Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 2, zasedanie.
139. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o Štátnej rade (tlač 129).
Ústavno-právny výbor prerokoval osnovu zákona o štátnej rade na zasadnutí dňa 6. marca 1940.
Osnova zákona vykonáva vlastne hlavu piatu našej Ústavy, má byt teda jej prevádzajúcim predpisom. Hlava piata našej Ústavy o štátnej rade v §§ 51 až 57 obsahuje len zásady bez podrobností, ktoré upraviť je vyhradené zákonu.
Ústavno-právny výbor prepracoval vládny návrh zákona aj po stránke materiálnej.
K jednotlivým paragrafom osnovy má ústavno-právny výbor tieto vysvetlivky:
Ad § 1. K vôli systematičnosti bolo do 1. odseku prevzaté doslovné znenie § 51 Ústavy, ktorý pojednáva o složení štátnej rady. Vyžaduje to aj sama matéria aj ustanovenia ostatných odsekov tohto paragrafu.
Nakoľko ani Ústava, ani samotný vládny návrh zákona neobsahoval ustanovenia o tom, kto môže byť členom štátnej rady, ústavno-právny výbor vložil do tohto paragrafu (odsek 2) ustanovenie, vyčerpávajúce túto matériu, pričom ustálil, že za člena štátnej rady možno menovať alebo vyslať len štátneho občana, ktorý je voliteľný do snemu a má aspoň 40 rokov. Ústavno-právny výbor podotýka, že túto vekovú hranicu pojal do podmienok preto, lebo v 'štátnej rade chce mať ľudí skúsenejších, to jest sbor po každej stránke vyspelý a dôvery hodný. Aby sa v zákone nemusely podrobne vypočítať ďalšie podmienky členstva v 'štátnej rade, použil ústavno-právny výbor krátku vetu, že členom štátnej rady môže byť len ten, kto je voliteľný "do snemu. Slovenská štátna príslušnosť je samozrejmou podmienkou členstva v štátnej rade. Ustanovenie odseku 2 nevzťahuje sa však na predsedu snemu a predsedu vlády, ktorí sú ex offo — podľa zákona — členmi štátnej rady, teda nepatria medzi členov menovaných alebo vysielaných.
V treťom odseku tohto paragrafu je upravená lehota na menovanie a vyslanie členov do štátnej rady 60 dňami pred uplynutím funkčného obdobia k vôli systematičnosti a jednoduchosti a najmä i preto, aby táto lehota pre menovanie a vyslanie bola jednotná.
Štvrtý odsek tohto paragrafu obsahuje prepracované znenie odseku 2, § l vládneho návrhu zákona; lehota bola zvýšená k vôli jednotnosti na 60 dni. Tento odsek bol teda upravený nielen po stránke formálnej, ale aj vecnej.
Ad § 2. Systematičnosť matérie vyžadovala, aby po podmienkach nadobúdania členstva v štátnej rade nasledovalo ustanovenie o zániku členstva. V tomto
paragrafe sú uvedené všetky prípady zániku členstva v štátnej rade, ktoré boly obsažené v § 3 vládneho návrhu.
Ad § 3. Tento paragraf obsahuje po stránke formálnej aj materiálnej prepracované znenie § 2 vládneho návrhu.
Podotýka sa, že ústavno-právny výbor do bodu a) prvého odseku vsunul ustanovenie, že len vtedy má byť člen štátnej rady pozbavený členstva, ak porušil mlčanlivosť vo vecí, ktorú štátna rada vyhlásila za dôvernú. Stalo sa to preto, aby len v závažných prípadoch bol tento trest pre nezachovanie mlčanlivosti vyslovený. Ústavno-právny výbor dal ďalej do tohto odseku ustanovenie, že prezident republiky môže pozbaviť člena členstva v štátnej rade len na návrh samej štátnej rady a nie jej predsedu, lebo štátna rada ako kolégium najlepšie môže usúdiť, či ten-ktorý člen štátnej rady má byť vylúčený pre porušenie alebo zanedbávanie svojich povinností.
Ad § 4. Tento paragraf je prepracovaným znením odseku 4, § 3 vládnej osnovy zákona. Pri tom ústavno-právny výbor ponechal vôli registrovaných politických strán národnostných skupín a stavov, či pri odvolaní svojich členov v štátnej rade súčasne alebo neskoršie vyšlú nových zástupcov.
Ústavno-právny výbor podotýka, že podľa ustanovenia § 51 Ústavy majú Hlinková slovenská ľudová strana, registrované strany národnostných skupín a stavy len právo a nie povinnosť vysielať svojich členov do štátnej rady. Preto nemožno ich ničím prinútiť, aby vyslaly svojich zástupcov do štátnej rady.
Ad § 5. Ustanovenie tohto paragrafu je zjednodušeným ustanovením odseku 3, § 3 vládneho návrhu zákona. Ústavno-právny výbor je toho názoru, že podľa ustanovenia hlavy siedmej našej Ústavy, pojednávajúcej o stavovskom zriadení, stavy nemožno zrušiť a tým ani členov v štátnej, rade nimi vyslaných suspendovať. Nemá preto miesta v tejto osnove ustanovenie o suspenzii týchto členov štátnej rady, lebo takéto ustanovenie by bolo v rozpore s Ústavou.
Ad § 6. Tento paragraf je prepracovaním po stránke formálnej aj materiálnej — ustanovenia § 4 vládneho návrhu.
V druhom odseku pôvodnej osnovy uvedených 8 dní predĺžil ústavno-právny výbor z praktických príčin na 15 dní. V odseku 5 presnejšie označil ustanovenie ods. l, § 57 Ústavy ohľadne usnášania sa štátnej rady. Druhá veta tohto odseku má totiž doslovne toto ustanovenie:,, Usnáša sa väčšinou hlasov". Aby pri voľbe členov predsedníctva štátnej rady nenastala pochybnosť, kedy má nastať užšia voľba, ústavno-právny výbor doplnil osnovu ustanovením, že sa užšia voľba má konať len vtedy, ak kandidát nedosiahol nadpolovičnej väčšiny.
Odsek 6, § 4 pôvodnej osnovy bol izjednodušený z praktických príčin v tom smysle, že štátna rada zaplňuje voľbou len uprázdnené miesto predsedu alebo podpredsedov a to za predsedania predsedu alebo, ak takého niet, niektorého e podpredsedov. Nemusí teda voliť celé nové predsedníctvo štátnej rady. Na základe tohto ustanovenia celý úkon doplňovacích volieb sa zjednodušuje na najnižšiu mieru aj v tom prípade, keď zanikne členstvo samotného predsedu. Pri tom bola určená aj lehota (60 dní), v ktorej sa má táto voľba previesť, čo pôvodná osnova neobsahovala.
Ad § 7, Paragraf 5 pôvodnej osnovy sa nahradzuje týmto paragrafom. Ústavno-právny výbor ho však čo do zásady pozmenil. Podľa pôvodnej osnovy mala sa štátna rada schádzať prinajmenej štvrťročne raz. Ústavno-právny výbor z dôvodov praktických navrhuje, že štátnu radu má svolávať jej predseda podľa potreby. Mohlo by sa totiž stať, že štátna rada by nemala ani o čom jednať a predseda by ju musel podľa kogentného ustanovenia tohto paragrafu predsa svolať na škodu finančných záujmov štátu, čo najmä v dnešnej dobe je neželateľné a nemôže byť ani intenciou zákona.
Ústavno-právny výbor do ods. 3 tohto paragrafu vsunul ustanovenie, že schôdzky štátnej rady sú neverejné, keďže ani sama Ústava ani vládny návrh zákona o tomto nemá žiadne ustanovenie. Keby zákon nemal o tomto ustanovenie, tak schôdzky štátnej rady podľa praxe by boly verejnými. Toto je nežiaduce, lebo
podľa ustanovenia § 52 Ústavy štátna rada rokuje o vážnych štátnych a pri tom veľmi chúlostivých záležitostiach, preto nie je v záujme veci, aby jej schôdzky boly verejné.
Ústavno-právny výbor podotýka ešte, že schôdzky štátnej rady možno vyhlásiť aj za dôverné; podrobnosti o tom patria do rokovacieho poriadku štátnej rady.
Ad § 8. Tento paragraf je prepracovaným znením § 6 vládnej osnovy.
Do druhého odseku tohto paragrafu je vsunuté ustanovenie, že rokovací poriadok sa uverejní v Slovenskom zákonníku. Stalo sa to preto, aby rokovací poriadok štátnej rady, dôležitého to orgánu nášho štátu, mal čím väčšiu publicitu.
Tretí odsek paragrafu 6 vládneho návrhu ústavno-právny výbor vynechal, lebo úprava tejto matérie patrí do rokovacieho poriadku.
Ad § 9. Tento paragraf je upraveným znením § 7 pôvodnej osnovy zákona po stránke štylárnej.
Ad § 10. Ustanovenia tohto paragrafu sú prevzaté z § 8 vládnej osnovy.
Do l odseku tohto paragrafu ústavno-právny výbor vsunul ustanovenie, že členovia štátnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť len o tých veciach, ktoré štátna rada označila za dôverné. Toto doplnenie je v súhlase s ustanovením bodu a), § 3.
Podobné doplnenie stalo sa aj v ods. 2 tohto paragrafu.
Ad § 11. Tento paragraf obsahuje matériu paragrafu 9 pôvodnej vládnej osnovy.
V celom paragrafe boly lehoty v shode s celou osnovou zákona aj tu upravené na 60 dní. Stalo sa to — ako už vyššie bolo označené — z dôvodov praktičnosti.
V odseku 2 tohto paragrafu ústavno-právny výbor vynechal poslednú vetu: "alebo v lakom čase, že by boly mohly vyslať svojich zástupcov", a to preto, lebo táto veta nemá praktického významu vzhľadom na prvú vetu tohto paragrafu.
Ad § 12. Do tohto paragrafu (ods. 1) bolo pojaté ustanovenie, že členstvo v štátnej rade je čestnou funkciou, a to preto, lebo ani sama Ostáva ani vládny návrh zákona nemal túto otázku riešenú.
Ináč ostatné ustanovenia sú prevzaté z § 10 vládneho návrhu zákona.
Ad § 13 a 14. V porovnaní s paragrafmi 11 a 12 vládneho návrhu zákona neobsahujú tieto paragrafy žiadnych podstatných zmien a boly upravené len po stránke štylárnej.
Ústavno-právny výbor je toho názoru, že uzákonením osnovy prispeje sa hodnou mierou k výstavbe nášho štátneho života a k vnútornej konsolidácii. Odporúča preto predloženú osnovu snemu na prijatie.
V Bratislave 6. marca 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Matej Huťka v. r.,
predseda. zpravodaj
Zákon
zo dňa_____194O
o Štátnej rade.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Štátna rada sa skladá takto: šesť členov menuje prezident republiky, desať členov vysiela Hlinkova slovenská ľudová strana, po jednom členovi vysielajú registrované sírany národnostných skupín a stavy; ďalšími členmi sú: predseda vlády a predseda snemu (§ 51 Ústavy).
(2) Za člena štátnej rady možno menovať alebo vyslať iba slovenského štátneho občana, ktorý je voliteľný do snemu a má aspoň 40 rokov.
(3) Menovanie a vyslanie do štátnej rady má sa stať 60 dňami pred uplynutím funkčného obdobia (ods. l, § 54 Ústavy).
(4) Politické strany národnostných skupín, registrované len po ustavení štátnej rady (ods. 2, § 4), vyšlú svojho zástupcu do 60 dní po svojej registrácii.
§ 2. Členstvo v štátnej rade zaniká:
a) umretím,
b) odopretím prísahy (§ 53 Ústavy),
c) vzdaním sa,
d) pozbavením členstva (§ 3),
e) odvolaním (§ 4),
f) zrušením registrovania príslušnej strany.
§ 3.
Na návrh štátnej rady môže prezident republiky pozbaviť menovaného alebo vyslaného člena členstva v štátnej rade:
a) ak porušil mlčanlivosť vo vecí, ktorú štátna rada vyhlásila za dôvernú (ods. l, § 10),
b) ak trvalé bez vážnej príčiny zanedbáva účasť na schôdzkach štátnej rady, hoci predseda ho aspoň trikrát písomne napomenul.
§ 4.
Politické strany (§§ 58 a 59 Ústavy) a stavy môžu svojich zástupcov v štátnej rade odvolať a vyslať nových.
§ 5.
Výkon členských práv vyslaného zástupcu registrovanej strany národnostnej skupiny sa suspenduje na dobu zastavenia jej činnosti.
§ 6.
(1) Funkčné obdobie štátnej rady sa začína dňom ustavenia (§54 Ústavy).
(2) Ustavujúca schôdzka má byť najneskôr do 15 dní po uplynutí funkčného obdobia.
(3) Štátna rada je ustavená, keď složily prísahu aspoň dve tretiny jej členov.
(4) Člen štátnej rady, ktorý nesložil prísahu na ustavujúcej schôdzke, skladá ju do rúk prezidenta republiky v prítomnosti predsedu štátnej rady.
(5) Na ustavujúcej schôdzke (ods. 2, § 54 Ústavy) vyvolí si štátna rada predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, prvého a druhého podpredsedu. Každý člen predsedníctva sa volí osobitne. Ak ani jeden kandidát pri prvej voľbe nedosiahne nadpolovičnej väčšiny, nasleduje užšia voľba medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje lós o tom, kto má byť pojatý do užšej voľby. Lós rozhoduje aj o tom, kto bol zvolený, ak pri druhej voľbe kandidáti dostali rovnaký počet hlasov. Hlasuje sa lístkami.
(6) Uprázdnené miesta v predsedníctve zaplní štátna rada voľbou do 60 dní.
§ 7.
(1) Predseda svoláva štátnu radu podľa potreby; ak si to žiada aspoň tretina členov s udaním predmetu rokovania, musí ju svolať.
(2) Predseda svoláva štátnu radu aspoň troma dňami vopred s udaním predmetov rokovania. O veci, ktorá nebola takto oznámená, možno rokovať len so súhlasom väčšiny (ods. l, § 57 Ústavy).
(3) Schôdzky štátnej rady sú neverejné.
§ 8.
(1) Pokračovanie štátnej rady pri trestnom stíhaní prezidenta republiky, predsedu a členov vlády (písm. b) a c), § 52 Ústavy) upravuje osobitný zákon (§§ 39 a 49 Ústavy).
(2) Štátna rada určí si rokovací poriadok, ktorý sa uverejní v Slovenskom zákonníku.
§ 9.
Usnesenia štátnej rady, ak je to treba, uverejňujú sa v Úradných novinách.
§ 10.
(1) Členovia štátnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré štátna rada označila za dôverné.
(2) Zprávy o rokovaniach a o usneseniach štátnej rady môže vydávať pre verejnosť len jej predseda (podpredseda); ani on však nesmie ich vydať vtedy, keď ich štátna rada označila za dôverné.
§ 11.
(1) Menovať a vyslať členov do prvej štátnej rady (§ 51 Ústavy) treba do 60 dní od účinnosti tohto zákona.
(2) Prvá štátna rada sa ustaví najneskôr do 60 dní po uplynutí lehoty uvedenej v ods. l, a to aj vtedy, ak stavy nemohly vyslať svojich zástupcov, lebo neboly zriadené, a politické strany národnostných skupín preto, že neboly ešte registrované.
(3) Stavy a politické strany uvedené v ods. 2, vyšlú svojich zástupcov do prvej štátnej rady do 30 dní po svojom zriadení, poťažne po registrácii.
§ 12.
(1) členstvo v štátnej rade je čestnou funkciou.
(2) Členovia štátnej rady majú nárok na náhradu hotových výdavkov; ich výšku určí vláda usnesením.
(3) Osobné a vecné výdavky sa zaokryjú v roku 1940 v rámci rozpočtu predsedníctva vlády.
§ 13.
Kancelárske práce pre štátnu radu obstaráva úrad predsedu vlády.
§ 14.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom. vyhlásenia; vykoná ho predseda vlády a minister vnútra.