listu, zápisu vo firemnom registre a úradné pokračovanie o ňom vzťahujú sa všeobecné poplatkové predpisy.
(3) Ak ide o závody spoločnosti, ktoré v čase od 6. októbra 1938 do účinnosti tohto zákona splynuly s inou spoločnosťou, ministerstvo financií môže vo výnimočne odôvodnených prípadoch priznať ďalšie sníženie poplatku uvedeného pod písm. b), ods. l tohto paragrafu.
DIEL ŠTVRTÝ. § 13.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva
Časť všeobecná.
Osamostatnením Slovenska vznikol problém závodov tých podnikov, ktorých sídlo sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Zväčša ide o podniky, ktoré majú sídlo v Protektoráte Čechy a Morava a v Sudetských zemiach.
Závody tieto patrily až do jesene minulého roku, poťažne do 14. marca t. r. podnikom s povahou podnikov tuzemských. Preto sa teraz nedajú bez prechodných predpisov aplikovať ustanovenia o závodoch cudzozemských podnikov. Naše národné hospodárstvo dostalo sa osamostatnením Slovenska do položenia podobného, v akom bola niekdajšia ČSR po rozpadnutí sa býv. rakúsko-uhorskej monarchie. Bude treba odlúčiť postupne naše hospodárske jednotky od hospodárskeho celku bývalej ČSR.
Pri ich úprave nedá sa dobre použiť vzorov bývalého česko-slovenského zákonodarstva, lebo to postupovalo dosť kazuisticky a všímalo si najviac stránky obchodnoprávnej, kdežto stránku živnostenskoprávnu ponechalo viac menej individuálnemu riešeniu a stránku finančnoprávnu upravovalo len príležitostne. Z noriem, ktoré tu prichádzajú do úvahy, treba spomenúť vyhlášku Národného výboru zo dňa 9. novembra 1918 (vyhlásenú v Pražských novinách) o zriadení reprezentácií oných spoločností (účastinných, komanditných na účastiny a spol. s r. o. ), ktorých sídlo sa nachádzalo na území bývalého rakúskouhorského mocnárstva mimo územia niekdajšej ČSR. K tejto vyhláške vydalo prevádzajúci predpis ministerstvo vnútra vo forme sdelenia, uverejneného vo Vestníku ministerstva vnitra 1919, č. 3/4. Ďalšou normou je zákon z 11. decembra 1919, č. 12 Sb. z. a n. z roku 1920, upravujúci nostrifikáciu podnikov, čiže preloženie sídla do tuzemska. I ten potreboval doplnenia so strany ministerstva spravodlivosti (sdelenie č. 45 vo Vestníku ministerstva spravedlnosti č. 4 z roku 1922, č. 11881/1922 a výnos ministerstva spravodlivosti zo dňa 7. júla 1924, č. 18289). Osobitnú úpravu malý poisťovne (vládne nariadenie zo dňa 24. júna 1920, č. 402 Sb. z. a n. ) a peňažné ústavy (vládne nariadenie zo dňa 13. septembra 1920, č. 532 Sb. z. a n. ). Ináč bola úprava ponechaná medzištátnym dohodám, ako to výslovne konštatuje sdelenie ministerstva spravodli-
vosti č. 54940/24, uverejneného vo Vestníku ministerstva spravedlnosti r. 1925, č. l—2, str. 5, pod č. 7. Je všeobecne známe, že týmto nie celkom systematickým usporiadaním právnych pomerov pobočných závodov, či už so samostatnou obchodnoprávnou subjektivitou, či bez nej, trpelo najmä živnostenské právo a to ešte aj v posledných rokoch bývalej ČSR.
Aby nastal čím skôr žiaducný poriadok v horespomenutých smeroch, je treba urobiť také opatrenia, ktoré by upevnily právnu bezpečnosť a nijako nehatily prirodzený vývin, prípadne pripraviť predpoklady pre osamostatnenie slovenských závodov, na ktoré majú mimoriadny vplyv už predpisy devízové. Riešenie po spôsobe zákona č. 12/1920 Sb. nie je vhodné preto, že na Slovensku niet azda závodov takých podnikov, ktorých iba sídlo je mimo Slovenska. Skoro každý podnik, ktorý má sídlo mimo Slovenska a na Slovensku závody, má okrem toho ešte závody na ostatnom území bývalej ČSR. Nám treba predovšetkým normatívne hodnotiť tú okolnosť, že pri osamostatnení Slovenska alebo pri odstúpení územia to boly závody vtedy ešte tuzemských podnikov a treba preto pomýšľať na zachovanie podnikateľskej kontinuity a ancienity, najmä vzhľadom na medzinárodné súťažné predpisy a obchodno-politické zvyklosti. Z toho dôvodu sa osnova pozerá na pobočné závody spomenutých mimoslovenských podnikov ako na živnostensko-právne jednotky, jestvujúce podľa práva a zaručuje deklaratórnu povahu živnostenskému listu, poťažne koncesnej listine, ktorú majú pobočné závody dostať, keďže ako závody cudzozemských podnikov nemôžu svoje oprávnenie už odvodzovať od hlavného závodu. Vylučuje i po obchodno-právnej stránke všetku diskrecionálnu moc verejnej správy, aby do obchodného podnikania nevniknul nežiaduci nepokoj, ale pri tom upravuje právne položenie pobočných závodov tak, ako to zodpovedá terajším štátoprávnym pomerom; tie závody, kým neprejdú na podnik so sídlom a stanovišťom na Slovensku alebo sa celkom neosamostatnia, dostávajú i po formálnej stránke charakter závodov podnikov cudzozemských.
S hľadiska finančno-právneho treba zaručiť daňové výhody novej úprave, ktorá sa nedeje z podnetu a v záujme jednotlivcov, ale v záujme verejnom.
K dielu prvému.
Tendenciou prvého dielu tohto zákona je, aby každý živnostenský podnikateľ na Slovensku mal aj tu samostatný živnostenský list. To bude znamenať aj pre daňovú potenciu a bilancovanie podniku veľkú dôležitosť.
V tomto dieli sú upravené veci živnostensko-právne. Osnova tvorí zo slovenských závodov bývalých tuzemských podnikov, ktorých sídlo je mimo územia. Slovenska, úplne samostatné a v budúcnosti od materinských podnikov celkom, nezávislé živnostensko-právne subjekty.
K § 1. — Uznanie živnostenského oprávnenia je púhym aktom deklaratórnym, lebo slovenské závody nestratily svoje živnostenské oprávnenie tým, že osamostatnením sa Slovenska zostalo ich sídlo mimo jeho územia. Pravda, živnostenské oprávnenie bude určené úradne pre oblasť Slovenského štátu iba v tom rozsahu, v akom sa 14. marca 1939 v slovenských závodoch vykonávalo, nie azda v tom rozsahu, v akom by na základe oprávnenia hlavného závodu sa bolo mohlo vykonávať. Dobrou pomôckou - pre preskúmanie správnosti oznámenia bude ohlásenie pobočných závodov, ktoré podnik podal svojho času podľa § 56 živnostenského zákona, poťažne výmery, ktorými sa takéto ohlásenia vzaly na vedomie.
Týmto opatrením tiež slanú sa hlavné prevodzovne na Slovensku hlavným závodom pre toto územie, ostatné prevodzovne budú potom pobočnými závodmi tohto slovenského hlavného závodu.
K § 2 k ods. l—2. Upravuje sa formálne pokračovanie pred úradmi.
K ods. 3. Oznámenie toto vezme úrad príslušný podľa pobočného závodu normálnym spôsobom na vedomie.
K § 3. — Živnostenský úrad nemá práva odoprieť vydanie živnostenského oprávnenia, ak je preukázané, že pobočný závod prevodzoval dosial svoju účinnosť na základe oprávnenia svojho hlavného závodu. Každé pokračovanie rázu diskrecionálneho je vylúčené. Aby nenastalo v hospodárskom živote znervóznenie pre opatrenia rázu rýdzo formálneho, určujú sa pomerne krátke lehoty, ktoré úradu úplne dostačujú, keďže nemusí konať žiadne komplikované vyšetrovania.
K § 4. — Je verejným záujmom, aby sa pobočné závody čím skôr nacionalizo-
valy. Pričlenenie pobočných závodov na iný slovenský podnik je jednou z ciest, ktorým sa môže nacionalizácia uskutočniť bez veľkých administratívnych ťažkostí. Preto sa tu poskytuje určitá úľava rázu živnostensko-právneho, takže prakticky tu nastane stav ako pri slúčení (fúzii) podnikov.
Druhý možný spôsob nacionalizácie je úplné osamostatnenie sa podniku. I tu nemajú prirodzenému vývinu vecí brániť predpisy živnostensko-právne.
K § 5. — Obsahuje trestné sankcie v prípade nevyhovenia povinnosti podľa § 1.
K § 6. — Pomery banských a hutných závodov sa upravujú obdobne ako pomery živnostenských závodov a platia obdobne predpisy §§ l—5.
K dielu druhému.
Tu sú shrnuté všetky predpisy rázu obchodno-právneho.
K § 7. — Ustanovenie toto normatívnym spôsobom vyjadruje stav, ktorý nastal vyhlásením samostatnosti Slovenského štátu. Výnimky treba pripustiť preto, lebo ide o hospodársky organizmus, zapojený do slovenského národného hospodárstva.
K § 8. — Tento paragraf upravuje prechod právneho položenia závodov patriacich podnikom, ktorých sídlo je na území mimo Slovenskej republiky, zo stavu závodov tuzemských podnikov do stavu tuzemských závodov cudzozemských podnikov a jeho zapojenie do platných predpisov obchodno-právnych, ak ide o podniky spoločností účastinných, spoločností s ručením obmedzeným, družstiev a komanditných spoločností na účastiny.
Sú to prispôsobené predpisy § 211 obchodného zákona a predpisy § 108 zákona č. 58/1906 r. z. o spoločnostiach s obmedzeným ručením.
K § 9. — Právne dispozície tu obsažené vzťahujú sa na doterajšie prevodzovne bez obchodnej pôsobnosti vôbec (výrobné prevodzovne s púhym technickým vedením) alebo bez samostatnej obchodnej pôsobnosti (obchodné expozitúry), na ktoré sa v dôsledku devízových opatrení prvý druh závodov premenil automaticky ihneď po osamostatnení sa Slovenska.
K § 10. —- Ustanovenie toto vyjadruje iným spôsobom postulát vyjadrený normatívne v § 3 vládneho nariadenia č. 64/1939 Sl. z. Účastinný, poťažne kmeňový kapitál
nie je treba deliť na časť nacionalizovanú a na časť nenacionalizovanú, takže sa zachováva jednotnosť vlastného kapitálu podniku.
Únik kapitálu, už v slovenských závodoch investovaného, bráni sa predpismi, že kapitál určený pre obchodnú činnosť musí byť aspoň taký, aký bol 1. I. 1938, poťažne na začiatku obchodného obdobia 1937/1938, keď medzinárodné pomery politické napomáhaly investíciám na Slovensku.
K § 11. — Pokračovanie podľa §§ 7—11 je zbytočné, keď sa z podniku formálne cudzozemského stane podnik tu-
9
zemský preložením Sídla podniku alebo úplným osamostatnením slovenských závodov.
K dielu tretiemu.
K § 12. — Tu sú obsažené predpisy o daňových a poplatkových výhodách pre právne úkony, ktoré osnova, nariaďuje, poťažne doporučuje.
Daňové a poplatkové výhody, ako sú v tomto ustanovení určené, boly dohodnuté s ministerstvom financií a zodpovedajú ašpiráciám zúčastnených strán.
Osnova neznamená finančné zaťaženie pre štátnu pokladnicu.
Dr. Vojtech Ťuka v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva