Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
131.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa-----------------------1940
o povinnej úprave spoločných pastvín a o pasienkových kontách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Povinná úprava spoločných pastvín.
§ l.
Majitelia spoločných pastvín (zák. čl. X/1913) musia udržovať svoje pastviny v dobrom stave, aby sa vyhovelo požiadavkám racionálneho pasienkového hospodárstva a docielilo hospodárskeho výsledku, ktorý je úmerný ich polohe a složeniu pôdy.
§2.
Majitelia (§ 1) oprávnení hospodáriť na pastvinách stí povinní:
a) upraviť každý rok povrch vlastných, poťažne užívaných pasienkových plôch,
b) previesť postupne riadnu úpravu pôdy vlastných, poťažne užívaných pastvín.
§ 3.
Za pastviny, ktoré podliehajú ustanoveniam tohto zákona, sa považujú:
a) plochy, ktoré sú v katastri zapísané ako pastviny,
b) plochy, ktoré v katastri nie sú označené ako pastviny, ale v skutočnosti sú užívané ako pasienok,
keď sú vhodné pre úpravu na trvalý pasienok a nepatria pod spravovanie alebo dozor štátnej lesnej dohliadacej služby.
§4.
Vláda určí nariadením, čo patrí ku každoročnej úprave povrchu pasienkových plôch a čo k postupnej riadnej úprave pôdy pastvín.
§5.
(1) Cieľom sústavného výkonu povinností určených v § 2, majitelia musia vypracovať pre jednotlivé pasienkové plochy samostatné rámcové plány.
(2) Pre pasienkové plochy vo výmere nad 30 ha, na ktorých sú oprávnené hospodáriť obce, pasienkové spoločenstvá (družstvá) a spoluvlastníci, kde počet 'zúčastnených hospodárstiev je aspoň desať, vypracuje tento plán župný úrad na žiadosť a na útraty osoby hospodáriace] na príslušnej pasienkovej ploche. Tieto osoby sú povinné podať si žiadosti v termíne podľa ods. 5.
(3) U ostatných pasienkových plôch hospodáriaca osoba je sama povinná postarať sa o vypracovanie plánu (ods. 1) a predložiť ho župnému úradu k schváleniu.
(4) Jednotlivou pasienkovou plochou je súbor plôch, ktoré sú určené v § 3 a na ktorých hospodária tí istí majitelia.
(5) Minister hospodárstva vydá smernice pre vypracovanie a schvaľovanie plánov a predpíše termín k podaniu žiadosti o vypracovanie plánu, poťažne k predloženiu vypracovaného plánu k schváleniu.
§ 6.
(1) Hospodáriace osoby sú povinné upravovať a udržovať pastviny v rámci vypracovaného, poťažne schváleného plánu a pod dozorom župného úradu.
(2) Vláda určí nariadením, ako má byť upravovaný povrch pasienkov do tých
čias, kým nebudú vypracované, poťažne schválené rámcové plány (§ 5).
§ 7.
(1) Pastviny alebo ich časti, ktoré budú pri vypracovaní a schvaľovaní rámcového plánu župnými úradmi uznané za nespôsobilé pre úpravu na trvalú pastvinu, treba premeniť na lesy a zalesniť. Proti takémuto rozhodnutiu župného úradu možno podať odvolanie na ministerstvo hospodárstva. Odvolanie môže podať osoba, ktorá je povinná podľa ods. 2 a 3, § 5 podať žiadosť alebo požiadať o schválenie.
(2) Zalesnenie vykoná štátna lesná dohliadacia služba.
(3) Na zalesnenie nemožno použiť z ústredného pasienkového konta viac, ako jednu tretinu príspevkov uvedených v § 12, ods. 2, písm. b).
Diel druhý.
Pasienkové kontá.
§8.
Na zaokrytie výdavkov na vykonanie povinností určených v prvom diele tohto zákona a pre podporovanie rýchlejšieho uskutočnenia týchto povinností založia sa miestne pasienkové kontá a ústredné pasienkové konto.
§9.
(1) Miestne pasienkové kontá sa založia pre jednotlivé pasienkové plochy, podliehajúce predpisu ods. 2, § 5 tohto zákona, samostatne a osobitne.
(2) Miestne pasienkové konto spravujú si majitelia sami. Miestne príslušný obecný úrad spravuje miestne pasienkové konto účetnícky i pokladničné oddelene od peňazí ostatných tam, kde majitelia (§ 1) nie sú zorganizovaní v spoločenstvo podľa zák. čl. X: 1913 a dotiaľ, kým sa takto nezorganizujú. Peniaze tohto konta smú sa použiť len na ciele určené týmto zákonom a len so [súhlasom príslušného župného úradu, ktorý vedie evidenciu týchto kont a vykonáva dozor nad ich spravovaním.
§ 10.
(1) Na konto sú povinné prispievať hospodáriace osoby podľa počtu ich pášucich sa zvierat. Výšku príspevku podľa počtu jednotlivých kusov zvierat a spôsob vyberania príspevku i manipulovania s peniazmi určí ministerstvo hospodárstva.
(2} Každé miestne pasienkové konto odvedie 10% svojho ročného hrubého príjmu ústrednému pasienkovému kontu najneskoršie do konca kalendárneho roku.
(3) Z miestnych pasienkových kont budú zaplatené výdavky na technickú a právnu úpravu pasienkových plôch, okrem výdavkov za ručné a záprahové práce.
(4) Na príkaz zodpovedných osôb uvedených v § 15 alebo na príkaz dozorného úradu, poťažne jeho orgánu, hospodáriace osoby sú povinné bezplatne a v pomere ich úžitku vykonať všetky práce záprahové i ručné, okrem prác, ktoré vyžadujú odbornú znalosť.
(5) Ručné a záprahové práce možno vymeniť peňažitou sumou, ktorej výšku určí obecná rada príslušnej obce. Peniaze treba zaplatiť do 15 dní po určení.
(6) Hodnotu nevykonanej práce a včas nezaplatenú výmenu práce treba vymáhať administratívnou exekúciou.
(7) Takto získané peniaze sa odvádzajú príslušnému miestnemu pasienkovému kontu.
§ 11.
(1) Miestne pasienkové konto môže byť zlikvidované len pri zmene celej pasienkovej plochy na inú kultúru.
(2) V prípade likvidácie miestneho pasienkového konta nevyčerpaný zvyšok konta pripadne príslušnej politickej obci, ktorá ho použije výlučne len na ciele chovu hospodárskych zvierat.
§ 12.
(1) Ústredné pasienkové konto sa založí pri ministerstve hospodárstva, ktoré ho bude spravovať účtovnícky i pokladničné oddelene od peňazí štátu.
(2) Na toto konto plynú:
a) príspevky miestnych pasienkových kont,
b) príspevok štátnych lesov a majetkov,
c) príspevky majiteľov lesov, ktoré presahujú výmeru 50 ha a nie sú pod štátnym spravovaním podľa zák. čl. XIX/1898,
d) príspevky majiteľov lesov, ktoré sú pod štátnym spravovaním podľa zák. čl XIX z r. 1898 a presahujú výmeru 1000 ha,
e) podpory lesníckej a drevárskej rady, zriadenej podlá vládneho nariadenia č. 121/1939 Sl. z.,
f) podpory štátu, župnej samosprávy a iných osôb.
§ 13.
(1) Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov vyberá pri každom, po účinnosti tohto zákona uzavretom odpredaji dreva alebo výrobkov z dreva v cene nad 100 (sto) Ks príspevok vo výške 1/2 (pol) % kúpnej ceny dreva pre ústredné pasienkové konto a vybrané sumy hneď odošle ústrednému pasienkovému kontu.
(2) Majiteľom lesov uvedených pod písm. c) a d), ods. 2, § 12, poťažne osobám, ktoré majú právo ťažiť drevo v týchto lesoch, sa ukladá, aby vyberaly pri každom po účinnosti tohto zákona uzavretom odpredaji dreva, alebo výrobkov z dreva, v cene nad 100 (sto) Ks príspevok vo výške 1/2 (pol) % kúpnej ceny dreva pre ústredné pasienkové konto a vybrané sumy hneď odoslaly ústrednému pasienkovému kontu.
(3) Lesnícka a drevárska rada poskytne ústrednému pasienkovému kontu každoročne podporu z príspevkov, ktoré je oprávnená vyberať na základe ods. 2, § 4 vládneho nariadenia č. 121/1939 Sl. z. za podávanie dobrozdaní pri povoľovaní vývozu dreva a drevárskych výrobkov. Výšku tejto podpory určí ministerstvo hospodárstva.
§ 14.
(1) Z ústredného pasienkového konta budú zaplatené výdavky ministerstva hospodárstva na činnosť vo veciach technickej a právnej úpravy pasienkových plôch a vo veciach právneho usporiadania pasienkových spoločenstiev.
(2) Podľa finančnej hotovosti tohto konta budú sa z neho poskytovať podpory na prevedenie povinností predpísaných týmto zákonom finančne slabším majiteľom miestnych pasienkových kont.
§ 15.
Za riadny a včasný výkon všetkých úloh, uložených týmto zákonom hospodáriacim osobám, je zodpovedný:
a) pri pasienkových spoločenstvách riadne organizovaných predseda a výbor,
b) pri pasienkoch obecných a pri ostatných pasienkoch, starosta obce a notár, ktorí sú za to disciplinárne zodpovední.
Diel tretí. Ustanovenia záverečné.
§ 16.
(1) Nedodržanie predpisov ods. 2 a 3, § 5, ďalej ods. l a 2, § 6, ods. 4, § 10 a písm, a) § 15, trestajú sa alto priestupky okresné (policajné) úrady peňažným trestom do 10. 000 Ks, premeniteľným v prípade nedobytnosti na náhradný trest zavretia do 14 dní,
(2) Ak majitelia (§ 1) nesplnia úkoly podľa §§ l a 2, župný úrad nariadi príslušnému obecnému úradu vykonanie týchto úkolov na účet previnilca.
§ 17.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva
Na území Slovenskej republiky je cca 480. 000 ha, t, j. 830. 000 kat. jutár pastvín. Pastviny teda tvoria značnú čiastku základu nášho hospodárskeho dôchodku.
Okrem tohto národohospodárskeho významu majú naše pastviny ešte i ďalekosiahly sociálny význam, lebo slovenský roľník má len malé alebo stredné poľnohospodárstvo. Následkom toho nemá dostatok vlastného krmu pre svoj dobytok. A nemá príležitosť prikúpiť si lacný krm. Pastviny majú slúžiť k tomu, aby nahradily tento nedostatok malých a stredných hospodárstiev. Najmä v horských a podhorských oblastiach, kde chov dobytka je jediným alebo aspoň hlavným zdrojom dôchodku a obyvatelia majú relatívne vysoké percento dobytka, pastviny sú dôležitou základňou pre zdarný vývin chovu dobytka a tým i pre existenciu roľníka.
Na pastviny sú odkázaní nielen roľníci, ale často i iní občania, ktorí nemajú pozemky, len domy a kupujú si právo na pasenie, lebo existenčne sú odkázaní na chov dobytka,
I pri tomto dôležitom význame pastvín nie sú pastviny udržované v takom stave, aby spôsob ich obhospodarovania aspoň čiastočne zodpovedal ich národohospodárskemu i sociálnemu významu.
Pastviny sú zarastené kríkami neužitočnými, plné krtín, kameňov, jarkov n pod. Poskytujú krm len v jarných mesiacoch a v júli nedávajú takmer nijakú potravu pášucemu dobytku. Sú už úplne vyčerpané.
Koreň hlavnej príčiny tohto zanedbaného stavu pastvín je v názore roľníka na pastvinu. Všeobecne roľník sa pozerá na pastvinu tak, ako na miesto, kde sa dobytok musí každý rok pásť a kde musí nájsť potravu. Ale na to, že pastvinám treba vrátiť živiny, ktoré im boly odobrané, už ani nepomyslí, lebo on nevidí v pastvinách kultúru, ktorá práve tak ako roľa musí byť obrábaná a pohnojená, aby mohla vyhovieť svojmu hospodárskemu určeniu a na ktorej sa môže prevádzať intenzívne hospodárenie. Preto je veľa pastvín, ktoré doteraz nevidely ani brány, ani hnojivo, ani trávne semeno. Celá úprava pastvín pozostáva z odstránenia kríkov i neužitočných porastov a z rozkopávania krtín. Na veľa miestach sa nerobí ešte ani toto. Len niekde a len veľmi zriedka. Často kríky sú úmyselne ponechané niekde ako
drevo pre členov, inde zas preto, aby slnko nespálilo pastvinu. A neberú do úvahy, že tým značná časť pastvín sa znehodnotí, lebo pod kríkom niet trovy a drevo je tiež bez hodnoty. Dôkladnejšia úprava pastvín sa prevádza len so štátnou podporou.
Výsledok tohto hospodárenia na pastvinách je, že u nás pastviny dávajú len malé percento toho osohu, čo by daly, keby boly udržované v dobrom stave, ako to predpisuje tento zákon. Nedostatočný osoh terajších pastvín povzbudzuje roľníkov, aby podávali žiadosti o ďalší prídel pastvín, ako i žiadosti o premenu lesov na pastviny, čím vznikajú nenahraditeľné škody lesnému hospodárstvu. A obyvateľstvu hornatých krajov uniká možnosť zárobku v lesoch.
Intenciou osnovy je uzákoniť povinnosť udržovať pastviny v dobrom stave, aby sa pozdvihla ich produktivita.
Je síce pravda, že niektoré pastviny majú takú nevhodnú polohu a sú tak kamenité a skalnaté, že ich úprava by bola len márnym investovaním peňazí a práce, ale väčšina pastvín je taká, že pri náležitej úprave a udržovaní bude prinášať viac osohu ako doteraz. Všeobecne sú u nás veľmi priaznivé podmienky pre pastvinárstvo.
Pozdvihnutím produktivity pastvín pozdvihne sa podstatne i národohospodársky dôchodok. Keď pozdvihneme ročný osoh z pasienku len o jeden q sena na jednom kat, jutre, bude znamenať pri prevedení úpravy na polovičke pastvín cca 400. 000 q sena, čo má cenu 8, 000. 000 Ks. Ale pri väčšine pastvín možno pozdvihnúť prevedením tejto úpravy ročný osoh z katastrálneho jutra o 5 q alebo i o 10 q.
Uznávajúc národohospodársky sociálny význam pastvín už v bývalom uhorskom zákonodarstve usilovali sa rozličnými zákonnými opatreniami usporiadať otázku pastvín. Najmä zák. článkom XII. z r. 1894 a zák. článkom X. z r. 1913. Tieto zákonné opatrenia obsahujú hlavne usporiadanie právnej úpravy pastvín, ale nezaručujú ešte dosť uspokojivé riešenie samotného zveľadenia pastvín po stránke hospodárskej, lebo chýbajú z nich prostriedky, ktorými by bolo možné vynútiť udržovanie pastvín v dobrom stave. Tento nedostatok cit. zák. článkov vyžaduje, aby sa vydal navrhovaný zákon.
Pri prevádzaní tejto úpravy pastvín bude sa brat ohľad nielen na pozdvihnutie produktivity pastvín, ale i na rentabilitu a účelnosť investícií.
Pretože na túto úpravu pastvín bude potebná značnejšia peňažná suma, ktorá zo. zvláštnych a verejných prostriedkov by mohla byť zaokrytá len veľmi ťažko, v §§ 8 a 13 osnovy je postarané o príjmy, z ktorých budú zaokryté výdavky na prevedenie tejto úpravy pastvín. Budú na ňu prispievať v prvom rade roľníci, ktorí budú mať z nej najväčší osoh. Potom majitelia lesov, poťažne obchodníci drevom,
ktorí tiež budú mať z nej osoh, lebo po zvýšení produktivity pastvín, nebude už treba pásť dobytok v lesoch. Prestanú veľké škody, ktoré boly zapríčinené v lesných kultúrach pasením dobytka po lesoch.
Osnova neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu, lebo podľa ustanovenia ods. l, § 14 všetky výdavky ministerstva hospodárstva spojené s úpravou týchto otázok budú uhradené z ústredného pasienkového konta. Subvencie štátu podľa písm. í), ods. 2, § 12 budú udeľované len v rámci schváleného rozpočtu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva