Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
154.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
o pripomienkach prezidenta republiky k osnove zákona o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.
Snem Slovenskej republiky na 27. zasadnutí dňa 29. februára 1940 sa usniesol na zákone o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.
Prezident Slovenskej republiky, použijúc právo dané mu § 26 Ústavy, vrátil toto usnesenie Snemu na nové rokovanie s pripomienkami. Tieto pripomienky sú:
1. Prevedenie zákona treba umožniť zriadením fondu, aby bolo umožnené preberanie podnikov a aby bol pomocou tohto fondu umožnený riadny chod prevzatých podnikov. Ak by zriadenie takéhoto fondu narážalo na ťažkosti, aspoň to treba umožniť, aby likvidačná hodnota prevzatého podniku mohla byť prejímateľom splácaná prevoditeľovi v primeraných splátkach. Pri tom treba rozoznávať medzi nevyrovnanými požiadavkami veriteľov prevoditeľa a zvyškom, ktorý pripadne terajšiemu vlastníkovi.
2. Zodpovednosť prejímateľa voči veriteľom treba obmedziť po výšku likvidačnej hodnoty.
3. Podľa ods. 4, § 3 usnesenia Snemu zo dňa 29. februára 1940 likvidačnú hodnotu má určiť okresný súd nesporným pokračovaním. Toto pokračovanie bude zdĺhavé, pretiahne arizačný proces, a preto výhodnejšie by bolo, keby likvidačnú hodnotu určil župný úrad s konečnou platnosťou.
Ústavno-právny výbor rokoval o pripomienkach prezidenta republiky na zasadnutiach dňa 11., 12., 16., 24. a 25, apríla 1940 a zaujal toto stanovisko:
1. Zriadenie arizačného fondu naráža na také hospodárske, politické a právne ťažkosti, že sa musí od neho nateraz upustiť. Naproti tomu splácanie likvidačnej hodnoty prevzatého podniku v primeraných splátkach sa umožňuje prejímateľovi novými ustanoveniami ods. 3, § 4. Týmto bolo prvej pripomienke prezidenta republiky vyhovené. Vzhľadom na nové ustanovenia ods. 3, § 4 bolo treba celý odsek 3 pôvodného § 3 prepracovať a ďalšími ustanoveniami doplniť tak, aby nebola podstatne narušená jednotnosť platného právneho poriadku, najmä hlavné zásady pozemnoknižného poriadku, právo tretích osôb a nežidovských veriteľov a zásady zmenkového a obchodného práva. Prevzatie židovského podniku v podstate je núteným kúpnopredajným úkonom medzi prevoditeľom židom a prejímateľom kresťanom a vznikne z toho medzi týmito stránkami právny pomer sui generis, ktorý
možno uspokojivé upraviť aj povolením splácania likvidačnej hodnoty v primeraných splátkach. Zasahuje to ale hlboko do práv tretích osôb, najmä hypotekárnych a iných veriteľov, a aby tieto nemohly byť zmarené, bolo treba celý odsek 3 pôvodného § 3 preštylizovať a doplniť tak, ako je to v tlači uvedené.
2. Do odseku 7 novoštylizovaného § 4 bolo výslovne vsunuté: "Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6)". Týmto je vyhovené druhej pripomienke prezidenta republiky. Zvlášť sa zdôrazňuje, že zodpovednosť prejímateľa len po výšku likvidačnej hodnoty vzťahuje sa na akékoľvek záväzky prevoditeľa, teda aj na dane, príspevky sociálnych ústavov a iné verejné plnenia. Cieľom vylúčenia pochybností a možností rozličných interpretácií v odseku 6 sa presne určuje pojem likvidačnej hodnoty v smysle tohto zákona, ktorá tým dostáva zákonnú definíciu.
3. Tretej pripomienke prezidenta republiky sa vyhovuje novým ustanoveným ods. 5, § 4.
Na základe výšuvedených ústavno-právny výbor navrhuje Snemu, aby svoje usnesenie zo dňa 29. februára 1940 pozmenil a doplnil tak, že sa ustanovenia ods. 3, § 3 nahradzujú týmito ustanoveniami:
,, (1) V prípade odňatia oprávnenia podľa predošlého paragrafu župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva (ods. 2, § 3) podľa voľnej úvahy rozhodne s konečnou platnosťou, či a za akých podmienok má byť podnik (závod) likvidovaný alebo arizovaný. Likvidácia sa má vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.
(2) V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi. Ak ide o nehnuteľnosť žida alebo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne alebo v prevážnej časti na provozovanie podniku (závodu), pokračujúci úrad upovedomí o nariadení arizácie príslušný okresný súd, ktorý poznačí v pozemkovej knihe túto okolnosť (ods. l, § 2).
(3) Pokračujúci úrad môže pri nariadení arizácie povoliť zaplatenie likvidačnej hodnoty (ods. 5) s 3%-ovými úrokmi aj v primeraných splátkach, splatných najneskôr do 5 rokov odo dňa doručenia rozhodnutia. Táto výhoda splátok vzťahuje sa však len na tú časť likvidačnej hodnoty, ktorá ostáva po uhradení hypotekárnych požiadaviek a požiadaviek iných nežidovských veriteľov. Povolenie splátok môže pokračujúci úrad učiniť závislým od poskytnutia primeranej záruky. V prípade nedodržania splátok môže uvaliť ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh župného úradu dočasnú správu na arizovaný podnik (závod) v smysle vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z.
(4) Pri nariadení arizácie pre predaj podniku (závodu) je smerodajná jeho likvidačná hodnota, ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu.
(5) Likvidačnú hodnotu — nakoľko by nedošlo k dobrovoľnej dohode — ustáli župný úrad, príslušný podľa miesta podniku (závodu), s konečnou platnosťou. Útraty administratívneho pokračovania — s výnimkou útrat právneho zastupovania — sú prednostnou položkou.
(6) Likvidačná hodnota sa určí so zreteľom na miestne pomery podľa súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa nákupných cien, ďalej podľa skutočnej hodnoty zariadenia, ako aj odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností. Ak sú predajné ceny tovaru nižšie ako nákupné ceny, smerodajné sú ceny predajné, snížené o obvyklý obchodný zisk.
(7) Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6).
(8) Uspokojenie hypotekárnych a iných veriteľov prevoditeľa vykoná okresný súd, príslušný podľa miesta podniku (závodu).
(9) Hypotekárne požiadavky, zaistené na nehnuteľnostiach patriacich k podniku (závodu), budú uspokojené len po výšku odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností podľa pozemnoknižného poradia a podľa zásad exekučného pokračovania.
(10) Súčasne s uspokojením hypotekárnych požiadaviek z úradnej moci sa vymažú z pozemkovej knihy všetky hypotekárne bremená a po vyplatení odhadnej hodnoty nehnuteľnosti vloží sa vlastnícke právo v prospech prejímateľa.
(11) Na požiadavky iných veriteľov prevoditeľa berie sa zreteľ len ak boly včas ohlásené v prekluzívnej lehote, určenej vyhláškou súdu, a ak veritelia ich správnosť a pravdivosť pred súdom náležité osvedčia.
(12) Ak medzi veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, uznané súdom podľa ods 11, nedôjde k dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia týchto súd, pri požiadavkách, záložným (exekučným záložným) právom zabezpečených, podľa zásad exekučného pokračovania, pri iných požiadavkách podľa zásad konkurzného pokračovania.
(13) Časť likvidačnej hodnoty, potrebnú na uhradenie požiadaviek hypotekárnych veriteľov (ods. 9) a požiadaviek nežidovských veriteľov, uznaných súdom (ods. 11), má uložiť prejímateľ do súdneho depozitu u pokračujúceho súdu do 90 dní od doručenia rozvrhového usnesenia. Ak tak neučiní, župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva na oznámenie súdu zruší svoj výmer o arizácii, pri čom prejímateľ zodpovedá za každú škodu a je povinný nahradiť útraty pokračovania.
(14) Na súdne nesporné pokračovanie podľa tohto paragrafu súdne prázdniny nemajú vplyvu.
(15) Zodpovednosť prevoditeľa proti hypotekárnym a iným veriteľom zostáva nedotknutá. "
Uvedené ustanovenia sa zaradia ako nový,, § 4" za odsekmi l a 2 pôvodného § 3, tvoriacimi teraz samostatný paragraf (§ 3). Doterajšie odseky 4 a 5, § 3 — ako samostatné ustanovenia — tvoria nové paragrafy 5 a 6.
Príslušné citácie osnovy sa týmto zmenám prispôsobily.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem vyniesol nové usnesenie a prijal návrh zákona o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch tak, ako nasleduje v tlači.
V Bratislave 25. apríla 1940.
Dr. Karol Mederly v. r.
predseda
Dr. Matej Huťka v, r.,
zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Predložená osnova je výsledkom spolupráce s ústavno-právnym výborom.
Dôvody prevedených zmien sa objasnily na spoločnej porade s ústavnoprávnym výborom a preto obsah zprávy ústavno-právneho výboru sa kryje aj so stanoviskom národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor preto uzákonenie tejto osnovy Snemu odporúča. V Bratislave 25. apríla 1940.
Štefan Danihel v. r.,
predseda.
Štefan Beňák v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa______________1940
o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
1) Židom a židovským sdruženiam (§ 9) sa zakazuje preberať alebo znova zriaďovať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky (závody) a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu.
(2) Výnimku z tohto zákazu môže povoliť ministerstvo hospodárstva.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na zriaďovanie nových podnikov (závodov), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský,
§ 2.
(1) Židia a židovské sdruženia (§ 9) môžu scudziť, zaťažiť a prenajať (prepachtovať) nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky (závody), akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením. To isté platí pre záväzky nakladať uvedeným spôsobom s vymenovanými predmetmi.
(2) Ak sa povoľuje záväzok, platí povolenie aj pre príslušné plnenie.
(3) Pri nakladaní s akciami, kmeňovými vkladmi, kuksami, závodnými a inými podielmi podľa ods. l vydáva povolenie komisia pri Slovenskej národnej banke, zriadená podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl. z. V ostatných prípadoch ods. l a 2 príslušné povolenie vydáva ministerstvo hospodárstva.
(4) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na nájom bytov a na poľnohospodárske nehnuteľnosti (veta l, § 3 vládneho nariadenia č. 147/1939 Sl. z. ), taktiež ani na predaj podľa §§ 4 a 5 tohto zákona.
§ 3.
(1) Župný úrad môže podrobiť revízii živnostenské oprávnenia židov a židovských sdružení (§ 9) a odníme ich, ak zistí, že sú proti majiteľovi odôvodnené námietky s hľadiska verejného záujmu, alebo ak sa vyskytnú dôvody, ktoré vyžadujú odstránenie hospodársky nezdravého vplyvu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky (závody), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.
(2) Ministerstvo hospodárstva je príslušné na pokračovanie podľa ods. l, ak ono udeľuje živnostenské oprávnenie v I. stolici, alebo ak povolilo výnimku podľa ods. 2, § 1.
§ 4.
(l) V prípade odňatia oprávnenia podľa predošlého paragrafu župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva (ods. 2, § 3) podľa voľnej úvahy rozhodne s konečnou platnosťou, či a za akých podmienok má byť podnik (závod) likvidovaný alebo arizovaný. Likvidácia sa má vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.
(2) V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi. Ak ide o nehnuteľnosť žida alebo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne alebo v prevažnej časti na provozovanie podniku (závodu), pokračujúci úrad upovedomí o nariadení arizácie príslušný okresný súd, ktorý poznačí v pozemkovej knihe túto okolnosť (ods. l, § 2).
(3) Pokračujúci úrad môže pri nariadení arizácie povoliť zaplatenie likvidačnej hodnoty (ods. 5) s 3%-ovými úrokmi aj v primeraných splátkach, splatných najneskôr do 5 rokov odo dňa doručenia rozhodnutia. Táto výhoda splátok vzťahuje sa však len na tú časť likvidačnej hodnoty, ktorá ostáva po uhradení hypotekárnych požiadaviek a požiadaviek iných nežidovských veriteľov.
Povolenie splátok môže pokračujúci úrad učiniť závislým od poskytnutia primeranej záruky. V prípade nedodržania splátok môže uvaliť ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh župného úradu dočasnú správu na arizovaný podnik (závod) v smysle vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z.
(4) Pri nariadení arizácie pre predaj podniku (závodu) je smerodajná jeho likvidačná hodnota, ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu.
(5) Likvidačnú hodnotu — nakoľko by nedošlo k dobrovoľnej dohode — ustáli župný úrad, príslušný podľa miesta podniku (závodu), s konečnou platnosťou. Útraty administratívneho pokračovania — s výnimkou útrat právneho zastupovania — sú prednostnou položkou.
(6) Likvidačná hodnota sa určí so zreteľom na miestne pomery podľa súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa nákupných cien, ďalej podľa skutočnej hodnoty zariadenia, ako aj odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností. Ak sú predajné ceny tovaru nižšie ako nákupné ceny, smerodajné sú ceny predajné, snížené o obvyklý obchodný zisk.
(7) Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6).
(8) Uspokojenie hypotekárnych a iných veriteľov prevoditeľa vykoná okresný súd, príslušný podľa miesta podniku (závodu).
(9) Hypotekárne požiadavky, zaistené na nehnuteľnostiach patriacich k podniku (závodu), budú uspokojené len po výšku odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností podľa pozemnoknižného poradia a podľa zásad exekučného pokračovania.
(10) Súčasne s uspokojením hypotekárnych požiadaviek z úradnej moci sa vymažú z pozemkovej knihy všetky hypotekárne bremená a po vyplatení odhadnej hodnoty nehnuteľnosti vloží sa vlastnícke právo v prospech prejímateľa.
(11) Na požiadavky iných veriteľov prevoditeľa berie sa zreteľ len ak boly včas
ohlásené v prekluzívnej lehote, určenej vyhláškou súdu, a ak veritelia ich správnosť a pravdivosť pred súdom náležité osvedčia.
(12) Ak medzi veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, uznané súdom podľa ods. 11, nedôjde k dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia týchto súd, pri požiadavkách, záložným (exekučným záložným) právom zabezpečených, podľa zásad exekučného pokračovania, pri iných požiadavkách podľa zásad konkurzného pokračovania.
(13) Časť likvidačnej hodnoty, potrebnú na uhradenie požiadaviek hypotekárnych veriteľov (ods. 9) a požiadaviek nežidovských veriteľov, uznaných súdom (ods. 11), má uložiť prejímateľ do súdneho depozitu u pokračujúceho súdu do 90 dní od doručenia rozvrhového usnesenia. Ak tak neučiní, župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva na oznámenie súdu zruší svoj výmer o arizácii, pri čom prejímateľ zodpovedá za každú škodu a je povinný nahradiť útraty pokračovania.
(14) Na súdne nesporné pokračovanie podľa tohto paragrafu súdne prázdniny nemajú vplyvu.
(15) Zodpovednosť prevoditeľa proti hypotekárnym a iným veriteľom zostáva nedotknutá.
§ 5.
Ak žid opustil hospodársky podnik (závod), alebo neprevádza živnosť, alebo sa jej dobrovoľne zriekol, môže ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh obchodnej a priemyselnej komory nariadiť majiteľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 16 vlád nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. ) predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi za likvidačnú hodnotu, ktorú ustáli župný úrad, príslušný podľa miesta podniku (závodu), s konečnou platnosťou. Pri tom sa má obdobne užiť ustanovení predošlého paragrafu.
§6.
Ustanovenia zákona č. 335/1939 Sl. z. o hlásení a nútenom prenájme niektorých
živnostenských miestností platia aj na prípady podľa §§ 3 až 5 tohto zákona.
§ 7.
(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadnom mieste označiť svoje podniky a závody (provozovne) nápisom "židovský podnik".
(2) Predpísané nápisy podľa ods. l vydajú obchodné a priemyselné komory,
(3) Splnenie povinnosti podľa ods. l sú povinní židovskí majitelia oznámiť príslušnej obchodnej a priemyselnej komore na dotazníku, schválenom ministerstvom hospodárstva, a to do 30 dní po vydaní tohto dotazníka,
§ 8.
(1) V priemyselných, obchodných a živnostenských podnikoch (závodoch) môžu byť zamestnaní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ):
a) vo vyšších službách (zákon č. 26/1929 Sb. z. a n. ) ku dňu 31. decembra 1940 najviac do 25% celkového počtu zamestnancov tejto kategórie v podniku a ak služobné požitky a iné odmeny zamestnancov židov nepresahujú 25% celkovej výšky služobných požitkov a odmien všetkých zamestnancov tejto kategórie v podniku. Počet zamestnancov židov a výška ich služobných požitkov a odmien vo vyšších službách k 1. aprílu 1941 sa určuje na 20%, k 1. januáru 1942 na 15% a pre roky nasledujúce na 10%;
b) v ostatných kategóriách možno zamestnávať židov najviac do 4% celkového počtu zamestnancov v podniku a do 4% celkovej výšky služobných požitkov a iných odmien všetkých zamestnancov týchto kategórií v podniku.
(2) Povolenie k zamestnávaniu žida nad počet prípustný podľa ods. l udeľuje ministerstvo hospodárstva v jednotlivých odôvodnených prípadoch a môže ho viazať podmienkami. Počet zamestnancov židov, keď podľa stavu ku dňu 1. januára 1940 nedosahuje výšky určenej v prvej
vete bodu a), ods. l, nesmie byť zvýšený bez povolenia ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva pred rozhodnutím vypočuje zamestnávateľskú a zamestnaneckú organizáciu
(3 ) Za povolenie (ods. 2) sa vyberá dávka z úradného výkonu podľa sadzby H, č. 6, zákona č 248/1935 Sb. z. a n.
(4) Zamestnávateľ je povinný k termínom uvedeným v bode a), ods. l hlásiť ministerstvu hospodárstva podľa kategórií svojich zamestnancov židov a výšku ich služobných požitkov a iných odmien, ako aj úhrnný počet zamestnancov v jednotlivých kategóriách a celkovú výšku ich služobných požitkov a iných odmien v dotyčnom podniku
(5) Ustanovenia ods. l—4 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov majiteľa podniku, či už dostávajú plat, odmenu alebo nie.
(6) Židovský zamestnanec prepustený na základe tohto zákona má nárok na výpovednú lehotu určenú zákonom, ale najviac na šesťmesačnú, v ktorej môže byť v podniku zamestnávaný. Ak mal na základe služobnej smluvy okrem pevného mesačného slúžneho nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné slúžne.
(7) Židovskí zamestnanci prepustení podľa tohto zákona nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) požitky, ak by im príslúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) základinu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu nim zaplatené príspevky s 5°/o úrokmi. Táto výplata môže byť vykonaná aj v splátkach, najneskoršie však do jedného roku odo dňa prepustenia.
§ 9.
(1) Za židovské (podľa zásad § l vlád nar. č. 63/1939 Sl. z. ) treba považovať:
a) podniky jednotlivcov, pokiaľ títo sú židia,
b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí židom,
c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú židia a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku spoločnosti patrí židom,
d) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica komplementárov sú židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom,
e) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí židom,
f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň polovica členov sú židia, vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.
h) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.
(3) Pri ustaľovaní židovskej povahy podniku neberie sa zreteľ na členov správy, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemskú.
§ 10
(1) Pre ustálenie osobných a majetkoprávnych pomerov právnických osôb uvedených v § 9 sú smerodajné najmä firemné registry, spoločenské smluvy, členské soznamy, stanovy, zakladačné listy, ktoré sú patričné právnické osoby povinné predložiť na požiadanie župného úradu alebo ministerstva hospodárstva.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť povinné hlásenie všetkých údajov, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona. Táto povinnosť sa môže vzťahovať na osobné, rodinné, majetkové, hospodárske, sociálne a náboženské pomery.
§ 11.
Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tohto zákona ustáli príslušný
župný úrad na žiadosť zúčastnených strán alebo na dožiadanie úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného živnostenského spoločenstva. Proti rozhodnutiu župného úradu môže podať odvolanie aj obchodná a priemyselná komora.
§ 12.
Dôverník a dočasný správca podľa vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 327/1939 Sl. z. môže byť menovaný do každého židovského podniku (závodu) a dozerá aj na vykonávanie ustanovení tohto zákona.
§ 13.
(1) Ministerstvo hospodárstva, prípadne župný úrad pred schválením podľa § 2, sú povinné vypočuť príslušnú obchodnú a priemyselnú komoru o spôsobilosti nežidovskej smluvnej strany, ak táto získava účasť na splátky z ročného výťažku hospodárskeho podniku
(2) Ak nežidovská osoba fyzická alebo právnická má alebo získa účasť v židovskom podniku úplne alebo čiastočne len na splátky z ročného výťažku podniku a nevenuje sa príslušnému povolaniu, alebo ak osoba nežidovská je spolčená alebo sa spolčí v židovskom hospodárskom podniku úplne alebo čiastočne len za diel ročného výťažku bez toho, aby primeraná časť ročného výťažku plynula na úhradu kúpnej ceny podniku, ministerstvo hospodárstva z vlastného podnetu alebo na návrh obchodnej a priemyselnej komory môže zrušiť príslušnú smluvu. Vytvorený spoločník nemá nárok na odškodné.
(3) Židovská osoba je povinná na miesto neschváleného (ods. 1) alebo vytvoreného (ods. 2) spoločníka uzavrieť smluvu s inou osobou. Keby ministerstvo hospodárstva poťažne župný úrad neschválil ani tohto spoločníka, určí pokračujúci úrad po vypočutí príslušnej obchodnej a priemyselnej komory osobu, s ktorou sa má spoločenská smluva uzavrieť.
§ 14.
Právne úkony, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné.
§ 15.
Nedodržanie ustanovení tohto zákona je priestupkom, ktorý trescú okresné (policajné) úrady zavretím do 30 dní a peňažným trestom do Ks 50. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na zavretie do 30 dní.
§ 16.
(1) Porušenie ustanovení tohto zákona udaním vedome nesprávnych alebo neúplných údajov, alebo použitím takýchto údajov cieľom vylákania povolenia, schválenia alebo rozhodnutia podlá tohto zákona, ak nejde o čin prísnejšie trestný, trescú okresné súdy ako prečin vážením do jedného roka a peňažným trestom do Ks 200. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na väzenie do šesť mesiacov.
(2) Pokus je trestný.
§ 17.
Proti rozhodnutiam správnych úradov podľa tohto zákona ochrana správneho súdnictva a náprava pred štátnymi súdmi sa vylučuje.
§ 18.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.