Snem Slovenskej republiky 1940

l. volebné obdobie. 3. zasedanie.

152. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov (tlač 128).

Ako to správne zdôrazňuje už samotná dôvodová zpráva vládneho návrhu, osnova, ktorá sa touto zprávou predkladá Snemu na uzákonenie, má v prvom rade účel sociálny. Chce docieliť, aby jednotlivci z verejných prostriedkov nebrali viac platov na úkor ostatných. Usiluje sa prekaziť ničím neodôvodnené a nezaslúžené hromadenie príjmov.

Možno s istotou predpokladať, že jednotlivci sa zrieknu prípadných viacerých svojich zamestnaní, ak sa im znemožní, aby dostávali z viacerých prameňov príjmy do neúmernej výšky. Na takto uvoľnené miesta dostanú sa osoby nezamestnané alebo s platom nedostačujúcim a tým sa dosiahne účel, osnovou sledovaný.

Ústavno-právny výbor okrem menších zmien nemeritórneho významu zmenil základné východisko úpravy, pojaté do § l osnovy.

V praxi možno obmedziť nároky na viaceré platy alebo absolútnym zákazom brania viacerých platov, alebo limitovaním výšky príjmu, ktorý rezultuje z viacerých platov.

V § l pôvodná osnova volila cestu absolútneho zákazu brať plat z viac ako jedného prameňa, ak je týmto štátna pokladnica, alebo pokladnica iných osôb verejného práva. Ústavno-právny výbor po dôkladnom uvážení stavu, aký by nastal takýmto absolútnym zákazom, musel sa prikloniť k názoru výboru sociálneho a zdravotného, že takéto riešenie problému odstránilo by síce mnoho krikľavých prípadov hromadenia príjmov v jednej ruke, ale na druhej strane viedlo by ešte vo väčšom počte k tvrdostiam, ktoré by boly ešte krikľavejšie. Absolútny zákaz postihol by veľmi citlivé, a v mnohých prípadoch priamo katastrofálne tých drobných ľudí, ktorým jeden príjmový prameň nezaisťuje ani existenčné minimum.

Muselo sa teda hľadať iné riešenie, také, ktoré by zasahovalo iba príjmy nadbytočné a nie i príjmy okolo hranice existenčného minima. Týmto riešením je limitovanie výšky príjmu, ktorý smie jednotlivec dostávať z viacerých prameňov.

Avšak i takéto riešenie bolo by nespravodlivé, keby sa pri určení výškovej hranice nebral ohľad na námahu a na náklady, spojené so zadovážením spôsobilosti na zastavanie určitých funkcií, to jest, keby riešenie problému malo znamenať nivelizáciu príjmov.

Táto nivelizácia sa v osnove eliminuje tým ustanovením, že sa hranica viacerých príjmov zvyšuje o mesačných Ks 500 pri osobách, trvalé ustanovených na miesta s predpísanou úplnou stredoškolskou kvalifikáciou a o Ks 1000 pri osobách, trvalé ustanovených na miestach s predpísaným úplným vysokoškolským vzdelaním.

Ďalšiu korektúru vyžadoval ohľad na rodinný stav, najmä na rodiny s väčším počtom detí. Tento ohľad viedol k zvýšeniu príjmového limitu o mesačných Ks 500 pri ženatom alebo ovdovelom príjemcovi platov, po Ks 250 mesačne na prvé dve deti a po Ks 300 mesačne na ďalšie deti,

Pri tom je potrebné zdôrazniť, že rozlišovanie príjmového limitu podľa rodinného stavu a počtu dietok slúži len sociálnej potrebe zvýšiť možnosť príjmu v týchto iste odôvodnených prípadoch, neznamená však nijaký zásah do nárokov na prídavky na ženu alebo na detí, ak platné predpisy alebo služobné smluvy takýto nárok priznávajú.

Táto zmena základu úpravy vyžadovala, aby ústavtno-právny výbor — v shode s výborom sociálnym a zdravotným — prispôsobil a doplnil ostatné ustanovenia návrhu,

Z týchto prispôsobení alebo zmien sú pozoruhodnejšie nasledovné:

V ods. l § 2 pôvodne navrhovaná 8-dňová lehota sa nahrádza lehotou 15-dňovou. Určenie takzvaného hlavného platu sa prenecháva oznamovateľovi. V ods. 2 tohto paragrafu sa zmocňuje vláda, aby upravila podrobnosti oznámení nariadením. V ods, 3 sa na miesto možnosti disciplinárneho stíhania normuje obligatornosť takéhoto postupu.

V § 3 je vypustený ods. 3 pôvodného návrhu a obdobné, ale zmenenému základu úpravy prispôsobené ustanovenia sú pojaté do nového paragrafu (§ 6).

V § 4 vypustil výbor z ods. l ustanovenie pôvodného návrhu, že podpredsedovia snemu nie sú povinní podať oznámenie. Ich oslobodenie od oznamovacej povinnosti nie je odôvodnené, lebo za svoju funkciu dostávajú iba relatívne nepatrný prídavok, ktorý nemôže odôvodňovať právnu domnienku, že nepodaním oznámenia rozhodli sa za hlavný plat, ktorý im patrí z titulu tejto ich funkcie. Táto pomerne nepatrná výška prídavkov podpredsedov snemu odôvodňuje aj vypustenie týchto pri určení platov v smysle navrhovaného zákona, ktoré je pojaté do § 5.

Vynechané sú aj pôvodné ustanovenia ods. l o tom, že v prípadoch tam uvedených nenastáva disciplinárne stíhanie. Toto ustanovenie je zbytočné, lebo kde niet povinnosti, tam nemožno hovoriť ani o stíhaní jej porušenia.

Ods. 2 tohto paragrafu výbor síce prispôsobil zmene základu osnovy, ale ináč zachoval pôvodný vládny návrh, to jest maximálne dovolená náhrada poslaneckých výdavkov, určená nariadením č, 50/1939 Úr. nov. na mesačných Ks 3000 snižuje sa — po dosiahnutí limitu podľa ods, l § l — pri neženatých poslancoch na mesačných Ks 1000 a pri ostatných poslancoch na mesačných Ks 1500, pravda, za predpokladu, že sa táto suma nevyčerpala na prípadné dosiahnutie limitu podľa ods. l § l ("... prislúcha... z jeho súhrnných platov... "). Bod b) pôvodného ods. 2 stáva sa odsekom 3. Bod c) pôvodného ods. 2 výbor vypustil, lebo nebolo by spravodlivé dávať takúto výhodu poslancom, keď ju osnova nedáva ostatným príjemcom platov.

V § 5 okrem zmeny, spomenutej pri § 4 je zmena v tom, že aj kongrua a doplnky duchovných cirkví "recipovaných" sa vyhlasujú za platy v smysle navrhovaného zákona.

V § 7 (pôvodný § 6) stala sa zmena potiaľ, že sa zachováva platnosť ustanovení o úsporných opatreniach personálnych. Bez tohto ustanovenia obživly by niektoré nároky, ktoré obživiť nie je v intencii navrhovaného zákona. Okrem toho dáva sa v tomto paragrafe vláde možnosť upraviť nariadením aj iné podrobností, než len o oznamovacej povinnosti podľa § 2.

Ústavno-právny výbor je presvedčený, že v takto prepracovanom znení odhlasovaný zákon bude dobrým konsolidačným krokom vo výstavbe nášho samostatného národného a štátneho života a preto prijatie návrhu odporúča.

V Bratislave 12. apríla 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. Matej Huťka v. r.,

zpravodajca

Zpráva

výboru sociálneho a zdravotného.

Predložená osnova je výsledkom spolupráce s ústavno-právnym výborom a pokiaľ ide o princíp limitovania sumy príjmov, vychádza z iniciatívy sociálneho a zdravotného výboru.

Dôvody jednotlivých nových ustanovení alebo zmien voči pôvodnému návrhu sa vykrištalizovaly na spoločných poradách s ústavno-právnym výborom a preto obsah zprávy ústavno-právneho výboru sa úplne kryje aj so stanoviskom sociálneho a zdravotného výboru.

Sociálny a zdravotný výbor preto uzákonenie tejto osnovy Snemu odporúča.

V Bratislave 12. apríla 1940.

Rudolf Čavojský v. r.,

predseda.

Jozef Drobný v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa_____________1940

o obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Osoby, ktoré majú nárok na viac platov ("konkurencia platových nárokov", § 5) od štátu alebo od inej osoby verejného práva (od ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov, fondov, zariadení, alebo od ustanovizní, spolkov, podujatí a pod. nimi prevažne udržovaných) smú od prvého dňa prvého mesiaca, ktorý nasleduje po vyhlásení tohto zákona, a ak ide o konkurenciu platových nárokov, ktorá nastala neskoršie, od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po jej vzniku, dostávať iba jeden z týchto platov ("hlavný plat") bez ohľadu na jeho výšku, pre ktorý sa rozhodnú (ods. l, § 2). Z ostatných platov ("vedľajšie platy") smú dostávať najviac takú sumu, aby ich celý príjem z hlavného platu — po prevedení zákonných srážok — a vedľajších platov neprevyšoval sumu: pri slobodných Ks 3000, pri ženatých a ovdovelých Ks 3500. Táto suma sa zvyšuje u osôb, ktoré sú trvalé ustanovené na funkciu vyžadujúcu úplné stredoškolské vzdelanie mesačne o Ks 500 a u osôb, ktoré sú trvalé ustanovené na funkciu vyžadujúcu úplné vysokoškolské vzdelanie mesačne o Ks 1000, Ďalej sa táto suma zvyšuje na prvé a druhé nezaopatrené manželské alebo adoptované dieťa mesačne na každé po Ks 250 a na tretie a každé ďalšie takéto dieťa mesačne o Ks 300.

(2) Iné nároky požívané popri vedľajších platoch, najmä nároky na časový postup, služobné poradie, liečenie, systemizované miesto atď., ako aj predpisy o prispievaní na ich zachovanie, nie sú dotknuté týmto zákonom.

(3) Ak na zachovanie nárokov, ktoré podľa odst. 2 nezanikajú, treba platiť nejaké príspevky, tieto príspevky platí v prípade, že osoba v ods. l, § l uvedená koná službu z toho služobného pomeru, ktorého sa príspevky týkajú, zamestnávate I, v inom prípade sú smerodajné ustanovenia príslušných predpisov, prípadne smlúv.

§ 2.

(1) Osoby uvedené v ods. l, § l sú povinné podať poukazovacím úradom (miestam) svojich platov do 15 dní po vyhlásení tohto zákona a neskoršie vždy do 15 dní po vzniku novej skutočnosti, ktorá má vplyv na upotrebenie predpisov tohto zákona, oznámenie rovnakého znenia, v ktorom uvedú, ktorý plat si volia ako hlavný plat, ďalej všetky osobné, rodinné a služobné údaje.

(2) Podrobnosti určí vláda nariadením.

(3) Nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa ods. l tohto paragrafu sa stíha disciplinárne.

§ 3.

(1) Ak osoba, povinná k oznámeniu podľa ods. l, § 2 toto v predpísanej lehote neučiní, poukazovacie úrady (miesta) konkurujúcich platových nárokov sú povinné sa navzájom upovedomiť a zistiť najvyšší plat príslušnej osoby. Poukazovací úrad (miesto) najvyššieho platu vypovie, že on (ono) bude príslušnej osobe plat poukazovať, o čom ju ako aj ostatné poukazovacie úrady (miesta) konkurujúcich platov súčasne upovedomí a oznámi im, v akej výške majú prípadné doplnky poukazovať (ods. l, § 2).

(2) Pri zistení najvyššieho platu podľa ods. l je smerodajnou výška platu po odpočítaní všetkých zákonných srážok.

(3) Podľa tohto zákona neprávom preberaný plat treba vrátiť. Ak sa tak nestane, poukazovací úrad (miesto) platu, ktorý osoba v ods. l, § l uvedená podľa tohto zákona právom dostáva, z tohto platu uhradí nevrátenú sumu.

§ 4.

(1) Predseda a členovia vlády, predseda snemu a poslanci nie sú povinní učiniť oznámenie podľa ods. l, § 2. Ak toto oznámenie neučinia, má sa za to, že si podržujú platy, ktoré im patria za tieto funkcie. Ak je predseda alebo člen vlády súčasne aj poslancom, má sa za to; že si podržuje nárok na plat z funkcie predsedu (člena) vlády.

(2) Poslancovi prislúcha nárok z jeho súhrnných platov (§ 5) okrem nároku podľa ods. l, § l ešte ako paušálna náhrada hotových poslaneckých výdavkov mesačne: slobodnému Ks 1000, ženatému (ovdovelému) K« 1500.

(3) Poslanci platia príspevky v ods. 3, § l uvedené len v takej miere, v akej sa im ponecháva nárok na konkurujúce platy (ods. l, § 1).

§ 5. Platmi podľa tohto zákona sú:

a) služobné platy podľa platových zákonov, nariadení a usnesení vlády, organizačných alebo služobných poriadkov (pragmatík) alebo osobitných služobných smlúv,

b) odpočivné a zaopatrovacie platy (penzie, vdovské penzie),

c) kongrua a doplnky na kongruu duchovných cirkví alebo náboženských spoločností štátom recipovaných a uznaných, ako aj zálohy a preddavky na platy učiteľov, pôsobiacich na neštátnych školách, ľudových, meštianskych, odborných, stredných a vysokých, počítajúc do toho aj bohoslovecké diecezálne učilištia,

d) platy, náhrady, funkčné prídavky predsedu a členov vlády, predsedu snemu a poslancov,

e) platy, náhrady a funkčné prídavky funkcionárov osôb verejného práva, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia,

§ 6.

Voliť si iný ako pôvodne zvolený hlavný plat možno:

a) pri zmene nastalej v konkurujúcich platových nárokoch, a to s účinnosťou k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po zmene,

b) do konca novembra každého roku od nasledujúceho 1. januára.

§ 7.

(1) Ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú, sa zrušujú okrem teraz platných ustanovení o úsporných opatreniach personálnych.

(2) Podrobnosti o prevedení tohto zákona určí Vláda nariadením.

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.