Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
129.
Vládny návrh.
Zákon
20 dňa----------......-----1940
o Štátnej rade.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
§ l.
(1) Hlinková slovenská ľudová strana, registrované strany národnostných skupín a stavy vyšlú svojich zástupcov do Štátnej rady šesť týždňov pred uplynutím, funkčného obdobia (ods. l, § 54 Ústavy).
(2) Politické strany národnostných skupín, k registrácii ktorých dojde až po ustavení Štátnej rady (ods. 2, § 4), vyšlú prislúchajúceho im zástupcu do Štátnej rady do troch týždňov po svojej registrácii.
§ 2.
(1) Členstva v Štátnej rade môže byť okrem predsedu snemu a predsedu vlády na návrh jej predsedu prezidentom republiky pozbavený:
a) kto viac ráz alebo vo vážnych veciach porušil mlčanlivosť podľa § 8;
b) kto zanedbáva účasť na zasadnutiach Štátnej rady, hoc bol predsedom aspoň trikrát písomne napomenutý.
(2) Ak by mal byť členstva pozbavený predseda, návrh podáva prvý podpredseda.
§ 3.
(1) Ak člen Štátnej rady zomre, odoprie prísahu podľa § 53 Ústavy, vzdá sa členstva, alebo bol členstva pozbavený (§ 2), má jej predseda o tam upovedomiť orgán, ktorému prislúcha vyslanie príslušného člena do Štátnej rady, poťažne prezidenta republiky, ak ide o člena ním menovaného.
(2) Členstvo zástupcu registrovanej politickej strany národnostnej skupiny zaniká tiež jej vy tretím z registra.
(3) Ak bola zastavená činnosť politickej strany národnostnej skupiny alebo ak bol orgán stavu, ktorému prislúcha vyslanie zástupcu stavu do Štátnej rady, rozpustený, suspenduje sa členstvo zástupcu vyslaného do Štátnej rady príslušnou stranou, poťažne stavom. Členstvo takéhoto člena v Štátnej rade zaniká, ak po1 obnovení činnosti strany, poťažne po ustavení sa príslušného orgánu stavu bol do Štátnej rady vyslaný nový zástupca strany, poťažne stavu.
(4) Politické strany národnostných skupín a stavy môžu svojich zástupcov v Štátnej rade odvolať pri súčasnom vyslaní nových.
§4.
(1) Funkčné obdobie Štátnej rady Sa počíta odo dňa ustavujúcej schôdze.
(2) Ustavujúca schôdza sa má konať najneskôr do 8 dní po uplynutí funkčného obdobia.
(3) Štátna rada je ustavená, keď složilo prísahu aspoň dve tretiny členov.
(4) Člen Štátnej rady, ktorý nesložil prísahu v ustavujúcej schôdzi, skladá ju do rúk prezidenta republiky v prítomnosti predsedu Štátnej rady.
(5) Na ustavujúcej schôdzi vyvolí si Štátna rada za predsedníctva prezidenta republiky predsedníctvo ktoré sa skladá z predsedu, prvého a druhého podpredsedu. Voľba sa vykoná ohľadom každého člena predsedníctva osobitne. Ak sa pri prvej voľbe nedosiahne výsledku, vykoná sa voľba nová medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. Pri
rovnosti hlasov rozhoduje o tom, kto má byť pojatý do užšej voľby, poťažne o tom, kto bol zvolený, los. Hlasuje sa lístkami.
(6) Ak prestane predseda Štátnej rady byť jej členom, vyvolí sa znova celé predsedníctvo na schôdzi Štátnej rady, ktorú svolá a ktorej predsedá prezident republiky. Ak zanikne však len členstvo niektorého podpredsedu, vyvolí sa podpredseda nový na schôdzi Štátnej rady, ktorú vedie predseda. Pritom možno určiť znovu poradie podpredsedov.
§5.
(1) Štátna rada zasedá štvrťročne aspoň jedenkrát. Predseda ju môže svolať kedykoľvek. Povinný je ju svolať, ak to žiada aspoň jedna tretina jej členov, udávajúc predmet rokovania.
(2) Predseda svoláva Štátnu radu na zasadnutia aspoň tri dni vopred, udávajúc zároveň predmety rokovania. Vec, ktorá nebola takto oznámená členom Štátnej rady, môže byť predmetom rokovania, ak s tým súhlasí väčšina podľa ods. l, § 57 Ústavy.
§6.
(1) Pokračovanie Štátnej rady pri trestnom stíhaní prezidenta republiky, predsedu a členov vlády (písm. b) a c), § 52 Ústavy), určuje osobitný zákon.
(2) Rokovanie Štátnej rady upravuje rokovací poriadok, ktorý vydá Štátna rada usnesením.
(3) Štátna rada môže pre prípravu určitej veci, náležiacej do jej pôsobnosti, poveriť osobitný výbor, vyvolený z jej členov.
§ 7.
Usnesenia Štátnej rady, nakoľko je to podľa právneho predpisu alebo povahy veci treba, sa uverejňujú v Úradných novinách
§ 8.
(1) Členovia Štátnej rady sú povinní zachovať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa rokovalo v Štátnej rade.
(2) Zprávy o rokovaniach a o usneseniach Štátnej rady môže vydávať pre verejnosť len jej predseda (podpredseda); ani on však nesmie ich vydať vtedy, keď sa na tom usniesla (ods. l, § 57 Ústavy) Štátna rada
§ 9.
(1) Menovanie a vyslanie členov do prvej Štátnej rady má sa stať do 30 dní po účinnosti tohto zákona.
(2) Prvá Štátna rada sa ustaví najneskôr do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v ods. l, a to aj vtedy, keby stavy, poťažne politické strany národnostných skupín nemohly do nej vyslať svojich zástupcov, a síce stavy z dôvodu, že neboly zriadené, a politické strany národnostných skupín z dôvodu, že nedošlo ešte k ich registrácii vôbec alebo v takom čase, žeby boly mohly vyslať svojich zástupcov.
(3) Stavy a politické strany, uvedené v ods. 2, vyšlú svojich zástupcov do prvej Štátnej rady po svojom zriadení, poťažne po registrácii.
§ 10.
(1) Členovia Štátnej rady majú nárok len na náhradu hotových výdavkov, ktorej výška nesmie presahovať mieru, určenú usnesením vlády.
(2) Osobné a vecné výdavky sa zaokryjú v roku 1940 v rámci rozpočtu predsedníctva vlády.
§ 11.
Kancelárske práce pre Štátnu radu obstará úrad predsedu vlády.
§ 12.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho predseda vlády a minister vnútra.
4
Dôvodová Zpráva.
Všeobecne.
Aby bol náš štát dobudovaný v ohľade jeho najvyšších orgánov, treba, aby bola ustavená Štátna rada v smysle piatej hlavy Ústavy, K ustaveniu Štátnej rady tre-
ba vydať zákon, na ktorý odkazuje ods. 2, § 57 Ústavy, Tento zákon má určiť podrobnosti o Štátnej rade, lebo Ústava sama obsahuje v tomto ohľade len zásady. Predkladanému vládnemu návrhu zákoná o Štátnej rade dalo by sa snáď namietať, že ustavenie Štátnej rady predpokladá, že stavy boly už zriadené a politické strany národnostných skupín už zaregistrované. Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona o stavoch bol už snemu predložený a tiež vzhľadom na to, že vládny návrh zákona o registrácii politických strán národnostných skupín bude vládou predložený v najkratšom čase, možno predpokladať, že vydanie týchto troch súvisiacich zákonov sa dá zariadiť tak, aby stavy a politické strany národnostných skupín mohly svojich zástupcov do Štátnej rady vyslať už v lehote uvedenej v ods. l, § 9. Nakoľko však Ústava neurčuje presný počet členov Štátnej rady — patrne z dôvodu, že nevedno, kedy bude koľko registrovaných strán národnostných skupín a že predpokladá, že na organizovanie stavov bude treba dlhšieho času — možno zastávať tiež názor, že k ustaveniu prvej Štátnej rady môže dôjsť aj pred organizáciou stavov a registrovaním politických strán národnostných skupín. Štátnu radu treba preto považovať za sbor, ktorého maximálny a minimálny počet členov sa riadi podľa daného faktického a právneho stavu.
K jednotlivým paragrafom.
§ l
Lehota uvedená v ods. l tohto paragrafu viaže len stavy a strany, aby v nej vyslaly svojich zástupcov do Štátnej rady. Nie je však lehotou prekluzívnou. Jej určením sleduje sa cieľ zaistiť prezidentovi republiky prehľad o tom, ktoré osoby boly už do Štátnej rady vyslané, aby jednak nemenoval do nej osobu, ktorá bola stavom alebo politickou stranou vyslaná, a jednak, aby výberom osôb pri menovaní, berúc ohľad na vyslané osoby, mohol usmerniť složenie Štátnej rady.
Ods. 2 má na mysli prípad, že po vytretí strany národnostnej skupiny z registra dôjde k registrácii novej strany príslušnej národnostnej skupiny, a prípad, žeby k registrácii strany národnostnej skupiny došlo až v niektorom z ďalších funkčných období Štátnej rady.
§ 2.
Úspešnú činnosť Štátnej rady zaistí v prvom rade disciplinovanosť jej členov.
Táto sa musí v prvom rade prejavovať v ich mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa v Štátnej rade rokovalo, a v druhom rade v ich účasti na zasadnutiach. Vážne porušenie týchto predpokladov treba stíhať pozbavením vinníka členstva v Štátnej rade. Rozhodnutie o tom bolo treba vyhradiť z dôvodov nestrannosti orgánu stojacemu mimo Štátnu radu — prezidentovi republiky. Ide o rozšírenie pôsobnosti prezidenta republiky zákonom v smysle 2 ods., § 38 Ústavy.
§ 3
Ods. l a 2 tohto paragrafu nepotrebujú bližšieho vysvetlenia.
V ods, 3 vyslovuje sa ako logický dôsledok zastavenia činnosti politickej strany suspenzia členstva jej zástupcu v Štátnej rade. Vyslovuje sa v ňom tiež suspenzia členstva zástupcu stavu v nej, lebo na činnosť Štátnej rady by mohol rušivé pôsobiť tiež zástupca stavu, ktorý požíva dôveru členov rozpusteného jeho orgánu.
Momentu dôvery zástupcu stavu alebo strany zdalo sa účelným priznať takú dôležitosť, že stavy a strany môžu svojich zástupcov v Štátnej rade kedykoľvek odvolať a poveriť nových (ods. 4).
§ 5.
Predpisy tohto paragrafu obsahujú ustanovenia o počte zasedaní Štátnej rady. Pritom sa nejavilo účelným viazať povinnosť svolávania Štátnej rady na kratšie obdobia, lebo by to bolo niekedy zbytočným a inokedy zasa dosť obťažným.
§ 9.
Tento paragraf obsahuje osobitné predpisy pre ustavenie prvej Štátnej rady,
§ 11.
Ustanovenia tohto paragrafu majú za cieľ úspornosť, aby totiž pre Štátnu radu nemusel byť zriadený osobitný sekretariát.
Pričlenenie Štátnej rady k úradu predsedu vlády v tomto ohľade zdalo sa byt odôvodneným preto, lebo Štátna rada je svojou povahou skôr orgánom moci výkonnej
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra.