Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

148. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o nariadení s mocou zákona č. 320/1939 SI. z. o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.

Predsedníctvo vlády predložilo pod č. 13. 109/1939-5b 11. januára 1940 predsedníctvu snemu nariadenie č. 320/39 Sl. z. s mocou zákona o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.

Ústavno-právny výbor zistil, že toto nariadenie s mocou zákona ani po stránke formálnej ani po stránke meritornej nevyhovuje ods. l a 3, § 44 ústavného zákona č. 185/1939 o Ústave Slovenskej republiky.

Tretí odsek § 44 Ústavy predpisuje, že nariadenie s mocou zákona treba súčasne s jeho vyhlásením predložiť snemu. Toto nariadenie bolo vydané 30. decembra 1939. Nie je teda zachovaná formálna podmienka súčasnosti vyhlásenia takéhoto nariadenia s jeho predložením.

Ale nielen to. Nariadením sa odnímajú daňové výhody doteraz zaistené. Tak sa vlastne uvaľujú na občanov nové trvalé bremená. Ale trvalé bremená možno podľa § 24 Ústavy uložiť iba zákonom. Je teda jasné, že riešenie tejto veci patrí do výlučnej právomoci snemu.

Ústavno-právny výbor jednako nenavrhuje, aby snem jednoducho odmietol vyslovenie súhlasu s týmto nariadením. Uznáva, že sú vážne dôvody pre novú úpravu niektorých vecí súvisiacich s daňovým oslobodením nových stavieb. Najmä sníženie počtu rokov s 50 na 25, resp. s 35 na 15 je odôvodnené finančným záujmom štátu. Ale jednoduché zrušenie so všetkými následkami daňového zaťaženia — ako to činí vlád. nar. č. 185/1939 Sl. z. — znamená také rozrušenie pomerov, ktoré sa vytvorily na základe doterajších noriem, že s ním naozaj nemožno súhlasiť. Veď to znamená v prvom rade pestovanie nedôvery v platné normy a z toho vyplývajúcu zvýšenú opatrnosť občianstva pri ich používaní. Ale v konkrétnom prípade znamená to vlastne znehodnocovanie, snižovanie hodnoty budov, čo má veľmi zlé následky najmä v prípadoch, kde už došlo k zmene vlastníka. Tu pôvodný vlastník zhodnotil už výhody, ktoré zaisťuje oslobodenie od dane, resp. nový vlastník dal určitú vyššiu sumu za takúto stavbu iba preto, že mu daňové oslobodenie zaisťovalo určitý zvýšený výnos. Zmienené vládne nariadenie takúto budovu naraz znehodnotilo. Príklad: Dnesný vlastník kúpil budovu, ktorá mala zaistené oslobodenie od daní ešte na 30 rokov, teda na čas, za ktorý možno normálne umoriť kapitál investovaný do budovy z jej výnosu. Dal za budovu kúpenú v Bratislave Ks 500. 000. —, pretože jej čistý výnos činil Ks 20. 000. —, t. j. 4%. Dňom účinnosti zmieneného nariadenia klesla výnosnosť tejto budovy na sumu presahujúcu len nepatrne 10. 000. — Ks, teda asi na 2%, pretože skoro 49% výnosu musí vlastník zaplatiť na dani činžovej a na prirážkach rôzneho druhu. Keď uvážime, že po 6. októbri 1938 veľmi mnoho takýchto stavieb prešlo z rúk cudzích do rúk slovenských, pochopíme, že sú vlastne postihnutí naši ľudia a to nespravodlivé.

Kedže potom treba uznať, že oslobodenie od daní na dlhé desaťročia je tiež nespravodlivé a že takto prichádza štát o značné príjmy, ústavno-právny výbor rozriešil vec kompromisne a to tak, že § 5 osnovy zavádza, na budovy, ktoré už dosiahly 15, resp. 25, rok oslobodenia, činžovú daň podľa platnej sadzby, ale bez akýchkoľvek prirážok. I takto vznikne vlastníkom týchto budov ujma, ale namiesto znehodnotenia skoro 50% dojde k znehodnoteniu iba 10%. Finančné hľadisko štátu bude pritom úplne uhájené. Je pravda, že odpadnú prirážky, ale úlohy samosprávnych sväzkov sa novými štátoprávnymi pomermi nezmenily; niet preto dôvodu, aby v tomto ohľade v daňovom oslobodení nastala nejaká zmena.

Ústavno-právny výbor, poukazujúc na uvedené dôvody, navrhuje, aby snem takto pozmenené nariadenie s mocou zákona č. 320/1939 Sl. z. prijal ako zákon.

                      V Bratislave 27. marca 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,                       Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,

       predseda.                                                zpravodaj.

Zákon

zo dňa------------------------1940

o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Ustanovenia §§ 2, 3 a 4 opatrenia Stáleho výboru č. 289/1938 Sb. z. a n sa zrušujú.

§ 2.

Doba, cez ktorú je štát povinný podľa zákonov č. 45, 1930 Sb. z. a n., č. 65/1936 Sb. z. a n. alebo podľa vládneho nariadenia č. 160/ 1934 Sb. z. a n. platiť príspevok na zúročenie a úmor stavebného nákladu, skracuje sa tak, že končí dňom 31. decembra 1939.

§ 3.

(1) Ministerstvo vnútra v dohode s ministerstvom financií a ministerstvom dopravy a verejných prác môže z úveru, určeného v štátnom rozpočte na podporu stavebného ruchu, poskytnúť štátne príspevky podľa ustanovení § 48 zákona č. 45/1930 Sb. z. a n. na prospech vlastníkov domov, na ktoré bola udelená podpora vo forme štátnej záruky a príspevku podľa zákona č. 45/1922 Sb. z. a n. alebo vo forme štátnej záruky podľa ustanovení zákonov č. 44/1927 Sb. z. a n., č. 43/1928 Sb. z. a n., č. 45/1930 Sb. z. a n. alebo č. 65/1936 Sb. z. a n., ak je to nevyhnuteľne potrebné na zaistenie riadneho hospodárenia obecne prospešného stavebného sdruženia alebo obce.

(2) Tieto príspevky možno poskytnúť v jednotlivých prípadoch vždy len na dva roky na žiadosť sdruženia alebo obce. Príspevok možno znovu udeliť, ale vždy najviac na dva roky, ak hospodárenie sdruženia alebo obce je i naďalej ohrožené.

§ 4.

(1) Stratou nároku na príspevok podľa § 2 tohto nariadenia alebo § l opatrenia Stáleho výboru č. 289/1938 Sb. z. a n. zanikajú všetky obmedzenia a záväzky, obťažujúce dom podľa zákonov p stavebnom ruchu v prípadoch, v ktorých štát okrem príspevku neposkytol ani nezaručil pôžičku, ktorá ešte nebola splatená.

(2) Vytretie reálneho práva na príspevok zapíše sa na návrh ministerstva vnútra do pozemkovej knihy,

(3) S vytretím reálneho práva na príspevok vytre súd v pozemkovej knihe na návrh ministerstva Vnútra obmedzenie vlastníckeho práva, zakazujúce scudziť a zaťažiť nemovitosť, predkupné právo, zaistené na prospech štátu a na prospech stavebníka (obce alebo stavebného sdruženia) a záložné právo za pokuty a prípadné istoty a povinnosti, ktoré vyplývajú zo štátnej podpory stavby domu. Toto vytretie bude vykonáme iba vtedy, keď na dome nie je zaistená pôžička štátom zaručená, ktorá ešte nebola splatená (§ 3 vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. ) a nejde o prípady v § 3 tohto zákona uvedené,

§ 5.

(1) Budovy, ktoré majú dočasné oslobodenie od domovej dane a prirážok a obecných dávok na 35 rokov, poťažne na 50 rokov na základe zákonov o stavebnom ruchu, platných v dobe do 31. decembra 1928, budú podliehať po uplynutí prvých 15, poťažne 25 oslobodených rokov platnej dani činžovej, ale bez prirážok samosprávnych sväzkov, ak by podliehaly dani činžovej, keby neboly oslobodené.

(2) Budovy, uvedené v ods. l, ktoré by podliehaly dani triednej, keby neboly oslobodené, budú platiť po uplynutí prvých 15, poťažne 25 rokov triednu daň, ktorá je nie podkladom pre vymeranie prirážok samosprávnych sväzkov.

(3) Z budov, ktoré podliehajú podľa predošlých odsekov zvláštnej dani činžovej, poťažne dani triednej a pri ktorých 15, poťažne 25-ročná lehota (ods. 1) uplynula už pred 1. januárom 1940, platia sa dane

uvedené v ods. l a 2 počnúc daňovým rokom 1940.

(4) Toto opatrenie sa nedotýka oslobodenia od obecných dávok,

§ 6.

(1) Vlastníci domov, označení v § l zákona č. 260/1937 Sb. z. a n., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, sú povinní od 1. januára 1940 úrokovať a umorovať zvyšok štátom zaručených pôžičiek, vyzdvihnutých na stavbu ich domu. Nakoľko pôžičku na stavbu ich domu poskytol štát, títo vlastníci domov sú povinní zvyšok pôžičky umorovať od 1. januára 1940 pravidelnými ročnými splátkami o l % vyššími nad 5%-ový úrok z počiatočnej istiny pôžičky a splátky takto vypočítané odvádzať štátnej pokladnici v polročných lehotách, splatných vopred vždy dňa 1. januára a 1. júla každého roku, alebo môžu zvyšok pôžičky splatiť naraz. Zvyšok štátom poskytnutej pôžičky sa vypočíta tak, že od pôvodnej istiny odpočíta sa suma, ktorá by bola pripadla na umorenie štátnej pôžičky, keby sa bola pred 1. januárom 1940 riadne umorovala a zúrokovala spôsobom vyššie uvedeným.

(2) Vlastníkom domov, ktorých sa týkajú ustanovenia uvedené v ods. l, nemožno predpísať náhradu podľa zákona č. 260/ 1937 Sb. z. a n. ani náhradu splátok pripadajúcich za čas do 31. decembra 1939. Splátky, ktoré vykonali na náhradu už vymeranú, majú sa im vrátiť. Ak vymeraná náhrada bola už pozemkoknižne zaistená na prospech štátu a záložné právo za pôžičky, za ktoré náhrada bola vymeraná, sa vytrelo, má sa toto záložné právo za pôžičku na návrh ministerstva vnútra opäť zapísať do pozemkovej knihy, kdežto záložné právo za náhradu treba vytrieť.

(3) Ustanovenia ods. l a 2 sa nevzťahujú na prípady, v ktorých sa už právoplatne rozhodlo o náhrade podľa zákona č. 260/1937 Sb. z. a n. a náhrada už bola vcelku zaplatená. Za zaplatenie náhrady považuje sa aj oslobodenie od nej, právoplatne vyrieknuté podľa § 7 uvedeného zákona pred účinnosťou tohto zákona.

(4) Ak sa nehnuteľnosť cudzinca do 31. decembra 1942 stane vlastníctvom osoby, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky, stratia voči tomuto vlastníkovi ustanovenia tohto paragrafu účinnosť.

§ 7.

Podporu podľa ustanovení hlavy IV až VI zákona č. 65/1936 Sb. z. a n. možno udeliť na stavby začaté do 31. decembra 1940.

§ 8.

(1) Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; súčasne stratí účinnosť nariadenie s mocou zákona č. 320/1939 Sl. z.

(2) Zákon vykoná minister vnútra so zúčastnenými ministrami.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP