Snem Slovenskej republiky 1940
1. volebné obdobie. 2. zasadanie.
137. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o cenovom úrade/ (tlač 123).
Vláda predložila snemu návrh zákona o cenovom úrade k ústavnému prerokovaniu.
Tento svoj návrh odôvodňuje vláda mimoriadnymi pomermi, ktoré v posledných časoch rozvlnily cenovú hladinu na všetkých frontoch svetového trhu a pochopiteľne aj na trhu slovenskom.
Tento zjav núti vládu k opatreniam, ktorými bude môcť zabrániť cenovej anarchii a znemožniť taký cenový pohyb, ktorý by mohol vyvolať vážne poruchy v našom hospodárskom živote.
Túto úlohu vykonával Najvyšší úrad hospodársky (§§ 104, 105 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n, o obrane štátu, vl. nar. č. 205 a 208 z r. 1939 Sl. z. ) a po zrušení tohto úradu (vl. nar. č. 287/1939 Sl z. ) prešla jeho agenda na ministerstvo hospodárstva.
Nakoľko však pomery ukázaly sa byť zrelými pre zvláštne opatrenia na poli cenovej tvorby, komitét hospodárskych ministrov uznal za potrebné navrhnúť vláde zriadenie osobitného Cenového úradu, ktorý by sledoval a upravoval ceny tovarov, nájomné a úplaty za úkony (okrem miezd a platov) každého druhu a bral účasť i pri rozhodovaní o mzdových otázkach.
Rozhodnutie hospodárskych ministrov bolo iste časové odôvodnené a správne už aj preto, lebo doterajšia agenda hospodárskej kontroly cenovej tvorby nebola dostačujúca a dávala mnoho príčin k oprávneným sťažnostiam.
Osobitný Cenový úrad, ako jediné stredisko kontroly cenovej tvorby, môže pri rozumnom odbornom počínaní vykonať užitočnú službu pre národnú pospolitosť, musí sa však pridržiavať platných zásad národohospodárskych a nesmie žiadnu cenovú otázku posudzovať len s hľadiska policajne-trestného.
Naše občianstvo očakáva od Cenového úradu vyjasnenie a vyriešenie mnohých otázok. Naše výrobné, distribučné a spotrebiteľské kruhy pevne dúfajú, že Cenový úrad sa stane strediskom, ktoré bude úspešne upravovať na zdravej právnej základni tvorbu cien tak, aby vyhovovala oprávneným záujmom všetkých vrstiev nášho obyvateľstva a zaručila nerušenú konsolidáciu hospodárskych i politických pomerov.
Národohospodársky výbor posudzoval osnovu zákona s vyššieho národohospodárskeho a sociálneho hľadiska a bol si plne vedomý faktu, že hospodársky zdravá a jasnými právnymi normami podopretá tvorba cien, sledovaná až do krajnosti snahou o stabilitu cenovej hladiny, je jedine vstave zabezpečiť nerušený
hospodársky vývoj nášho mladého štátneho žitia a ušetriť ho všetkých otrasov hospodárskych,, sociálnych i politických, počítajúc v to i udržanie stálosti našej meny a zachovanie poriadku v našom štátnom finančnom hospodárstve.
Osnova zákona v tomto smere vyhovuje, odporúča ju preto národohospodársky výbor prijať
V Bratislave 22. februára 1940 Rudolf Čavojský v. r., Ján Liška v. r.,
podpredseda zpravodaj
Zpráva
rozpočtového výboru.
Mimoriadne pomery vyžadujú si zriadenie úradu, ktorý by sa staral o nerušený chod hospodárskeho života, ktorý by reguloval ceny všetkých bežných potrieb a udržoval ich v súlade s nákupnou schopnosťou najširších vrstiev obyvateľstva
Rozpočtový výbor z dôvodov verejného záujmu nemôže sa stavať proti zriadeniu Cenového úradu. Keď aj presne nevie zistiť náklad s vykonávaním tohto zákona spojený, osvojuje si argumentáciu ministerstva hospodárstva v dôvodovej zpráve obsaženú. Podľa tejto je isté, že náklad bude pomerne nízky, lebo osobné výdavky budú minimálne s ohladom na to, že personál nového úradu bude pozostávať z úradníctva, ktoré tam bude premiestené z ministerstva hospodárstva a ministerstva vnútra následkom zániku pôsobnosti týchto ministerstiev vo veciach cenových.
V Bratislave 22 .februára 1940. Dr. Eugen Filkorn v. r., Vojtech Husárek v.. r,
predseda zpravodaj
Rezolúcia.
Vláda sa žiada, aby v poradných sboroch podľa § 4 zákona o Cenovom úrade boly zastúpené podnikateľské vrstvy poľnohospodárske, priemyselné, obchodné a živnostenské a vrstvy spotrebiteľské a zamestnanecké.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o Cenovom úrade.
Snem Slovenské] republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1 ) Pre celé územie Slovenskej republiky sa zriaďuje Cenový úrad so sídlom v Bratislave.
(2) Cenový úrad je priamo podriadený predsedovi vlády. Na jeho čele je predseda, ktorého poveruje a odvoláva vláda.
(3) Složenie, organizáciu a spôsob činnosti Cenového úradu určí podrobnejšie vláda nariadením.
§ 2.
(1) Cenový úrad upravuje a kontroluje ceny tovarov, nájomné a úplaty za úkony (okrem miezd a služobných platov) každého druhu.
(2) Ak o mzdách rozhoduje úrad, je povinný pred rozhodnutím vyžiadať si mienku Cenového úradu.
(3) Veci, týkajúce sa úrokov a cenných papierov, sú upravené osobitne.
(4) Železničné tarify, poplatky a sadzby, ako aj poštovné a telegrafné (telefónne) sadzby určujú alebo schvaľujú prísclušné úrady podľa platných predpisov po vypočutí mienky Cenového úradu. To isté platí aj o určovaní cien predmetov štátnych monopolov.
§ 3.
(1) Pôsobnosť ústredných úradov vo veciach cenových patrí Cenovému úradu, ak sa v tomto zákone neurčuje inak.
(2) Pôsobnosť uvedenú v § 2, ods. l vykonávajú v nižších stoliciach okresné (mestské notárske) a župné úrady, na vyzvanie týchto úradov i obce, a to podľa nariadení a predpisov vydaných Cenovým úradom.
(3) Cenový úrad môže pôsobnosť vo veciach, ktorých sa týka tento zákon, z časti preniesť na iné úrady, najmä na okresné (mestské notárske) a župné úrady.
(4) Doterajšie opatrenia úradov, ústavov, korporácií, podnikov a iných správnych orgánov, najmä i orgánov záujmovej samosprávy, v obore tvorenia cien, vydané podľa platných predpisov pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú v platnosti.
§ 4.
Pri Cenovom úrade a pri okresných (mestských notárskych) a župných úradoch (§ 3, ods. 2) sa zriadia poradné sbory pre otázky cenové. Pôsobnosť, organizáciu a spôsob rokovania týchto sborov určí vláda a vyhlási v Úradných novinách.
§ 5.
(1) Cenový úrad na zaistenie národohospodársky odôvodnených cien, nájomného a úplat za úkony môže urobiť všetky opatrenia, najmä určiť najvyššie, smerné alebo pevné ceny a cenové rozpätie niektorých tovarov, nájomného alebo úkonov. Všeobecné predpisy zásadného rázu vo veciach cenových vydáva vláda na návrh predsedu Cenového úradu a vyhlasuje tieto v Úradných novinách.
(2) Cenový úrad a orgány hospodárskej kontrolnej služby (§ 7) sú oprávnené žiadať od každého písomné alebo ústne vysvetlenie o zásobách tovaru a o všetkých okolnostiach, ktoré sú dôležité pre určenie cien a dohľad na ne, ako aj prehliadať obchodné a provozné miestnosti, sklady a iné miestnosti a miesta, kde je, alebo by mohol byť tovar opatrovaný (uschovaný), nahliadnuť do obchodných a hospodárskych kníh a ich príloh, dokladov a záznamov a urobiť alebo si vyžiadať z nich výpisy. Do súkromných bytov a ich vedľajších miestností možno vstúpiť len na základe osobitného rozkazu Cenového úradu, prípadne úradov, uvedených v § 3, ods. 2 a 3 Pri tom treba dbať na platné predpisy o ochrane slobody osobnej,. domovnej a tajomstva lístovného. Výsledok vyšetrenia a okolnosti pri ňom zistené smú sa použiť iba na ciele, ktoré určuje tento zákon.
(3) Orgány poverené výkonom opatrení podľa ods. 2 sú povinné í po skončení
služebného pomeru zachovávať úplnú mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozveclely -pri svojej činnosti, najmä o obchodnom a výrobnom tajomstve.
(4) Ustanovenia ods. 2 a 3 platia aj pre úrady uvedené v § 3, ods. 2 a 3 a pre orgány týchto úradov.
§ 6.
(1) Cenový úrad môže nariadiť, aby sa ceny, alebo aj iné okolnosti dôležité pre určenie cien, jasne vyznačily na tovare samom alebo iným vhodným spôsobom.
(2) Na tovare, ktorý je vyložený v obchodných výkladoch, výkladných skriniach a oknách, v stánkoch a podobne, musia sa ceny vždy jasne vyznačiť.
(3) Ak sa tovar predáva na váhu, predavači sú povinní dovoliť, aby si kupci bezplatne prevážili kúpený tovar na ich váhach.
§ 7.
(1) Orgány hospodárskej kontrolnej služby pri výkone služby majú právo žiadať spolučinnosť každého orgánu (úradu, ústavu) verejnej správy, najmä žandárstva, orgánov policajných strážnych sborov a obecnej stráže bezpečnosti.
(2) Pri výkone služby môžu orgány hospodárskej kontrolnej služby, a to bez jakejkoľvek náhrady, avšak len v rozsahu pre výkon služby nevyhnutne nutnom, brať na potvrdenie vzorky jednotlivých druhov tovaru a vykonávať na mieste potrebné zabezpečovacie opatrenia (zaistenie, predbežné zabavenie); tým sa však nesmie rušiť železničná a poštová preprava. Vzorky, ktoré nie sú potrebné k ďalšiemu úradnému úkonu, alebo vzorky, ktoré zostály po vykonaní skúšok, majú sa na žiadosť a trovy majiteľa vrátiť.
(3) Výkonné orgány hospodárskej kontrolnej služby požívajú pri výkone služby právnu ochranu úradných orgánov podľa zák. čl. XL/1914.
§ 8.
(1) Priestupok spácha, kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo nariadení podľa neho vydaných, alebo kto nevyhovie príkazu alebo zákazu vydanému podľa tohto zákona, alebo podľa nariadení na jeho základe vydaných.
(2) Priestupok spácha najmä:
1. kto za tovar alebo úkony požaduje, sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť vyššiu cenu alebo úplatu, než je úradne určená alebo pripustená, pripadne cenu alebo úplatu národohospodársky neodôvodnenú;
2. kto ako nájomné z nehnuteľnosti alebo za požičanie veci hnuteľných požaduje, sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť vyššiu cenu, než je úradne určená alebo pripustená, alebo cenu národohospodársky neodôvodnenú;
3. kto za tovar horšej akosti požaduje, sebe alebo inému dáva poskytnúť alebo sľúbiť cenu tovaru lepšej akosti;
4. kto pri nákupe tovaru, ktorý chce scudziť, prepláca cenu predavačom požadovanú, alebo ak nie je určitá cena požadovaná, cenu úradne určenú alebo pripustenú;
5. kto sa s iným dohoduje, aby sa zvyšovaly ceny tovaru, nájomného alebo úkonov bez národohospodársky odôvodnených príčin;
6. kto má účasť na takých opatreniach orgánov záujmovej samosprávy, spolku alebo iného sdruženia, ktoré majú za cieľ národohospodársky neodôvodnené zvýšenie cien tovaru, nájomného alebo úkonov (okrem miezd a služebných platov);
7. kto za tým účelom, aby ceny tovaru boly neodôvodnene zvyšované, tovar skupuje, zásoby tovaru hromadí, jeho výrobu alebo obchod s ním zastaví alebo obmedzí, alebo kto za tým istým účelom poruší smluvu o jeho dodaní;
8. kto odoprie predaj tovaru alebo poskytnutie úkonov, ak nebude súčasne prijatý iný tovar alebo iné úkony;
9. kto činí potraviny nespôsobilými pre ľudské požívanie, alebo ich vydáva skaze, aby ich s väčším ziskom speňažil;
10. kto tovar poškodzuje, ničí alebo činí bezcenným, aby zmenšil ponuku;
11. kto provozuje reťazový obchod s tovarom alebo sa pustí do iných machinácií, ktoré sú spôsobilé zmenšiť ponuku tovaru alebo zvyšovať jeho cenu;
12. kto niekoho zdržuje od návštevy trhu s tovarom za tým účelom, aby zmenšil zásobovanie trhu.
§ 9.
Priestupok spácha:
1. kto v účtoch, záverkových listoch, dodávkových listoch, sprievodných listoch o tovare alebo v podobných obchodných papieroch alebo v obchodných knihách udá nesprávne alebo neúplné cenu tovaru alebo okolnosti dôležité pre určenie jeho hodnoty;
2. kto v tlači dá uverejniť zprávu alebo inzerát, v ktorom niekto bez udania svojho mena alebo bydliska (firmy, podniku alebo závodu) ponúka tovar alebo nabáda k ponúkam tovaru;
3. kto vo zpráve alebo v inzeráte, uverejnenom v tlači o kúpe, o predaji tovaru alebo o sprostredkovaní takých obchodov robí údaje, ktoré môžu vzbudiť omyl o osobe alebo o obchodných pomeroch osoby, ktorá ponúka tovar alebo nabáda k ponukám, alebo môžu vzbudiť omyl o množstve pohotových zásob alebo o iných dôležitých okolnostiach.
§ 10.
(1) Priestupky uvedené v tomto zákone trestajú okresné (štátne policajné) úrady zavretím do 6 mesiacov a peňažným trestom do Ks 500. 000.
(2) Pre prípad nedobytnosti peňažného trestu má sa uložiť náhradný trest zavretia do 6 mesiacov. Trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytný peňažný trest nesmie činiť viac než 6 mesiacov.
(3) Ak bol priestupok spáchaný pri provozovaní živnosti, môže sa vysloviť aj strata živnostenského oprávnenia a to buď dočasne alebo trvalé.
(4) Predmety, ktorými bol trestný čin spáchaný, ktoré ním boly získané, alebo ktoré sú k spáchaniu trestného činu zrejme určené, ako i neoprávnený zisk molno vyhlásiť za prepadlé v prospech štátu, a to i keď páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť.
§ 11.
(1) Ak to vyžaduje verejný záujem alebo povaha trestného činu, príslušný orgán hneď na mieste spáchaného činu vykoná zaisťovacie úkony proti osobám podozrivým zo spáchania trestného činu, ako i na predmetoch, ktorými bol trestný čin spáchaný.
(2) Predbežné zatvorenie pre priestupky podľa tohto zákona možno nariadiť aj z dôvodu nebezpečenstva úteku páchateľa pre hroziaci trest. Trvanie predbežného zatvorenia nesmie prevyšovať pred vynesením prvostupňového rozsudku l mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku 3 mesiace.
(3) Úrad rozhodujúc o odvolaní preskúma všetky opatrenia výroku i odôvodnenia rozsudku z úradnej povinnosti a môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa.
§ 12.
(l) Výrok, ktorým bol uložený trest na slobode alebo peňažný trest presahujúci Ks 10. 000, alebo ktorým bola vyslovená strata živnostenského oprávnenia, sa uverejní na útraty odsúdeného raz v jednom, prípadne aj v niekoľkých denných časopisoch určených v rozsudku. Okrem uverejnenia v časopisoch alebo miesto neho možno v rozsudku vysloviť, že sa odsudzujúci výrok vyhlási iným spôsobom na útraty odsúdeného v obci, kde tento býva, alebo aj v obci, kde sa trestného činu dopustil.
(2) Pri uložení miernejšieho trestu môže sa rovnakým spôsobom vysloviť, že sa odsudzujúci výrok uverejní na útraty odsúdeného raz v dennom časopise,
(3) Ak sú preto osobitné dôvody, treba vysloviť, že sa má uverejniť aj odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku.
§ 13
Za peňažný trest, uložený zástupcovi, splnomocníkovi, zamestnancovi alebo inému orgánu, ručí majiteľ podniku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, solidárne s potrestaným, pokiaľ potrestaný nejednal z vlastného podnetu alebo priamo proti daným príkazom alebo zákazom. Majiteľmi podniku sa rozumejú aj osoby právnické.
§ 14.
Pre stíhanie priestupkov podľa tohto zákona treba použiť, ak nie je určené mak, ustanovenia dielu ľ. zák, čl. XL/1879 a nariadenia č. 65. 000/1909 B. M.
§ 15.
(1) Cenový úrad môže, a to i mimo prípadov trestného pokračovania, dočasne uzavrieť provozné a obchodné miestnosti podniku, ak majiteľ alebo provozovateľ pokračuje proti ustanoveniam tohto zákona alebo proti predpisom podľa neho vydaným. Veci podliehajúce skaze treba hneď odpredať a získané peniaze uložiť clo depozitu pokračujúceho úradu.
(2) Ak sa majiteľ alebo provozovateľ podniku dopustí opätovne niektorého činu, trestného podľa tohto zákona, môže ho Cenový úrad pozbaviť dočasne alebo trvaie vedenia podniku alebo zakázať ďalší provoz podniku vôbec. Ak bol majiteľ alebo provozovateľ podniku pozbavený vedenia podniku, určí Cenový úrad súčasne spôsobilého námestníka pre ďalšie vedenie podniku
§ 16
Ak sa trestné pokračovanie nemôže zaviesť alebo dokončiť, prípadne ak páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť, okresný (štátny policajný) úrad, ktorý by hol k trestnému pokračovaniu príslušný, rozhoduje výmerom o prepadnutí predmetov a neoprávnene získaného majetku (§ 10, ods. 4).
§ 17.
(1) Úrady, obce a orgány verejnej správy sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
(2) Príkazy a zákazy vydané podľa tohto zákona sú pre všetky úrady a orgány verejnej správy záväzné.
§ 18.
(l) Týmto zákonom sa zrušujú všetky predpisy, ktoré mu odporujú. Najmä sa zrušujú:
a) zákon č. 568/1919 Sb. z. a n o trestaní vojennej úžery, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
b) vládne nariadenie č. 516/1920 Sb. z, a n. o zásobovaní obyvateľstva a opatrení dôležitých štátnych podnikov predmetmi potreby,
c) vládne nariadenie č. 27/1936 Sb. z. a n. o rozhodčích komisiách pre stanovenie cien stavebných hmôt,
d) vládne nariadenie č. 264/1936 Sb. z. a n. o opatreniach proti bezdôvodnému zdražovaniu, v znení vl. nar. č. 104/1937 Sb. z. a n. a vl. nar. č. 321/1938 Sb. z. a n.
(2) Pôsobnosť Najvyššieho úradu hospodárskeho podľa zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu a vl. nar. č. 205/ 1939 Sl. z. vo veciach cenových, pokiaľ sú upravené v tomto zákone, zaniká. Inak ustanovenia zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. a vládnych nariadení na jeho základe vydaných ostávajú týmto zákonom nedotknuté.
§ 19.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.