Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
136. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch (tlač 109).
Všeobecnou požiadavkou sociálnou a národohospodárskou je, aby patričná časť hospodárskeho života na Slovensku prešla čím skôr do zodpovedných rúk kresťanských. Toto možno docieliť jednak podnikaním kresťanského živlu a jednak jeho zamestnaním v hospodárskych podnikoch a to hlavne vo vyšších službách.
Uzákonenie predloženej osnovy dáva možnosť uplatniť sa živlu kresťanskému v oboch Smeroch, lebo podnieti sa jeho vôľa k podnikaniu tým, že sa nedovoľuje židom nadobúdať nové živnostenské oprávnenia a odníme sa im už jestvujúce živnostenské oprávnenie, keď to vyžadujú dôvody verejného alebo sociálneho záujmu alebo miestne pomery. Keď sa zakladá živnosť kresťanská, môže byť židovský podnik podobného druhu zrušený, aby naši mladí kresťanskí podnikatelia neboli vystavení nekalej konkurencii.
Podľa § 3 osnovy možno židom nielen odňať živnostenské oprávnenie, ale aj donútiť ich, keď je to potrebné s hľadiska verejného a sociálneho, aby podnik arizovali alebo odpredali kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi, dokonca v odhadnej cene. Možno donútiť k odpredaju aj také židovské podniky, ktoré sa neprevádzajú, alebo sú majiteľmi zanechané (§ 3, ods. 4).
Z opatrení osnovou navrhovaných vyňaté sú podniky veľké, ktoré sa zapodievajú výrobou po továrenský, aby náš hospodársky život ani v najmenšom nebol narušený.
V § 5- maximuje sa percento židov, zamestnaných v podnikoch hospodáriskych vo všetkých kategóriách Týmto opatrením docielime hlavne zamestnávanie kresťanského živlu aj tam, kam doteraz neprenikol a dáva sa istota zas tým židom, ktorí budú ponechaní v týchto kategóriách a pracovať chcú.
Ustaľuje sa tiež charakter podniku, či je židovský alebo árijský (§ 6), čo je veľmi potrebné, aby už aj predchádzajúce zákonné opatrenia, ktoré sa na židov a židovské podnikanie vzťahujú, mohly byt úspešne realizované.
Národohospodársky výbor po dobrom uvážení a po vhodných doplnkoch predkladá návrh snemu v snahe, aby ním prispel ku konsolidácii štátu a dopomohol zapojiť sa živlu kresťanskému do hospodárskeho života v miere, ktorá mu patrí.
V Bratislave 9. februára 1940. Štefan Danihel v. r., Štefan Beňák v. r.,
predseda zpravodaj,
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor prerokoval vládny návrh zákona o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch na zasadnutiach dňa 22. a 23. februára 1940. Za základ svojho rokovania vzal pôvodný vládny návrh, doplnky a zmeny prevedené národohospodárskym vybočím, do ohľadu bral posudky parlamentných znalcov, ako aj vysvetlenia a pripomienky prítomných zástupcov príslušných legislatívnych odborov,
Ústavno-právnym výbor si plne osvojil dôvody a intencie vládneho návrhu a všetky ustanovenia chystaného zákona po stránke obsahovej a meritornej schválil. Ustálil, že medzi vládnym návrhom a medzi doplnkami a zmenami národohospodárskeho výboru niet podstatnejších rozdielov. Ústavno-právny výbor celú matériu chystaného zákona skúmal s hľadiska celistvosti našej právnej sústavy a preto musel niektoré ustanovenia tak upraviť, aby neboly v rozpore s ostatnými odvetviami práva, najmä obchodných zákonov a základnými inštitúciami súkromného práva. Tým bola vylúčená neistota a možnosť rozličnej interpretácie ustanovení chystaného zákona pri ich srovnávaní s ostatnými právnymi predpismi Ale tým v ničom nebol naštrbený obsah a ciel vládneho návrhu.
K § l. Ústavno-právny výbor zvlášť pripomína, že odsek 3 § l vládneho návrhu správne používa výraz: "ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský". Má sa teda skúmať, či podnik má skutočne povahu továrne a nestačí spoľahnúť sa len na pomenovanie podniku, keďže sú vydané (najmä pred rokom 1925) mnohé živnostenské listy s označením "továreň na likéry", "továreň na sódovú vodu" a pod., v skutočnosti ale nejde o podniky, zaoberajúce sa výrobou po továrenský
K § 3. Ústavno-právny výbor je toho náhľadu, že nie je možné, aby župné úrady poťažne ministerstvo muselo v každom prípade vydať dekretálne rozhodnutie a preto upravil text prvej vety tak, aby sa začínala: "Župný úrad môže podrobiť... " Pri pojednávaní § 3 ústavno-právny výbor vychádzal z toho, že nemožno zmeniť od základov obchodné a súkromné právo v súvislosti s predajom podniku a preto prijal pôvodný text vládneho návrhu na miesto zmeny, navrhnutej národohospodárskym výborom. Text vládneho návrhu v tomto smere je dôsledne premyslený s hľadiska právneho.
K § 5. Pri prerokovaní tohto paragrafu upravil ústavno-právny výbor jeho ustanovenia tak, aby boly v súlade so zákonnými výpovednými lehotami, aby behom obchodného, barného, finančného a hospodárskeho roku nevznikly zmätky a nebolo to na úkor štátnej pokladnice. Ústavno-právny výbor pripustil riadnu zákonnú výpovednú lehotu (najviac šesťmesačnú). Vyžaduje to právna slušnosť a spravodlivosť a tým sa zachovávajú normálne právne predpisy vo výpovedných lehotách, určených zákonom. V rámci termínov, stanovených § 5, je možno dať židovskému zamestnancovi riadnu výpoveď podľa zákona'' Tým nie je ohrožený cieľ ustanovení § 5, Židia nezostávajú v zamestnaní nad percentá, v tomto paragrafe určené a preto nebolo treba porušovať súkromnoprávnu jednotnosť výpovedných lehôt podľa zákona.
Paragraf 6 bol doplnený ustanovením, že pri ustaľovaní židovské) povahy podniku neberie sa zreteľ na členov správ obchodných spoločnosti, ak sú cudzincami a majú riadne bydlisko v cudzozemskú. Je potrebné zachovávať predpisy medzinárodného súkromného práva. Porušovanie týchto predpisov by mohlo mat nežiadúce následky, a status osoby musí sa skúmať podľa zákonov jej vlasti. Nakoľko cudzozemci môžu byť členmi správ len so schválením príslušných slovenských vrchností, daná je faktická možnosť korekcie v tomto smere
Ústavno-právny výbor je toho pevného presvedčenia, že zákon o židovských podnikoch a zamestnancoch bude sa prevádzať v duchu slovenského nacionalizmu Očakáva, že pomocou tohto zákona hospodársky život na Slovensku prejde do rúk kresťanských. I keď doterajší stav nedovoľuje úplné vylúčenie židovstva z hospodárskeho života štátu, odstráni sa predsa židovský vplyv natoľko, že Slováci a kresťania stanú sa aj skutočnými vlastníkmi, držiteľmi a pánmi svojho hospodárskeho života.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem návrh zákona o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch schválil v tom znení, ako sa predkladá.
V Bratislave 23. februára 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
predseda zpravodaj
Zákon
zo dňa______________1940
o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Židom a židovským sdruženiam (§ 6) sa zakazuje preberať alebo znova zriaďovať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky (závody) a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu.
(2) Výnimku z tohto zákazu môže povoliť ministerstvo hospodárstva.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na zriaďovanie nových podnikov (závodov), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.
§ 2.
1) Židia a židovské sdruženia (§ 6) môžu Scudziť, zaťažiť a prenajať (prepachtovať) nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky (závody), akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením. To isté platí pre záväzky nakladať uvedeným spôsobom s vymenovanými predmetmi.
(2) Ak sa povoľuje záväzok, platí povolenie aj pre príslušné plnenie.
(3) Pri nakladaní s akciami, kmeňovými vkladmi, kuksami, závodnými a inými podielmi podľa ods. l, vydáva povolenie komisia pri Slovenskej národnej banke, zriadená podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl. z. V ostatných prípadoch ods. l a 2 príslušné povolenie vydáva ministerstvo hospodárstva.
(4) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na nájom bytov a na poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, veta 1. vládneho nariadenia g, 147/1939 Sl. z. ).
§ 3.
(1) Župný úrad môže podrobiť revízii živnostenské oprávnenia židov a židovských sdružení (§ 6) a odníme ich, ak zistí, že sú proti majiteľovi odôvodnené námietky s hľadiska verejného záujmu, alebo ak sa vyskytnú dôvody, ktoré vyžadujú odstránenie hospodársky nezdravého vlivu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky (závody), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.
(2) Ministerstvo hospodárstva je príslušné na pokračovanie podľa ods. l, ak ono udeľuje živnostenské oprávnenie v I. stolici, alebo ak povolilo výnimku podľa § l, ods. 2.
(3) V prípade odňatia oprávnenia župný úrad prípadne ministerstvo hospodárstva (odsek 2) rozhodne, či a za akých podmienok podnik (závod) má byť likvidovaný alebo arizovaný. V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi. Pri tom je smerodajná likvidačná hodnota podniku (závodu), ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu. Likvidačnú hodnotu — nakoľko by k dobrovoľnej dohade nedošlo — ustáli okresný súd nesporným pokračovaním. Likvidácia sa má vykonať do troch mesiacov; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.
(4) Keď bol hospodársky podnik (závod) židom opustený, alebo tento živnosť neprevádza, alebo sa jej dobrovoľne zriekol, môže ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh obchodnej á priemyselne) komory nariadiť majiteľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 16 vlád. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. ) predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi za likvidačnú hodnotu, ktorú ustáli okresný súd nesporným pokračovaním.
5) Ustanovenia zákona č. 335/1939 SI. z. o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností platia aj
na prípady podľa § 3 tohto zákona ako aj na prípady podľa vlád. nar č 40/1939 Sl. z
§ 4.
(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadnom mieste označiť svoje podniky a závody (provozovne) nápisom "židovský podnik".
(2) Predpísané nápisy podľa ods. l vydajú obchodné a priemyselné komory.
3) Splnenie povinností podľa ods. l sú povinní židovskí majitelia oznámiť príslušnej obchodnej a priemyselnej komore na dotazníku, schválenom ministerstvom hospodárstva, a to do 30 dní po vydaní tohto dotazníka,
§ 5.
(1) V priemyselných, obchodných a živnostenských podnikoch (závodoch) môžu byt zamestnaní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ):
a) vo vyšších službách (zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. ) ku dňu 31. decembra 1940 najviac do 25% celkového počtu zamestnancov tejto kategórie v podniku a ak služebné požitky a iné odmeny zamestnancov židov nepresahujú 25% celkovej výšky služelbmých požitkov a odmien všetkých zamestnancov tejto kategórie v podniku. Počet zamestnancov židov a výška ich služobných požitkov a odmien vo vyšších službách k 1. aprílu 1941 sa určuje na 20%, k 1. januáru 1942 na 15% a pre roky nasledujúce na 10%
b) v ostatných kategóriách možno zamestnávať židov najviac do 4% celkového počtu zamestnancov v podniku a do 4% celkovej výšky služebných požitkov a iných odmien všetkých zamestnancov týchto kategórií v podniku.
(2) Povolenie k zamestnávaniu žida nad počet prípustný podlá ods. l udeľuje ministerstvo hospodárstva v jednotlivých odôvodnených prípadoch a môže ho viazať podmienkami. Počet zamestnancov židov, keď podľa stavu ku dňu 1. januára 1940 nedosahuje výšky určenej v prvej vete bodu a), ods. l, nesmie byť zvýšený bez povolenia ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva pred rozhodnutím vypočuje zamestnávateľskú a zamestnaneckú organizáciu
(3) Za povolenie (ods. 2) sa vyberá dávka z úradného výkonu podľa sadzby H, č. 6, zák. č. 248/1935 Sb. z. a n.
(4) Zamestnávateľ je povinný k termínom uvedeným v bode a), ods. l hlásiť ministerstvu hospodárstva podľa kategórií svojich zamestnancov židov a výšku ich služebných požitkov a iných odmien, ako aj úhrnný počet zamestnancov v jednotlivých kategóriách a celkovú výšku ich služebných požitkov a iných odmien v dotyčnom podniku.
(5) Ustanovenia ods. l—4 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov majiteľa podniku, či už dostávajú plat, odmenu alebo nie.
(6) Židovský zamestnanec prepustený na základe tohto zákona má nárok na výpovednú lehotu určenú zákonom, ale najviac na šesťmesačnú, v ktorej môže byť v podniku zamestnávaný. Ak mal na základe služebnej smluvy okrem pevného mesačného slúžneho nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné slúžne.
(7) Židovskí zamestnanci prepustení podľa tohto zákona nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) požitky, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26 1929 Sb. z. a n. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) základinu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Táto výplata môže byť vykonaná aj v splátkach, najneskoršie však do jedného roku odo dňa prepustenia.
§ 6
(1) Za židovské (podľa zásad § l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ) treba považovať:
a) podniky jednotlivcov, pokiaľ títo sú židia,
b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí židom,
c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú židia a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku spoločnosti patrí židom,
d) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica komplementárov sú židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom,
e) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí židom,
f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň polovica členov sú židia vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.
(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.
(3) Pri ustaľovaní židovskej povahy podniku neberie sa zreteľ na členov správy, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemskú.
§ 7.
(1) Pre ustálenie osobných a majetkoprávnych pomerov právnických osôb uvedených v § 6 sú smerodajné najmä firemné registry, spoločenské smluvy, členské soznamy, stanovy, zakladačné listy, ktoré patričné právnické osoby sú povinné predložiť na požiadanie župného úradu alebo ministerstva hospodárstva
(2) Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť povinné hlásenie všetkých údajov, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona. Táto povinnosť sa môže vzťahovať na osobné, rodinné, majetkové, hospodáriske, sociálne a náboženské pomery
§8.
Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podTa tohto zákona ustáli príslušn župný úrad na žiadosť zúčastnených strán
alebo na dožiadanie úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného živnostenského spoločenstva. Proti rozhodnutiu župného úradu môže podať odvolanie aj obchodná a priemyselná komora,
§ 9.
Dôverník a dočasný správca podľa vlád. nar. č. 137/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č.. 327/1939 Sl. z. môže byť menovaný do každého židovského podniku (závodu) a dozerá aj na vykonávanie ustanovení tohto zákona.
§ 10.
(1) Ministerstvo hospodárstva prípadne župný úrad pred schválením podľa § 2, ako aj pred rozhodnutím o arizácií podľa § 3, ods. 3 sú povinní vypočuť príslušnú obchodnú a priemyselnú komoru o spôsobilosti nežidovskej smluvnej strany, ak táto získava účasť na splátky z ročného výťažku hospodárskeho podniku.
(2) Ak nežidovská osoba fyzická alebo právnická má alebo získa účasť v židovskom podniku úplne alebo čiastočne len na splátky z ročného výťažku podniku a nevenuje sa príslušnému povolaniu, alebo ak osoba nežidovská je spolčená alebo sa spolčí v židovskom hospodárskom podniku úplne alebo čiastočne len za diel ročného výťažku bez toho, aby primeraná časť ročného výťažku plynula na úhradu kúpnej ceny podniku, ministerstvo hospodárstva z vlastného podnetu, alebo na návrh obchodnej a priemyselnej komory môže zrušiť príslušnú smluvu. Vytvorený spoločník nemá nárok na odškodné.
(3) Židovská osoba je povinná na miesto neschváleného (ods. 1) alebo vytvoreného (ods. 2) spoločníka uzavrieť smluvu s inou osobou. Keby ministerstvo hospodárska poťažne župný úrad neschválil ani tohto spoločníka, určí pokračujúci úrad po vypočutí príslušnej obchodnej a priemyselnej komory osobu, s ktorou sa má spoločenská smluva uzavrieť.
§ 11.
Právne úkony, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné.
§ 12.
Nedodržanie ustanovení tohto zákona je priestupkom, ktorý trescú okresné (policajné) úrady zavretím do 30 dní a peňažným trestom do Ks 50. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na zavretie do 30 dní.
§ 13.
(1) Porušenie ustanovení tohto zákona udaním vedome nesprávnych alebo neúplných údajov, alebo použitím takýchto údajov cieľom vylákania povolenia, schválenia alebo rozhodnutia podľa tohto zákona, ak nejde o čin prísnejšie trestný, trescú okresné súdy ako prečin vážením do jedného roka a peňažným trestom do Ks 200. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na väzenie do šesť mesiacov.
(2) Pokus je trestný.
§ 14.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.