Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

147. Zpráva

národohospodárskeho výboru

o vládnom návrhu zákona o povinnej úprave spoločných pastvín a o pasienkových kontách (tlač 131).

Po odoraní žírnych, pšeničných polí južného Slovenska našim susedom musíme sa dvojnásobnou starostlivosťou venovať našim horám. Nielen z citového dôvodu, že o okyptené, zmrzačené telo treba sa viac starať, ako o zdravé, aby neodumieralo, ani nielen z prestížnych dôvodov, aby sme dali správnu odpoveď všetkým posmievačom, ktorí hovoria, že Slovák je vytisnutý na skaliská a že sa nebude vedieť uživiť, ale i preto, lebo núti nás k tomu jednoduchá, chladná úvaha riadneho hospodára, aby sme všetko bohatstvo, čo naše hory skrývajú, riadne využili a tak lepší život pripravili pre synov hôr. Touto cestou maly kráčať všetky bývalé vlády. Riadnou starostlivosťou o horské kraje maly rozmnožovať národný majetok, súčasne vedľa iných sociálnych opatrení maly sa starať o to, aby obyvatelia horských dedín nachádzali svoj každodenný chlieb v prvom rade doma.

Dnešné časy dokázaly, čo znamenajú lesy, čo drevo pre Slovensko. Bohatstvo hôr však nepozostáva len z lesov. Keď naši národohospodári vravia, že musíme si naše lesy chrániť, ako oko v hlave, nesmieme dopustiť ich devastovanie, s drevom musíme tak manipulovať, aby nám prinášalo plný úžitok, musíme ho doma spracovávať. Platí to aj o nerastoch pod zemou, najviac však o našich pastvinách.

Okolo našich pastvín chodili doteraz naši národohospodári, politikovia, ba sami užívatelia-roľníci, ako by im neprikladali žiaden národohospodársky alebo sociálny význam. Verejná správa síce mala po ruke zák. čl. X/1913 a zák. čl. XII/1894, ktoré ustanovujú právnu úpravu a zveľaďovanie všetkých spoločne užívaných pastvín, ale temer za polstoročia od vydania týchto zákonov a príslušných prevádzajúcich nariadení v obore pastvinárskom nedostali sme sa valne ďalej. Pasienky bývalých urbarialistov, komposesorátov alebo nadobudnuté pri segregácii alebo komasácii stály sa predmetom zúrivých sporov medzi ich majiteľmi (užívateľmi) a obcami, na spory vyhadzujú sa zbytočne státisíce, drobenie podielov pokračuje v takej miere, že nie sú zriedkavé prípady, keď vlastníci svoj majetok musia počítať v tisícinách. V tomto chaotickom stave máme na Slovensku z viac ako 3000 spolumajiteľských jednotiek organizovaných podľa zásad zák. čl. X/1913 iba 500 pasienkových spoločenstiev. Čo sa úpravy, zveľaďovania pastvín týka, hoci tieto zákonné články presne určujú, v akom stave sa má pastvina udržiavať, na udržiavanie pastvín povoľujú spoločenstvu vyberať príspevok, ktorý má povahu priamych daní a dozorčie úrady môžu uvaliť prísne tresty všetkým zainteresovaným, ak neplnia povinnosti, uložené im týmito zákonnými článkami; pastviny naše na celej ploche cca 830. 000 kj sú v tak mizernom stave, že nemôžu uživiť dobytok spolumajiteľov, tým menej dobytok celej obce. Tento neutešený stav našich pastvín zapríčiňuje volanie roľníkov po prídele nových lesných plôch na pastviny. Odmietnutím uchádzača o spoločné pasenie dobytka, ktorý nemá podiely, šíri sa tiež nespokojnosť po našich dedinách. Vyvoláva sa nálada, aby spoločne užívané pastviny prešly do vlastníctva obce, čím by sa narušilo súkromné vlastníctvo tisíce a tisíce maloroľníckych rodín, ktoré im zabezpečuje § 20 zák. čl. X/1913, keď hovorí, že "pastvina pojatá do sväzku spoločenstva neprechádza do jeho vlastníctva, ale zostáva nedeleným spoločným vlastníctvom spoluvlastníkov. "

Pastviny, užívané podľa zákona č. 52/1936 Sb. z. a n. sú zvláštnou kapitolou. Z parlamentnej rezolúcie, usnesenej pri prijatí tohto zákona, neuskutočnilo sa nič. Neizriadily sa pastevné komisie ani pri krajinských ani pri okresných úradoch. Neprešly užívané plochy do vlastníctva užívateľov. Neboly upravené pastevné plochy. Účinnosť tohto zákona sa končí dňom 31. decembra 1940. Keby sa platnosť jeho predlžovala, kým sa nesplní želanie rezolúcie, t. j. kým užívané plochy neprejdú do vlastníctva ľudu, bude treba pamätať na to, aby verejná správa vhodným spôsobom vybrala a použila čiastku pachtovného groša na úpravu pastvín. Vlastníkovi žiadna krivda by sa nestala, nakoľko úpravou by sa zhodnotil jeho vlastný pozemok.

Predložený vládny návrh má za cieľ plánovité sa dať do úpravy pasienkových plôch a urýchliť právnu úpravu spolumajiteľstiev. Ukladá všetkým majiteľom pastvín povinnosť udržiavať tieto v takom stave, aby sa na nich mohlo racionálne hospodáriť. Vláda vydá smernice, čo patrí k riadnej úprave pôdy pastvín, majitelia pastvín zas sú povinní podľa týchto smerníc vypracovať rámcové plány na úpravu. Župné úrady schvaľujú rámcové plány a dozerajú, či sa podľa nich táto úprava vykonáva. Nevhodné plochy pre pastviny sa zalesnia. Na právnu úpravu a zveľaďovanie pastvín potrebný peniaz bude krytý rozpočtovými položkami miestneho a ústredného pasienkového konta, do ktorého prispievajú nielen spolumajitelia, ale aj štátne lesy a majetky, majitelia lesov, lesnícka a drevárska rada, štát v rámci schváleného rozpočtu a samosprávne celky.

Národohospodársky výbor po dôkladnej rozprave usniesol sa na týchto zmenách vládneho návrhu zákona:

a) V § 7 vynechať vetu, ktorá označuje, kto môže podať odvolanie proti rozhodnutiu župného, úradu v záležitosti zalesňovania pastevných plôch. Je to otázka administratívnych predpisov, kto sa má pokladať za stránku, to jest kto je oprávnený podať odvolanie.

b) Vynechať ustanovenia § 13, podľa ktorých sú majitelia lesov povinní odovzdať svoje príspevky ústrednému pasienkovému kontu po uzákonení tohto návrhu a to ihneď. Nie je potrebné zdôrazňovať, že pred uzákonením tohoto návrhu nie je povinný nikto nič odovzdať pasienkovému kontu. Tiež zbytočné je dávať do zákona okamžitú platobnú povinnosť. Tá sa dá docieliť inou cestou.

Národohospodársky výbor navrhuje, aby snem uzákonil vládny návrh zákona o povinnej úprave spoločných pastvín a o pasienkových kontách v tom znení, v akom ho prijal národohospodársky výbor na zasadnutí zo dňa 26. marca 1940,

                              V Bratislave 26. marca 1940.

Dr. Inž. Peter Zaťko v r.,                      Ján Petrovič v, r.,

podpredseda.                                          zpravodaj.

Zákon

zo dňa--------------------1940

o povinnej úprave spoločných pastvín a o pasienkových kontách.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

DIEL PRVÝ.

Povinná úprava spoločných pastvín. § l

Majitelia spoločných pastvín (zák. čl. X/ 1913 a zák. č. 52/1936 Sb. z. a n. ) sú povinní udržovať svoje pastviny v dobrom stave, aby sa vyhovelo požiadavkám racionálneho pasienkového hospodárstva a docielilo hospodárskeho výsledku, ktorý je úmerný ich polohe a složeniu pôdy.

§2.

Majitelia (§ 1) oprávnení hospodáriť na pastvinách sú povinní:

a) upraviť každý rok povrch vlastných alebo užívaných pasienkových plôch,

b) postupne riadne upraviť pôdu vlastných alebo užívaných pastvín.

§ 3.

Ustanoveniam tohto zákona podliehajú:

a) plochy, ktoré sú v katastri zapísané ako pastviny,

b) plochy, ktoré v katastri nie sú označené ako pastviny, ale v skutočností sú užívané ako pasienok.

V oboch týchto prípadoch sa vyžaduje, aby plochy boly spôsobilé pre úpravu na trvalý pasienok a nepatrily pod spravovanie alebo dozor štátnej lesnej dozornej služby.

§ 4.

Vláda určí nariadením, čo patrí ku každoročnej úprave povrchu pasienkových

plôch a čo k postupnej riadnej úprave pôdy pastvín.

§5.

(1) Majitelia sú povinní pre každú pasienkovú plochu vypracovať samostatné rámcové plány sústavného výkonu povinností podľa § 2 tohto zákona.

(2) Pre pasienkové plochy vo výmere nad 30 ha, na ktorých hospodária obce, pasienkové spoločenstvá (družstvá) a spoluvlastníci, ak počet zúčastnených hospodárstiev je aspoň desať, vypracuje tento plán župný úrad na žiadosť a na útraty osoby hospodáriace] na príslušnej pasienkovej ploche. Tieto osoby sú povinné podať si žiadosti v lehote podľa ods, 5.

(3) U ostatných pasienkových plôch hospodáriaca osoba je sama povinná postarať sa o vypracovanie plánu (ods. 1) a predložiť ho župnému úradu na schválenie.

(4) Jednotlivou pasienkovou plochou je súbor plôch, ktoré sú určené v § 3 a na ktorých hospodária tí istí majitelia.

(5) Minister hospodárstva vydá smernice o schválenie plánov a určí lehotu, do kedy sa má podať žiadosť o vypracovanie plánu, prípadne do kedy sa má vypracovaný plán predložiť na schválenie.

§ 6.

(1) Hospodáriace osoby sú povinné upravovať a udržovať pastviny podľa plánu pod dozorom župného úradu.

(2) Vláda určí nariadením, ako treba upravovať povrch pasienkov do tých čias, kým sa vypracujú a schvália rámcové plány (§ 5).

§ 7.

(l) Pastviny alebo ich časti, ktoré pri vypracovaní a schvaľovaní rámcového plánu župné úrady uznajú za nespôsobilé pre úpravu na trvalú pastvinu, treba premeniť na lesy a zalesniť. Proti takémuto rozhodnutiu župného úradu môže stránka podať odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo hospodárstva.

(2) Zalesnenie vykoná štátna lesná dozorná služba.

(3) Na zalesnenie nemožno použiť z ústredného pasienkového konta viac, ako tretinu príspevkov uvedených v písm. b), ods. 2 § 12.

DIEL DRUHÝ. Pasienkové kontá.

§ 8.

Na zaokrytie výdavkov spojených s plnením povinností podľa prvého dielu tohto zákona a na podporovanie rýchlejšieho plnenia týchto povinností sa založia miestne pasienkové kontá a ústredné pasienkové konto.

§ 9.

(1) Miestne pasienkové kontá majú sa založiť samostatne a osobitne pre jednotlivé pasienkové plochy, ktoré podliehajú predpisu ods. 2, § 5 tohto zákona.

(2) Miestne pasienkové konto spravujú si majitelia sami. Miestne príslušný obecný úrad spravuje miestne pasienkové konto účtovnícky i pokladničné oddelene od peňazí ostatných tam, kde majitelia (§ 1) netvoria spoločenstvo podľa zák. čl. X: 1913. Peniaze tohto konta smú sa použiť v rámci schváleného rozpočtu len na ciele určené týmto zákonom a len so súhlasom príslušného župného úradu, ktorý vedie evidenciu týchto kont a dozerá na ich spravovanie.

§ 10.

(1) Na konto sú povinné prispievať hospodáriace osoby podľa počtu zvierat, ktoré vyháňajú na pašu. Výšku príspevku podľa počtu a druhu kusov a spôsob jeho vyberania í manipulovania s peniazmi určí ministerstvo hospodárstva.

(2) Každé miestne pasienkové konto odvedie 10% svojho ročného hrubého príjmu na ústredné pasienkové konto najneskoršie do konca kalendárneho roku.

(3) Z miestnych pasienkových kont majú sa uhradiť výdavky na technickú a

právnu úpravu pasienkových plôch, okrem výdavkov za ručné a záprahové práce.

(4) Na príkaz osôb uvedených v § 15 alebo na príkaz dozorného úradu alebo jeho orgánu, hospodáriace osoby sú povinné bezplatne a v pomere ich úžitkov vykonať všetky práce záprahové i ručné, okrem prác, ktoré vyžadujú odbornú znalosť.

(5) Ručné a záprahové práce možno vymeniť peniazmi vo výške, ktorú určí obecná rada. Tieto peniaze patria miestnemu pasienkovému kontu.

(6) Hodnotu nevykonanej práce a včas nezaplatenú výmenu práce treba vymáhať administratívnou exekúciou.

§ 11.

(1) Miestne pasienkové konto možno zlikvidovať len v prípade povolenia premeny celej pasienkovej plochy na inú kultúru.

(2) V prípade likvidácie miestneho pasienkového konta nevyčerpaný zvyšok konta pripadne príslušnej politickej obci, ktorá ho použije výlučne len na ciele chovu hospodárskych zvierat.

§ 12.

(1) Ústredné pasienkové konto spravuje ministerstvo hospodárstva a to účtovnícky i pokladničné oddelene od peňazí štátu.

(2) Na toto konto plynú:

a) príspevky miestnych pasienkových kont,

b) príspevok štátnych lesov a majetkov,

c) príspevky majiteľov tých lesov vo výmere vyše 50 ha, ktoré nie sú pod štátnou správou podľa zák. čl. XIX/1898,

d) príspevky majiteľov lesov, ktoré spravuje štát podľa zák. čl. XIX/1898, ak presahujú výmeru 1000 ha,

e) podpory lesníckej a drevárskej rady, zriadenej podľa vládneho nariadenia č. 121/1939 Sl. z.,

f) podpory štátu, župnej samosprávy a iných osôb.

§ 13.

(1) Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov a majitelia lesov uvedených pod písm. c) a d), ods. 2, § 12 alebo osoby, ktoré majú právo ťažiť z nich drevo sú povinní pre ústredné pasienkové konto pri každom odpredaji dreva alebo výrobkov z dreva, v cene nad 100 (sto) Ks vyberať príspevok vo výške 1/2 (pol) % kúpnej ceny dreva.

(2) Lesnícka a drevárska rada poskytne ústrednému pasienkovému kontu každoročne podporu z príspevkov, ktoré je oprávnená vyberať na základe ods. 2, § 4 vládneho nariadenia č. 121/1939 Sl, z za podávanie dobrozdaní pri povoľovaní vývozu dreva a drevárskych výrobkov. Výšku tejto podpory určí ministerstvo hospodárstva.

§ 14.

(1) Z ústredného pasienkového konta sa uhrádzajú výdavky ministerstva hospodárstva na činnosť vo veciach technickej a právnej úpravy pasienkových plôch a vo veciach právneho usporiadania pasienkových spoločenstiev.

(2) Podľa finančnej hotovosti tohto konta budú sa z neho udeľovať podpory na plnenie povinností, ktoré tento zákon ukladá finančne slabším majiteľom miestnych pasienkových kont.

§ 15.

Za riadny a včasný výkon všetkých úloh, ktoré hospodáriacim osobám ukladá tento zákon, je zodpovedný:

a) predseda a výbor pravidelne organizovaných pasienkových spoločenstiev,

b) starosta obce a notár, ak ide o pasienky obecné alebo také, ktorých spolumajitelia nie sú zorganizovaní v pasienkové spoločenstvo.

DIEL TRETÍ.

Ustanovenia záverečné.

§ 16.

(1) Nedodržanie predpisov ods. l, § 5, ďalej ods. l a 2, § 6, ods. 4, § 10 a písm.

a) § 15, trestajú ako priestupky okresné (policajné) úrady peňažným trestom do 10. 000 Ks. Nedobytný peňažný trest treba premeniť na náhradný trest zavretia do 14 dní.

(2) Ak majitelia (§ 1) nesplnia povinnosti podľa §§ l a 2, župný úrad nariadi, aby ich vykonal príslušný obecný úrad na ich účet.

§ 17.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.