Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie
128.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných
prostriedkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§1.
(1) Osoby, ktoré majú podľa platného práva alebo služebných smlúv nárok na viac platov (konkurencia platových nárokov) od štátu (jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov alebo zariadení) alebo od inej osoby verejného práva (jej alebo ňou spravovaných podnikov, ústavov, fondov alebo zariadení), počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, majú od posledného dňa mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudne účinnosti, nárok len na jeden z nich, a to na ten, pre ktorý sa rozhodnú.
(2) Nároky osôb v ods. l uvedených na vyplácanie ostatných konkurujúcich platov, pokiaľ tieto osoby poberajú plat, pre ktorý sa rozhodly, zanikajú. Nedotknutými však zostávajú ich ostatné nároky z týchto služebných pomerov, ako nárok na časový postup, služebné poradie, systemizované miesto, liečenie a pod.
(3) Ak na zachovanie nárokov, ktoré podlá ods. 2 nezanikajú, treba platiť nejaké príspevky, tieto príspevky platí v prípade, že osoba v ods. l, § l uvedená koná
službu z toho služebného pomeru, ktorého sa tie dotýkajú, zamestnávateľ, v inom prípade sú smerodajné ustanovenia príslušných predpisov, poťažne smlúv.
§ 2.
(1) Rozhodnutie podľa ods. l, § l sú osoby tam uvedené povinné oznámiť poukazovaciemu úradu (miestu) onoho platu, pre poberanie ktorého sa rozhodly, s označením poukazovacích úradov (miest), príslušných pre ostatné platy, a to do 8 dní po dni účinnosti tohto zákona; v prípadoch však neskôr nastavších, do 8 dní po vzniku skutočnosti zakladajúcej konkurenciu platových nárokov.
(2) Nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa ods. l je činom stíhateľným disciplinárne.
(3) Poukazovací úrad (miesto) onoho platu, pre poberanie ktorého sa osoba v ods. l uvedená rozhodla, upovedomí o oznámení podľa ods. l ostatné v úvahu prichádzajúce poukazovacie úrady (miesta), ktoré sú povinné zastaviť poukazovanie platu koncom toho mesiaca, v ktorom došlo ku konkurencii platových nárokov.
§ 3.
(1) Ak osoba povinná k oznámeniu podľa ods. l, § 2 toto v lehote tam uvedenej neučiní, poukazovacie úrady (miesta) konkurujúcich platových nárokov sú povinné sa navzájom upovedomiť a zistiť najvyšší plat príslušnej osoby. Poukazovací úrad (miesto) najvyššieho platu vypovie, že on (ono), bude príslušnej osobe plat poukazovať, o čom túto súčasne upovedomí, ako aj ostatné poukazovacie úrady (miesta) konkurujúcich platov cieľom zastavenia ostatných platov podľa ods. 3, § 2.
(2) Pri zistení najvyššieho platu podľa ods. l je smerodajnou výška platu po odpočítaní všetkých zákonných srážok.
(3) Osoba v ods. l, § l uvedená je oprávnená tak po uplynutí lehoty podľa ods. l, § 2, ako aj po pokračovaní podlá ods. l učiniť oznámenie podľa ods. 1. § 2; v tomto prípade sa pokračuje podľa ods.
3, § 2, ale takéto dodatočné oznámenie neoslobodzuje od následkov podľa ods. 2, § 2.
(4) Podľa tohto zákona neprávom poberaný plat treba vrátiť. Ak sa tak nestane, poukazovací úrad (miesto) onoho platu, ktorý osoba v ods. l, § l uvedená podľa tohto zákona právom poberá, z tohto platu uhradí nevrátenú sumu.
§ 4.
(1) Predseda a členovia vlády, predseda a podpredsedovia snemu a poslanci nie sú povinní učiniť oznámenie podľa ods. 1. § 2, nestíhajú ich tiež následky podľa ods. 2, § 2. Ak toto oznámenie neučinia, má sa za to, že si podržujú platy, ktoré im patria v týchto funkciách. Ak je predseda alebo člen vlády súčasne aj poslancom, má sa za to, že si podržuje nárok na plat z funkcie predsedu (člena) vlády. Ináč treba pokračovať obdobne podľa ods. 3, § 2.
(2) Výnimkou z ustanovenia podľa § l sa určuje, že po-slanci — okrem poslancov, ktorí poberajú zálohu alebo doplatok na kongruu:
a) podržujú si nárok na platy, na ktoré by podľa ods. l, § l nemali nárok, ak sú slobodní alebo ovdoveli (rozlúčení) bez nároku na výchovné podľa platového zákona a obdobných ustanovení, do súhrnnej výšky 1. 000 Ks — ináč do súhrnnej výšky 1. 500 Ks,
b) platia príspevky v ods. 3, § l uvedené len v lom pomere, v akom sa im podržuje nárok na konkurujúce platy podľa lit. a), ods. 2,
c) nakoľko majú obstávky na konkurujúcich platoch z doby pred 1. februárom 1940, podržujú si ako ďalší nárok na tieto platy — mimo nároku podľa lit. a), ods. 2 — do úhrnnej výšky týchto obstávok.
§ 5.
Platmi podľa tohto zákona sú: a) služebné platy podľa platových zákonov, nariadení a usnesení vlády, organizačných alebo služebných poriadkov (pragmatik) alebo osobitných služebných smlúv,
b) odpočivné a zaopatrovacie platy (penzie, vdovské penzie),
c) kongrua a doplnky na kongruu duchovných cirkví alebo náboženských spoločností štátom uznaných, ako aj zálohy a preddavky na platy učiteľov, pôsobiacich na neštátnych školách, ľudových, meštianskych, odborných, stredných a vysokých, počítajúc do toho aj bohoslovecké diecezálne učilištia,
d) platy, náhrady, funkčné prídavky predsedu a členov vlády, predsedu a podpredsedu snemu a poslancov,
e) platy, náhrady a funkčné prídavky funkcionárov osôb verejného práva, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia.
§ 6.
Ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú, sa zrušujú.
§7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Vo verejnom živote často počuť hlasy, že ten alebo onen má viac zamestnaní, poberá viac platov, žije nadmierne a súčasne sa poukazuje na tých, ktorí bez vlastnej viny nemôžu sa dostať ani k jednému zamestnaniu, žijú v biede. Najviac bijú do očí prípady, keď štátni alebo iní verejní zamestnanci poberajú viac platov. Prvým krokom k odstráneniu týchto nesrovnalostí je tento zákon.
K §1:
Tu sú označené osoby, ktorých sa dotýka tento zákon. To sú osoby, ktoré poberajú v § 4 podrobnejšie opísané platy od štátu, alebo od inej osoby verejného práva. Z tých, ktorí z iných prameňov poberajú v § 4 opísané platy, bolo treba rozšíriť zákon aj na osoby, ktoré takéto platy poberajú od nositeľov verejnoprávneho poistenia, lebo pohnútky, pre ktoré sa tento zákon vydáva, sú u týchto osôb tie isté, ako u
osôb, ktoré poberajú plat od štátu alebo od inej osoby verejného práva.
Tento zákon má len ten cieľ, aby zamedzil u uvedených osôb poberanie viac platov. Preto sa nedotýka v inom ohľade ostatných práv a nárokov. Podľa toho teda uvedené osoby môžu mať aj viac zamestnaní, môžu si podržať z tých všetky práva, ktoré im podľa platných predpisov alebo služebných smlúv prislúchajú, jedine nemajú nárok na vyplácanie viac platov, ale len na jeden.
Je samozrejmé a preto nebolo to pojaté výslovne ani do zákona, že ustanovenia platných predpisov, alebo služebných smlúv dotyčné tých služebných pomerov, z ktorých uvedené osoby podľa zákona nie sú oprávnené platy poberať, sú aj ohľadom trvania týchto služebných pomerov nedotknuté, čo znamená, že keď je podľa tých jedna alebo druhá strana
oprávnená služebný pomer zrušiť, rozviazať, tomuto jej právu neprekáža tento zákon.
Čo sa tyče príspevkov, spomenutých v ods. 3, § l, sluší, aby tie v celej výške platil zamestnávateľ, keď osoba v ods. l, § l uvedená ikona u neho službu a nepoberá za tú od neho žiadny plat. Keď však nekoná službu a služebný pomer vzdor tomu je podržaný, je odôvodnené, aby na tento prípad boly použité príslušné predpisy, poťažne ustanovenia služobných smlúv bez ohľadu na tento zákon.
V zákone bolo vzhľadom na ustanovenie ods. 2, § l zbytočne výslovne vypovedať, čo sa stane, keď by uvedené osoby už nemaly nárok na ten plat, ktorý podľa zákona právom poberajú.
§ 2 nevyžaduje žiadne vysvetlivky.
K § 3:
Tu bolo treba opatrenia učiniť na ten prípad, že uvedené osoby vzdor sankciám podľa ods. 2, § 2 neučinia zadosť svojej oznamovacej povinnosti, lebo ináč by zákon nedosiahol svoj cieľ. Podľa § 3 budú povinné tam uvedené úrady (miesta) akonáhle sa dozvedely akoukoľvek cestou o konkurujúcich platových nárokoch uvedených osôb, z úradnej povinnosti vyšetriť výšku týchto nárokov a súčasne aj príslušné poukazovacie úrady (miesta) a potom pokračovať, ako to teraz citovaný paragraf predpisuje. Toto nahradzuje postup, ktorý by bol býval. zachovaný, keď by uvedené osoby boly vyhovely príkazu zákona.
Ako bolo hore uvedené, zákon má len ten cieľ, aby zamedzil u uvedených osôb poberanie viac platov, a ponecháva na vôli týmto osobám, ktorý plat chcú poberať. Nevyplývalo by z účelu zákona a nebolo by ani odôvodnené nepovoliť takúto voľbu aj po uplynutí lehoty podľa ods. l, § 2 zákona, preto bolo pojaté v ods. 3, § 3 príslušné opatrenie, ale bolo výslovne podržané opatrenie podľa ods. 2, § 2, ktoré má charakter trestnoprávny pre neposlúchnutie zákona.
§ 4 nevylučuje, že tu uvedené osoby sú oprávnené rozhodnúť sa aj ináč, t. j. rozhodnúť sa pre iný plat. V tomto prípade však sú povinné to podľa ods. l, § 2 oznámiť a vtedy sa pokračuje ako u iných. Je samozrejmé, že aj u osôb v § 4 uvedených poukazovacie úrady (miesta) majú povinnosť zistiť všetky poukazovacie úrady (miesta) a zastaviť ďalšie platy i v prípade, že v tomto paragrafe pomenované osoby žiadne oznámenie neučinily.
U poslancov v § 4 vypočítané výnimky bolo treba určiť preto, lebo poslanecký príjem pri svedomitom plnení hodnosti poslanca — čo sa musí predpokladať — sotva kryje ich hotové výdavky.
V § 5 je podrobne vypočítané, čo treba rozumieť podľa tohto zákona pod názvom "plat". Toto je taxácia, nevyžaduje preto ďalšieho vysvetlenia.
Iné opatrenia zákona nevyžadujú žiadneho vysvetlenia.
Prevedenie zákona nevyžaduje náklad.
Dr. Tuka v, r.,
predseda vlády.
Dr. Ďurčanský v. r,
minister vnútra a zahraničných veci
Dr. Pružinský v. r.,
minister financií
Sivák v. r.,
minister školstva.
Dr. Fritz v. r.,
minister pravosúdia
Medrický v. r.,
minister hospodárstva
Stano v. r.,
minister dopravy a ver. prác.
Čatloš v. r.,
minister národnej obrany