Snem Slovenskej republiky 4940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

127.

Návrh

poslanca dr. Martina Sokola, dr. Karola Mederlyho, dr. Pavla

Opluštila a spoločníkov

na vydanie zákona o organizácii snemovej služby.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa----------------------1940

o organizácii snemovej služby.

§ l.

(1) Práce v snemových úradoch vykonávajú:

a) zamestnanci ustanovení na miesto systemizované v snemovej službe.

b) štátni zamestnanci, pridelení na konanie služby snemovým úradom,

c) smluvní zamestnanci.

(2) Zamestnanci ustanovení na miesta systemizované v snemovej službe sú verejnými zamestnancami so všetkými povinnosťami, právami a výhodami štátnych zamestnancov.

§ 2.

Na systemizácii miest v snemovej službe sa usnáša predsedníctvo snemu aspoň každé tri roky v rámci ústavne schváleného rozpočtu.

§ 3.

(1) Ustanovenie zamestnancov na miesto systemizované v snemovej službe, vydanie služobných a disciplinárnych predpisov pre týchto zamestnancov, určenie ich titulov, služebných platov podľa zásad platového zákona a prídavkov k nim a vydanie iných organizačných opatrení patrí do pôsobnosti predsedníctva snemu.

2) Pridelenie štátneho zamestnanca na konanie služby v snemových úradoch patrí do právomoci príslušného ministra, ktorý rozhoduje na požiadanie predsedníctva snemu.

(3) Smluvné sily prijíma predseda snemu podľa potreby v rámci rozpočtu.

§ 4.

(1) Prvé alebo opätovné ustanovenie štátneho zamestnanca na miesto systemi zované v snemovej službe, je viazané na súhlas príslušného ministra.

(2) Ak sa požiadaný minister do 60 dní o zamýšľanom ustanovení štátneho zamestnanca nevysloví, pokladá sa to za súhlas.

§ 5.

(1) Zamestnanec, ustanovený zo štátnej služby na miesto systemizované vo verejnej službe snemovej, podržiava si všetky nároky, získané štátnou službou, najmä nároky na započítanie služebných rokov do postupu a do výslužby.

(2) O započítaní rovnocennej služby snemových zamestnancov, ustanovených z inej ako zo štátnej služby a o skracovaní čakateľskej doby rozhoduje predsedníctvo snemu podľa voľnej úvahy, ale s ohľadom na zásady platné v štátnej službe.

§ 6.

Zamestnancov na miestach, systemizovaných v snemovej službe povyšuje:

a) prezident republiky na návrh predsedníctva snemu, ak ide o udelenie miesta, s ktorým sú spojené nároky na služebný plat, rovnajúci sa aspoň služebnému platu

v 1., 2. alebo 3. platovej stupnici podlá prvej časti platového zákona pre štátnych zamestnancov,

b) predsedníctvo snemu vo všetkých ostatných prípadoch

§ 7.

Štátnych zamestnancov, pridelených službou do snemových úradov, povyšujú orgány, príslušné podľa osobného stavu, v ktorom sú títo zamestnanci vedení, pri čom sa má predsedníctvo sneniu požiadať, aby sa vyslovilo. Ak by bol povýšený zamestnanec s horším služebným poradím, ako má zamestnanec pridelený do snemovej služby, treba súčasne i tohto povýšiť, ak nemá horšiu bežnú kvalifikáciu

§ 8.

(1) Ak zamestnanec, ustanovený na miesto systemizované v snemovej službe, stane sa v tejto službe postrádateľný, vracia sa so všetkými nadobudnutými nárokmi do štátnej služby a to do osobného stavu, z ktorého bol ustanovený; ak pred ustanovením nebol v štátnej službe, zaradí sa do osobného stavu ministerstva vnútra. Predsedníctvo snemu môže však po dohode s príslušnými ministerstvami takéhoto zamestnanca dať k dispozícii aj pre iný rezort štátnej správy.

(2) Vrátením sa snemového zamestnanca do štátnej služby, systemizácia v kategórii, do ktorej sa takýto zamestnanec zaradí, zvyšuje sa o potrebné miesto bez ďalšieho opatrenia

(3) Pre zaradenie v príslušnej kategórii je smerodajná platová stupnica, akú dosiahol zamestnanec v snemovej službe a pre určenie služebného poradia dátum posledného povýšenia a v tomto rámci služebná doba započítateľná do výslužného. Ak by podľa týchto hľadísk zaradenie nebolo možné, rozhoduje fyzický vek v prospech staršieho.

§ 9

(1 ) Prideleného štátneho zamestnanca odvoláva príslušný minister so súhlasom predsedníctva snemu.

(2) Ak sa predsedníctvo snemu do 60 dm o zamýšľanom odvolaní zamestnanca nevysloví, pokladá sa to za súhlas.

(3) Započítateľná služebná doba, ktorú strávil odvolaný zamestnanec v snemových službách, sa mu zaráta tak, ako keby bol konal službu v svojom pôvodnom zadelení.

§ 10.

O preložení zamestnancov snemovej služby do výslužby rozhoduje predsednícvo snemu.

§ 11.

Služebná pragmatika pre štátnych za: mestnancov (zákon č. 15/ 1914 r. z. ) platí pre zamestnancov na systemizovaných miestach snemovej služby až do tých čias, pokiaľ ju predsedníctvo snemu nenahradí vlastnými predpismi.

§ 12.

Všetky predpisy zákonov o ustanovovaní a povyšovaní zamestnancov v snemových službách, o ich tituloch a návrate do štátnej služby sa dňom nadobudnutia účinností tohto zákona zrušujú.

§ 13.

Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykoná ho predsedníctvo snemu a všetci členovia vlády

Dôvodová Zpráva.

Organizovanie snemovej služby musí byť primerané daným pomerom a ovládané úsilím po najväčšej racionalizácii a ekonomičnosti. Terajší stav a najmä predpisy zákona č, 186/1922 Sb. z. a n. sú veľmi medzerovité, vývinom prekonané a nevyhovujú ani ideológii, ktorá sa uplatňuje v organizovaní nášho štátneho života.

Predkladaná osnova chce vniesť jasno do otázok, ktoré sú, alebo sa môžu stať pri organizovaní snemovej služby aktuálne, najmä však do otázok kompetencií a právneho postavenia zamestnancov snemových úradov.

K § 1. Tento paragraf shodne s doterajším právnym stavom vyhlasuje zaniesť

nancov na systemizovaných miestach snemovej služby za zamestnancov verejných a kodifikuje i ten faktický stav, že k snemovým úradom možno prideliť aj štátnych zamestnancov.

Zamestnancov v snemovej službe označuje osnova za verejných zamestnancov, aby shodne s doterajším stavom ich ustanoveniu a čiastočne i povyšovaniu predsedníctvom snemu nestály v ceste predpisy ods. l, písm. h) a ods. 2 § 38 Ústavy. V osnove sa však pamätá na to, aby týmto zamestnancom zachovalý sa rovnaké práva a — pravda — aj povinnosti, aké majú zamestnanci štátni.

K § 2, Tento paragraf je kodifikovaním už i doteraz platného, ale podrobne neupraveného a vývinu neprispôsobeného právneho stavu.

K § 3. Ods. 1. je presnejším zachytením stavu dosiaľ platného.

Ods. 2. je novum. Sleduje sa ním jednak úspornosť, aby v snemovej službe nemuselo byť toľko stálych zamestnancov, koľko je ich potrebné na zdolanie i mimoriadnych úloh a jednak i to, aby ministerstvá takýmto prideľovaním najmä mladších legislatívnych referentov malý možnosť svoj právnický dorast špeciálne vycvičiť.

K ods. 3 sa poznamenáva, že podľa teraz platného stavu sa tiež mohly prijímať smluvné sily a to zo služieb neštátnych, tieto však nemohly vôbec obdržať systemizované miesto. Túto nelogickosť, ktorá by mohla byť na škodu nielen zamestnancovi, ale aj úradu, odstraňuje osnova tým, že neobsahuje nijaké pozitívne ustanovenie takéhoto obmedzovacieho významu

K § 4. V podstate sa navrhovaná úprava shoduje s doterajším stavom.

Paragraf 5 je kodifikovaním terajšieho stavu.

K § 6. Nóvum je ustanovenie písm. a), lebo doterajšie predpisy takúto kompetenciu prezidentovi republiky ohľadne neštátnych zamestnancov nedávajú. Toto nóvum sa navrhuje jednak preto, že udelenie takejto kompetencie hlave štátu lepšie vyhovuje ideológii, podľa ktorej sa náš štát spravuje a jednak i preto, aby sa zjednodušil proces prípadne potrebného návratu, resp. zaradenia snemového zamestnanca do štátnych služieb v tom prípade, keď v snemových službách nebude už potrebný.

K § 7. Prakticky užitočné nóvum je postulát vyžiadania mienky predsedníctva snemu. Posledná veta je presnejším kodifikovaním stavu i teraz obdobne platného.

K § 8. Ide o vyplnenie medzery v platnom práve, ktorá je citeľná najmä po vývine, ktorý nastal v zamestnaneckom práve po roku 1922. Bez týchto predpisov organizačne-technického rázu boly by vždy ťažkosti všade tam, kde sa požaduje určenie poradia, resp. kde toto má pre zamestnanca právny význam.

K § 9. Nevyžaduje vysvetlenie.

Paragraf 10 je kodifikovaním faktického stavu.

K § 11; Ustanovenia tohto paragrafu sú prevzaté z teraz platného práva.

Paragrafy 12 a 13 nevyžadujú bližšieho vysvetlenia.

Finančný dosah osnovy bude sa pohybovať v rámci rozpočtu a preto v smysle § 19 rok. por. snemu nie je potrebný návrh na úhradu.

Navrhujeme, aby iniciatívny výbor pridelil tento návrh výboru ústavno-právnemu.

                          Bratislava, 16. februára 1940.

                                          Dr. Martin Sokol,                           dr. Mederly, dr. Opluštil, Šrobár, Boleček.