Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 2. zasedanie.
149. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo sa nachodí mimo územia Slovenskej republiky (tlač 126).
Ústavno-právny výbor rokoval o návrhu na zasadnutí dňa 27. marca 1940 a schválil osnovu podľa prílohy.
Za podklad svojho rokovania vzal ústavno-právny výbor osnovu zákona, ako bola táto schválená národohospodárskym a rozpočtovým výborom, previedol na tejto niektoré menšie štylárne zmeny a len u paragrafu 12 priklonil sa k vládnemu návrhu, ktorý v odseku l, lit. b) doplnil ustanovením:,, a ustanovenie o najnižšej čiastke základu admisného poplatku (písm. d) § 6 vl. nar. č. 403/1920 Sb. z, a n. ) tu neplatí".
Osnova si vzala za cieľ vyriešiť problém závodov tých podnikov, ktorých sídlo sa nachádza rnimo územia Slovenskej republiky a to spôsobom prijateľným pre Slovenský štát. Celková úprava týchto otázok v zákone zapadá do nášho právneho poriadku, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny snem osnovu schválil,
V Bratislave 27. marca 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda zpravodaj.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Za dvadsať rokov trvania bývalej česko-Slovenskej republiky zmenily sa organizačné pomery v slovenskom hospodárstve celkom podstatne. Jednostranná orientácia na Budapešť, ktorú bolo možno celkom zreteľne pozorovať do r. 1918, zmenila sa priebehom ďalších rokov zas na jednostrannú orientáciu síce nie na Prahu, ale iste na české krajiny. Tým je vlastne charakterizovaný osud značnej časti slovenského hospodárstva v minulých storočiach, ale i v posledných desaťročiach. Centrum hospodárskeho podnikania na Slovensku prechádzalo z jedného národa na druhý, z jedného miesta na druhé, bez toho, že by sa tieto presuny boly citelnejšie dotkly vlastného územia slovenského. Do roku 1918 značná časť hospodárskych podnikov majúcich svoje závody v slovenských krajoch riadená bola komerčne i finančne, ba do veľkej miery aj technicky z Budapešti, a to často i vtedy, keď nešlo o kapitál maďarský. Po roku 1918 prešly tieto sídla našich podnikov v značnom rozsahu do domicilov nových vlastníkov ich základného kapitálu na Moravu alebo do Čiech. Teda nacionalizácia neznamenala tu slovakizáciu.
Je iste nesporné, že potrvá ešte dlhý čas kým sa nám podarí previesť do národných rúk celé hospodárske podnikanie odohrávajúce sa na území Slovenska alebo aspoň jeho najväčšiu časť. Osnova zákona o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo sa nachodí mimo územia Slovenskej republiky, znamená iba základňu pre poriadok formálny, ale i to má pre nás značný význam.
Pobočné závody podnikov, ktoré majú sídlo mimo nášho štátneho územia, alebo ktorých živnostensko-právna subjektivita odvodzuje sa od právnych subjektov nachádzajúcich sa v cudzine, majú dostať určitú formálnu: samostatnosť, aby vo svojich veciach mohly rozhodovať formálne nezávisle na hlavnom závode. Preto národohospodársky výbor prijal osnovu za podklad svojich rokovaní.
V prvom diele upravuje osnova živnostensko-právne postavenie pobočných závodov cudzích podnikov. Nastáva osamostatnenie v tom smysle, že namiesto doterajšieho hlavného závodu nachádzajúceho sa v cudzine stane sa živnostenskoprávnym subjektom niektorý z tuzemských pobočných závodov a tak stanovište živnosti bude na území Slovenskej republiky. Majitelia takýchto živnostenských podnikov majú nárok na živnostenské oprávnenie v takom rozsahu, aký právne jestvoval na Slovensku dňa 14, marca 1939.
Druhý diel upravuje obchodne-právne postavenie tuzemských závodov cudzozemských podnikov. Každý takýto podnik je povinný pre svoje závody na" Slovensku zriadiť do jedného roku od účinnosti zákona zastupiteľstvo v smysle obchodného zákona. V smysle podrobnejších predpisov takéto zastupiteľstvo má právo platne sa zaväzovať za tunajšie závody cudzozemského podniku a sostavuje tiež akúsi samostatnú bilanciu týchto závodov.
Tretí diel zaisťuje daňové a poplatkové výhody pre úpravu právnych pomerov podľa dielu prvého a druhého.
Národohospodársky výbor po podrobnej rozprave usniesol sa na týchto zmenách pôvodného vládneho návrhu zákona:
1. V § l slúčil stanovište živností s hlavným závodom, takže hlavný závod bude vždy stanovišťom živnosti. Bolo to potrebné vzhľadom na nejednotnosť názorov panujúcich v tejto veci. Ďalej upravil tento paragraf tak, že z neho jasne vyplýva nárok majiteľa živnostenského podniku, o ktorý tu ide, na živnostenské oprávnenie v určitom rozsahu.
2. V § 2 pozmenil znenie odseku 2 tak, že vypustil definíciu stanovišťa živnosti, čím sa predpis zjednodušil a uviedol do súladu s § 1.
3. Odsek l, § 3 formuloval tak, aby z neho jasne vyplývalo právo vykonávať živnosť na základe potvrdenia o ohlásení podľa § 2. V ods. 3 vykonal štylárne zmeny.
V § 7 zjednodušil štylizáciu tým, že zbytočný text vypustil,
Paragraf 10 preštylizoval tak, aby nemohlo byť pochybností o majetkovej častí, ktorá sa má určiť na provozovanie závodov nachádzajúcich sa na Slovensku. Namiesto počiatočných bilancií vzal za základ stav podľa bilancií konečných.
V § 12 doplnil písm.b) ods. 1) textom: "a ustanovenie o najnižšej čiastke základu admisného poplatku (písm. d) § 6 vl. nar, č. 403/1920) tu neplatí. "
Namiesto pôvodného odseku 2 vložil nový odsek, ktorým sa zaistily poplatkové a daňové oslobodenia i pre prípady, ktoré sa uskutočníly v čase pred účinnosťou tohto zákona, ale po 14. marci 1939. Bol to požiadavok spravodlivosti.
Národohospodársky výbor navrhuje, aby snem návrh zákona prijal s uvedenými zmenami tak, ako mu bol dnes predložený.
V Bratislave 28, marca 1940.
Rudolf Čavojský v, r., Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
podpredseda zpravodaj.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 22. februára 1940 a vyslovil sa o ňom takto:
Predmetný návrh je jedným z najdôležitejších zásahov do hospodárskeho života nášho štátu, keďže vychodí zo základnej pohnútky, odlúčiť hospodárske jednotky od hospodárskeho celku bývalej republiky Česko-Slovenskej a tým dať základ zdravej industrializácii a komercializácii Slovenskej republiky.
Vznikom slovenského štátu nastal problém nostrifikácie obchodných a výrobných podnikov, ktorých sídlo sa touto zmenou štátoprávnych pomerov ocitlo v cudzine. Podnikov spomenutého druhu je v našom štáte veľký počet a preto hospodársky život nutne si žiada ich právnu úpravu. Rozpočtový výbor teda s hľadiska obrody štátu, ako i s hľadiska zachovania ancienity a kontinuity obchodného podnikania doporučuje tento zákon schváliť ako podklad pre právnu istotu a právny poriadok v hospodárskom živote.
Ďalej doporučuje rozpočtový výbor schváliť osnovu i s hľadiska finančneprávneho, kedže úprava a výhody tejto úpravy nedejú sa z podnetu a v záujme jednotlivcov, ale v záujme verejnom. Daňové a poplatkové výhody núteného osamostatňovanía sa vedľajších závodov sú len zdanlivé. Tieto podniky boly dosiaľ tuzemskými jednotkami a ich nová právna a hospodárska organizácia deje sa v dôsledku štátoprávnych zmien a preto nemôže byť realizovaná výlučne na ich úkor a v nepomere s ich únosnosťou, ktorá musí byť bezpodmienečne rešpektovaná, aby touto úpravou nebola podkopaná ich rentabilita, ale práve naopak, aby sa ňou položily zdravé základy nášho hospodárskeho rozvoja.
V Bratislave 22. februára 1940.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Ján Liška v. r.,
predseda. zpravodaj.
Zákon
zo dňa______________1940
o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo je mimo územia
Slovenskej republiky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
§ l.
Majitelia živnostenských podnikov, ktorých sídlo je mimo územia Slovenskej republiky a ktorí majú v tuzemsku jeden alebo viac vedľajších závodov, sú povinní pre každú živnosť, ktorá nemá stanovište na území Slovenskej republiky, oznámiť do 60 dní od účinnosti tohto zákona jeden z vedľajších závodov za hlavný závod (provozoveň), ktorý je stanovišťom živnosti. Na základe tohto oznámenia vydá živnostenský úrad živnostenské oprávnenie v rozsahu, ktorý na terajšom území Slovenskej republiky právne jestvoval dňa 14. marca 1939.
§ 2.
(1) Oznámenie podľa § l treba podať živnostenskému úradu, ktorý by bol príslušný prijať oznámenie alebo žiadosť v prípade zriadenia novej živnosti.
(2) V oznámení treba uviesť meno, vek, náboženstvo, bydlisko a štátnu príslušnosť podnikateľa, u osôb právnických a spoločností námestníka (§ 3 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. ), označenie predmetu podniku podľa znenia živnostenského oprávnenia, na podklade ktorého sa doteraz závod provozoval, označenie predmetu vedľajšieho závodu podľa doterajšieho oprávnenia, ďalej stanovište živnosti a kde bude mať svoje vedľajšie závody, a ak je to potrebné aj súhlas zákonného zástupcu a poručenského súdu. Všetky tieto okolnosti treba doložiť úradnými listinami v pôvodine alebo v uhodnovernenom opise. K oznámeniu treba pripojiť aj potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy, ak ide o
podnik, ktorý je povinným členom spoločenstva podľa §§ 156 a 157 živnostenského zákona.
(3) Po obdržaní živnostenského oprávnenia pre zvolený hlavný závod (stanovište) majiteľ živnosti oznámi do 60 dní živnostenským úradom, príslušným podľa vedľajších závodov, že tieto určil za vedľajšie závody.
§3.
(1) O oznámení podľa § 2 vydá živnostenský úrad potvrdenie, na základe ktorého môže oznamovateľ do rozhodnutia podľa ods. 2 tohto paragrafu ohlásenú živnosť vykonávať.
(2) Živnostenský úrad vydá žiadateľovi živnostenské oprávnenie do 60 dní od podania oznámenia (§ 2) bez pokračovania podľa predpisov živnostenského zákona o nastupovaní živností (hlava I—III) a bez pokračovania podľa vládneho nariadenia č. 265/1938 Sb. z. a n. prípadne podľa vládneho nariadenia č. 272/1939 Sl. z.
(3) Živnostenské oprávnenie vydané podľa ods. 2 živnostenský úrad zapíše do živnostenského registra (§ 242 živn. zákona) a oznámi ho miestne príslušnému bernému úradu, obchodnej a priemyselnej komore a ak je to potrebné aj živnostenskému spoločenstvu.
§ 4.
Ak majiteľ živnostenského podniku (§ 1) prevedie do jedného roku od účinnosti tohto zákona svoje závody a sklady, ktoré sú na území Slovenskej republiky, na iný tuzemský právny subjekt alebo ak ich v uvedenej lehote osamostatní ako osobitný právny subjekt, môže živnosť ďalej provozovať na základe doterajšieho živnostenského oprávnenia a to na jednoduché oznámenie príslušnému živnostenskému úradu
§5.
Majiteľ živnostenského podniku (§ 1), ktorý pokračuje v provozovaní svojej živností po lehote určenej v § l bez toho, že by podal predpísané oznámenie, dopúšťa
sa živnostenského priestupku a tresce ho okresný úrad (mestský notársky úrad) peňažným trestom od Ks 500 do Ks 50. 000, ktorý sa má v prípade nedobytnosti premeniť na náhradný trest zavretia do 15 dní.
§ 6.
Predpisy §§ l až 5 platia obdobne pre pokračovanie pred úradmi aj ohľadom podnikov, ktoré podliehajú banskému zákonu.
Diel druhý.
§ 7.
Závody a sklady podnikov uvedených v §§ l a 6 sú závodmi a skladmi cudzozemských právnych subjektov a platia pre ne všetky predpisy o cudzozemských obchodne-právnych subjektoch s odchýlkami uvedenými v nasledujúcich paragrafoch.
§ 8.
(1) Ak majiteľom podniku (§ 7) je účastinná spoločnosť, komanditná spoločnosť na účastiny, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, je povinná, ak nepoužije možností podľa § 4, zriadiť do jedného roku od účinnosti tohto zákona na území Slovenskej republiky zastupiteľstvo (reprezentáciu) v smysle bodu 3, ods. l, § 211 obchodného zákona, poťažne podľa bodu 2, § 108 zákona č. 58/1906 r. z. v slovenskom stanovišti živnosti a dať ho zapísať do firemného registra.
(2) Ak má podnik na území Slovenskej republiky viac závodov, treba ich zápis vo firemnom registre doplniť údajom o sídle tuzemského zastupiteľstva.
(3) Súčasne so žiadosťou o zápis treba predložiť:
a) uhodnovernený opis stanov a preukaz, že kapitál, ktorý je určený na provozovanie tuzemského obchodu, je v tuzemsku umiestený (§ 10);
b) uhodnovernený doklad o tom, že sa spoločnosť (družstvo) zaviazala, že pri tuzemských obchodoch, poťažne obchodoch z tuzemska uskutočňovaných bude zachovávať ustanovenia právneho poriadku platného na území Slovenskej republiky a že právne úkony svojho tuzemského zastupiteľstva uznáva pre seba za záväzné;
c) uhodnovernený doklad o tom, že zastupiteľstvo dostalo oprávnenie platne značiť firmu vedľajších závodov spoločnosti;
d) osvedčenie o tom, že vo všetkých sporných otázkach, vyplývajúcich z obchodov uskutočnených týmto zastupiteľstvom, podrobuje sa tuzemským zákonom a súdom.
(4) Okolnosti uvedené pod písm. b) a c), v ods. 3, treba preukázať platným usnesením spoločnosti (družstva). Inak ustanovenia § 211 obchodného zákona tu neplatia.
§ 9.
(1) Ak podniky uvedené v § 7 majú na území Slovenskej republiky závody, ktoré 14. marca 1939 nemalý samostatnú obchodnú pôsobnosť, sú povinné pripojiť ich administratívne na pobočný závod, zapísaný vo firemnom registre, vedenom na niektorom krajskom súde na území Slovenskej republiky alebo zapísať ich do 6 mesiacov v tuzemsku do firemného registra ako pobočný závod.
(2) K zápisu podľa ods. l netreba predbežného povolenia štátnej správy.
(3) Ustanovenia § 8 platia obdobne,
§ 10.
(1) Podniky uvedené v § 7 sú povinné — ak neprevedú svoje slovenské závody na iný právny subjekt, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky (§ 4) — určiť ako kapitál na provozovanie tuzemského obchodu aspoň takú časť ukladacieho kapitálu podniku, aká odpovedá pomeru majetkového stavu provozovní v Slovenskej republike k celkovému majetkovému stavu podniku; rozhodným je bilančný stav vykázaný v majetkovej súvahe sostavenej k 31. decembru 1937 alebo na konci obchodného obdobia 1936/37, ak ide o podniky, ktorých bilančné obdobie sa neshoduje s kalendárnym rokom.
(2) Ak ide o podniky, ktoré v deň podľa ods. l rozhodný nemaly ešte na Slovensku žiadne provozovne, je rozhodný stav 15. marca 1939.
(3) Odchýlky od tejto najnižšej hranice môže povoliť ministerstvo hospodárstva v dohode s ministerstvom financií.
§ 11.
Ustanovenia §§ 7 až 10, okrem povinnosti zápisu do firemného registra, neplatia pre podniky, ktoré preložia do jedného roku od účinnosti tohto zákona svoje sídlo na územie Slovenskej republiky alebo ktoré svoje závody na tomto území osamostatnia v tejto lehote ako osobitný právny subjekt.
Diel tretí. § 12.
(1) Pre úpravu právnych pomerov závodov, provozovní ako aj iných výrobných a obchodných zariadení podnikov týmto zákonom dotknutých povoľujú sa tieto poplatkové a daňové výhody:
a) osamostatneniam závodov podnikov v rámci majetkového stavu podľa § 10 priznáva sa oslobodenie od poplatkov emisných, zo spoločenskej smluvy a z prevodov majetku a vyberá sa len poplatok z vkladu vlastníckeho práva snížený na polovicu;
b) poplatok admisný a zo spoločenskej smluvy pri zriadení reprezentácie snižuje sa na jednu tretinu a ustanovenie o najnižšej čiastke základu admisného poplatku (písm. d), § 6 vl. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n. ) tu neplatí;
c) prevody závodov, skladov a zariadení podľa § 4 sa oslobodzujú od poplatku z prevodu majetku a zpoplatňujú sa poplatkom z vkladu vlastníckeho práva;
d) povinnosť platenia poplatkového ekvivalentu sa neprerušuje;
e) prípadné dodávky a výkony podrobené dani z obratu a prepychovej vyskytnuvšie sa v súvislosti s prevodmi pod písm. a) a c) uvedenými podliehajú tejto dani polovičnou sadzbou v deň prevodu platnou;
f) prevody nehnuteľností sú oslobodené od dávky z prírastku na majetku.
(2) Poplatkové a daňové výhody v predošlom odseku poskytnuté, vzťahujú sa tiež na subjekty, ktoré právnu úpravu svojich pobočných závodov uskutočnily v tendenciách tohto zákona medzi 14. marcom 1939 a dňom účinnosti tohto zákona.
(3) Na oznámenie (podanie) o získanie živnostenského listu, zápisu vo firemnom registre a úradné pokračovanie o ňom vzťahujú sa všeobecné poplatkové predpisy.
(4) Ak ide o závody spoločnosti, ktoré v čase od 6. októbra 1938 do účinností tohto zákona splynuly s inou spoločnosťou, ministerstvo financií môže vo výnimočne odôvodnených prípadoch priznal ďalšie sníženie poplatku uvedeného pod písm. b), ods. 1. tohto paragrafu.
Diel štvrtý. § 13.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.