Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie
156.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________1940
o politických stranách národnostných skupín.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
Politické strany, prostredníctvom ktorých sa národnostné skupiny v smysle § 59 Ústavy zúčastnia na štátnej moci. (v ďalšom texte,, strany"), registruje na základe rozhodnutia vlády ministerstvo vnútra.
§ 2.
Členmi strán môžu byť len občania Slovenskej republiky príslušnej národnostnej skupiny.
HLAVA DRUHÁ.
Vznik a registrácia strán.
§ 3.
(1) Osoby hodlajúce pripraviť založenie strany sú povinné pred zahájením organizačnej činnosti oznámiť ministerstvu vnútra tento svoj úmysel. Do dvoch mesiacov od oznámenia sú povinné predložiť ministerstvu vnútra vypracovaný organizačný štatút strany. Ministerstvo vnútra môže
učiniť k nemu poznámky. Do ďalších dvoch mesiacov, a to po zakladajúcom valnom shromaždení musí vedúci funkcionár strany, zvolený na tomto shromaždení podať žiadosť o registráciu strany.
(2) Žiadosť o registráciu strany musí byť podpísaná vedúcim funkcionárom strany a najmenej 500 príslušníkmi národnostnej skupiny, ktorí dosiahli aspoň 21. rok veku a sú slovenskými štátnymi občanmi. Podpisy musia byť súdne overené. Podpis musí byť čitateľný a musí byť k nemu pripojený údaj presného bydliska podpisujúceho.
(3) K žiadosti o registráciu treba pripojiť organizačný štatút strany. Treba v nej tiež preukázať, že sú splnené predpoklady § 59 Ústavy, že totiž strana podľa pravdepodobného počtu členov a podľa organizačného štatútu môže sa pokladať za nositeľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
§ 4.
(1) Ak sú splnené predpoklady uvedené v ods. 3, § 3 a ak nie sú prekážky podľa § 95 Ústavy, ministerstvo vnútra podľa usnesenia vlády vykoná registráciu. O vykonanej registrácii, poťažne o zamietnutí žiadosti o registráciu upovedomí ministerstvo vnútra vedúceho funkcionára strany, zvoleného na zakladajúcom valnom shromaždení.
(2) K registrácii novej politickej strany, ak sú splnené predpoklady uvedené v ods. 3, § 3 a ak niet prekážok podľa § 95 Ústavy môže dôjsť iba vtedy, ak vláda súčasne rozhodne, že rozpúšťa pôvodne zaregistrovanú stranu príslušnej národnostnej skupiny preto, že ju nemožno pokladať za nositeľku politickej vôle tejto národnostnej skupiny. Ministerstvo vnútra zaregistruje novú politickú stranu pri súčasnom vytretí z registra rozpustenej strany príslušnej národnostnej skupiny.
§ 5.
(1) Proti usneseniu vlády, oznámenému ministerstvom vnútra, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti za registráciu sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa.
(2) Ak sa žiadosť o registráciu zamietne pre nedostatok predpokladov podľa ods. 3, § 3 nesmie žiaden z podpisovateľov žiadostí podľa ods. 2, § 3 do dvoch rokov zahájiť organizačnú činnosť pre vznik novej strany príslušnej národnostnej skupiny.
(3) Ak sa žiadosti o registráciu nevyhovelo pre prekážky podľa § 95 Ústavy, môže sa znovu žiadať o registráciu strany, akonáhle prekážky odpadly.
§ 6.
(1) Registrácia strany sa vyhlasuje v Úradných novinách.
(2) Dňom vyhlásenia registrácie:
a) vzniká politická strana nadobúdajúc súčasne právnickú osobnosť,
b) registrovaná strana požíva všetkých práv, priznaných registrovaným stranám osobitnými právnymi predpismi a má všetky povinnosti nimi im uložené,
c) disciplinárne peňažné pokuty, uložené príslušnými orgánmi strany môžu sa vymáhať administratívnou exekúciou,
d) na orgány strany vzťahujú sa ustanovenia o úradnom tajomstve, ak predpisy o tom sú obsažené v organizačnom poriadku strany.
§ 7.
Každá zamýšľaná zmena organizačného štatútu registrovanej strany má sa oznámiť ministerstvu vnútra, ktoré upovedomí vedúceho funkcionára strany, či vláda vzala na vedomie zmenu.
HLAVA TRETIA. Obmedzenie a zastavenie činnosti strany.
§ 8.
Činnosť strany možno obmedziť spôsobom a na taký rozsah, v akom je pripustená činnosť strany slovenskej národnostnej skupiny na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny.
§ 9.
Činnosť strany môže vláda zastaviť ak strana v celkovej svojej činnosti vybočuje
z rámca organizačného štatútu, hoc bola ministerstvom vnútra prostredníctvom svojho vedúceho funkcionára napomenutá, alebo ak svojou činnosťou vážne alebo opätovne porušuje verejný kľud, poriadok alebo verejnú bezpečnosť alebo iné dôležité záujmy štátu.
§ 10.
Zastavenie činnosti strany sa vyhlási v Úradných novinách. Dňom tohto vyhlásenia nadobúda zastavenie účinnosti.
§ 11.
Odo dňa zastavenia činnosti strany (§ 10):
a) strana nesmie organizovať ani prijímať nových členov;
b) orgány strany nesmú vyvíjať medzi jej príslušníkmi nijakú činnosť;
c) je zakázané konať akékoľvek shromaždenia alebo sprievody, ktorými sa dáva najavo príslušnosť k strane alebo ktoré slúžia — hoc aj skryte — jej cieľom, a tiež zúčastňovať sa takýchto shromaždení alebo sprievodov;
d) nastávajú účinky určené osobitnými predpismi pre prípad zastavenia činnosti strany.
§ 12.
Po zastavení činnosti strany ministerstvo vnútra môže:
a) akékoľvek sdruženia (spolky a iné podobné útvary), vyjmúc sdruženia uvedené v ods. 2, § 17, ktoré vystupovaly navonok ako složky strany alebo ktoré slúžily jej cieľom alebo medzi ktorých význačnými činiteľmi sú vedúci činovníci strany, podrobiť osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam alebo môže ich činnosť zastaviť;
b) zastaviť vydávanie periodických tlačív, ktoré slúžily alebo slúžia cieľom Strany. V prípade nebezpečia zmeškania môže rozširovanie tlačiva tiež zakázať okresný (štátny policajný) úrad.
§ 13.
Zrušenie zastavenia činnosti politickej strany sa vyhlási v Úradných novinách.
Dňom vyhlášky sa zrušujú všetky opatrenia učinené v dôsledku zastavenia činnosti strany a zanikajú zákonné účinky zastavenia činnosti strany.
HLAVA ŠTVRTÁ. Rozpustenie a dobrovoľný rozchod strany.
§ 14. Vláda môže politickú stranu rozpusiť:
a) ak zanikly predpoklady, vyžadované pre registráciu strany (ods. 3, § 3),
b) ak jej činnosť smeruje proti existencii alebo územnej integrite Slovenskej republiky,
c) ak jej činnosť musela byť opätovne zastavená,
d) z dôvodu retorzie (§ 95 Ústavy).
§ 15.
(1) Dňom vyhlásenia vytretia z registra zaniká strana a jej právna osobnosť.
(2) Majetok rozpustenej strany pripadá štátu, ktorý ručí za záväzky len do výšky aktív. Podrobností upraví vláda nariadením.
§ 16.
(') Odo dňa vyhlásenia výmazu sírany z registra je akákoľvek činnosť strany zakázaná. Menovite je zakázané:
a) užívať názvu strany, jej odznakov, rovnošiat, práporov, osobitných pozdravov a akýchkoľvek iných symbolov alebo vonkajších znakov, ktorými sa naznačuje príslušnosť jednotlivých osôb alebo ich skupín alebo určitých vecí k takej strane,
b) konať akékoľvek schôdze, shromaždenia alebo sprievody, ktorými sa dáva najavo príslušnosť k rozpustenej strane, alebo ktoré slúžia — hoc aj zakryte — jej cieľom a tiež zúčastniť sa takýchto shromaždení alebo sprievodov,
c) sbierať hmotné prostriedky pre ciele rozpustenej strany, uskutočňovanie podvratných cieľov strany hmotne alebo akýmkoľvek iným spôsobom podporovať.
(2) Do dvoch rokov od rozpustenia strany nesmú význační jej činovníci začať
so zahájením organizovania novej strany príslušnej národnostnej skupiny.
(5) Dňom rozpustenia strany nastávajú právne účinky, určené inými zákonmi pre prípad rozpustenia strany.
(6) Po dni rozpustenia môžu byť učinené opatrenia uvedené v nasledujúcich paragrafoch,
§ 17.
(1) Ministerstvo vnútra môže akékoľvek sdruženia (spolky a iné podobné útvary) — s výnimkou sdružení uvedených v ods. 2 — ktoré vystupovaly navonok ako složky rozpustenej strany, alebo ktoré slúžily alebo slúžia cieľom tejto strany, alebo ktorých význačnými činiteľmi sú vedúci činovníci rozpustenej strany, podrobiť osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam.
(2) Taktiež môže ministerstvo vnútra v dohode s ministerstvom hospodárstva spoločnosti obchodné, družstvá a iné im podobné útvary, ak tieto vystupovaly navonok ako složky rozpustenej strany, alebo ak slúžily, alebo slúžia jej cieľom, podrobiť osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, nariadiť ich likvidáciu, alebo zaviesť pre ne novú správu dosadením osobitného orgánu, ktorý nastúpi na miesto doterajších správnych orgánov s právami a povinnosťami, ktoré podľa zákonov, stanov alebo iných poriadkov týmto orgánom dotiaľ prislúchaly. Dosadením tohto Orgánu zaniká funkcia doterajších orgánov bez akéhokoľvek nároku na odškodnenie pre predčasné odvolanie z funkcie,
§ 18.
Vydávanie periodických tlačív, ktoré slúžily účelom strany pred jej rozpustením môže ministerstvo vnútra zakázať.
§ 19.
(1) Rozširovanie tlačív, ktoré slúžily alebo slúžia cieľom strany, môže ministerstvo vnútra zakázať. Ak ide o periodické tlačivá, vydávané v cudzine, vydá zákaz ministerstvo vnútra v dohode s ministerstvom zahraničných vecí. V prípade nebezpečia z meškania, môže rozširovanie neperiodického tlačiva zakázať tiež okresný (štátny policajný) úrad.
(2) Tlačivá vydávané v cudzine, ktorých rozširovanie sa podľa predchádzajúcich odsekov zakázalo, nesmú sa do Slovenskej republiky, výjmúc k úradným cieľom, dovážať ani akýmkoľvek spôsobom dopravovať,
(3) Zákaz rozširovania má sa vyhlásiť v úradnom časopise ministerstva vnútra a prípadne aj iným obvyklým spôsobom. Tým istým spôsobom má sa vyhlásiť aj prípadné odvolanie zákazu.
(4) Zákaz platí pre správny obvod úradu, ktorý ho vydal a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
§ 20.
(1} Užívať názvu strany, ktorá bola rozpustená, na označenie akéhokoľvek tunajšieho spolku, spoločnosti, sdruženia alebo iného útvaru je zakázané.
(2) Spolky, spoločností, sdruženia alebo iné útvary, ktoré takéto označenie podľa svojich organizačných predpisov užívajú, sú povinné v lehote, ktorú im určí ministerstvo vnútra, učiniť potrebné opatrenia, aby vadný názov (firma) bol zmenený. Ak z dôvodov verejného záujmu treba rýchlej zmeny, môže ju okresný (štátny policajný) úrad bez zreteľa na organizačné predpisy sám vykonať a k tomu cieľu zariadiť, čo je treba.
§ 21.
Výsada, ktorej požívajú podľa tlačových zákonov verejné a pravdivé zprávy o verejných rokovoniach alebo o obsahu verejných spisov snemu a jeho výborov, neplatí ani pre ústne ani pre písomné prejavy, ktoré po rozpustení strany učinili, podpísali alebo spolupodpísali členovia snemu, ktorí bolí členmi strany v deň jej rozpustenia alebo nimi byť prestali až v šiestich mesiacoch pred týmto dňom.
§ 22.
(1) Ak bola strana rozpustená, rozhodne štátna rada na návrh predsedníctva snemu o zániku poslaneckých mandátov jej príslušníkov.
(2) Ak bola strana rozpustená, vysloví úrad uvedený v ods. 3, že strácajú jej príslušníci všetky verejné funkcie, ktoré nadobudli voľbou alebo ináč v sboroch územnej alebo záujmovej samosprávy, ako aj v akýchkoľvek iných verejných inštitúciách, počítajúc v to aj ústavy, podniky, poradné sbory atď. Toto ustanovenie platí i pre náhradníkov, ktorí boli príslušníkmi rozpustenej strany.
(3) Rozhodnutie o strate funkcie vydá, ak ide o obce, župný úrad, ak ide o župy, ministerstvo vnútra. V ostatných prípadoch náleží rozhodnúť príslušnému najvyššiemu štátnemu úradu dozornému a to, ak nejde o obor pôsobnosti ministerstva vnútra, v dohode s týmto ministerstvom. Ak nie je dozorného úradu štátneho, je príslušné ministerstvo vnútra.
§ 23.
Tí, ktorí stratili mandát alebo niektoré verejné funkcie podľa ustanovení tohto zákona, nemôžu nadobudnúť tieto funkcie, kým sa nestanú členmi registrovanej strany príslušnej národnostnej skupiny.
§ 24.
Ak sa strana dobrovoľne rozíde, vytre ju ministerstvo vnútra z registra. Právne následky, uvedené v ods. 2, § 15 a v ods. l, § 16, nastávajú aj v tomto prípade. Ak sa strana dobrovoľne rozíde, aby sa vyhla rozpusteniu, môžu byť učinené aj ostatné opatrenia podľa hlavy štvrtej.
HLAVA PIATA.
Ustanovenia prechodné.
§ 25.
(1) Jestvujúce politické strany môžu žiadať o registráciu u ministerstva vnútra do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Žiadosť má byť podpísaná vedúcimi funkcionármi strany, oprávnenými ju zastupovať navonok.
(3) K žiadosti o registráciu treba pripojiť organizačný štatút strany. Ministerstvo vnútra môže ho vrátiť na doplnenie alebo zmenu.
(4) V žiadosti o registráciu treba preukázať alebo aspoň označiť dôkazy, že sú splnené predpoklady § 59 Ústavy, najmä, že strana podľa počtu svojich členov a. podľa organizačného štatútu môže sa pokladať za nositeľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
(5) Žiadosť o registráciu môže byť zamietnutá tiež, ak sú tu prekážky podľa § 95 Ústavy.
§ 26.
(1) Ak jestvujúca politická strana národnostnej skupiny nepodá žiadosť o registráciu v lehote uvedenej v ods. l, § 25, alebo ak bola takáto žiadosť zamietnutá, rozpustí ju vláda s účinkami uvedenými v hlave štvrtej poťažne s možnosťou učiniť opatrenia podľa tejto hlavy.
(3) Ustanovenie ods. 2, § 6 platí obdobne.
HLAVA ŠIESTA. Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 27.
Iné strany národnostných skupín, než podľa tohto zákona, nie sú prípustné.
§ 28
(1) Kto prestúpi niektorý zákaz, alebo príkaz podľa tohto zákona, bude — bez ujmy stíhania súdneho — potrestaný okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zavretím do 6 mesiacov alebo peňažným trestom do 50. 000 Ks. Nedobytná pokuta sa má premeniť podľa miery zavinenia na zavretie do 6 mesiacov. Tieto tresty môžu byt uložené tiež súčasne, nesmie však trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytný peňažný trest činiť viac než 6 mesiacov.
(2) Podľa ustanovení ods. l sa potresce tiež ten, kto nie súc príslušníkom národnostnej skupiny, prihlási sa za člena jej politickej strany.
§ 29.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú dosiaľ platné ustanovenia zákona č. 201/1933 Sb. z. a n. v znení zákona č. 269/1934 Sb. z. a n., zákona č. 132/1936 Sb. z. a n., zákona č. 317/1936 Sb. z, a n. a vládnych nariadení č. 355/1938 Sb. z. a n. a č. 4/1939 Sb. z. a n. I.
§ 30.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje národnostným skupinám účasť na štátnej moci v § 59. Podľa neho má sa národnostná skupina zúčastniť na štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak ona môže byt pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny. Čo do podrobnosti odkazuje Ostáva na osobitný zákon.
Predkladaný vládny návrh zákona upravuje nielen otázku registrácie politických strán národnostných skupín, predpokladanú uvedeným ustanovením Ústavy, ale celý komplex otázok odnášajúcich sa k vzniku, existencii a prípadného zániku strán. Pritom sa vychádza z myšlienky, že tak ako slovenský národ aj jednotlivé národnostné skupiny majú mať len jednu politickú stranu, vyjadrujúcu ich politickú vôľu. Iné strany nie sú prípustné.
Zistenie okolností, či jestvujúce strany národnostných skupín, poťažne strany, ktorých založenie sa podľa ustanovení navrhovaného zákona pripraví, sú predstaviteľkami politickej vôle príslušných národnostných skupín, vyhradzuje sa pred registráciou strany vláde, a to preto, lebo ide o otázku eminentne politickú, za rozhodnutie ktorej má niesť zodpovednosť celá vláda. Pri posudzovaní tejto otázky má byť pre vládu rozhodné vnútorné zriadenie strany (organizačný štatút) a počet členov strany, poťažne pri nových stranách pravdepodobný ich počet.
Vo všeobecnosti treba ešte poznamenať, že strany majú byť právnickými osobami (srovnaj nariadenie č. 355/1938 Sb. z. a n. ), ktorých právnická osobnosť vzni-
ká až registráciou. Členmi strany môžu byť len príslušníci národnostnej skupiny (§ 2 a ods. 2, § 28).
K § 3.
V tomto paragrafe sa upravujú modality založenia strany. Povinnosť oznámiť úmysel založiť stranu sa určuje preto, aby štátna správa mohla hneď od počiatku organizačnej činnosti pozorovať hnutie, smerujúce k založeniu novej strany, a zo zistených skutočností usúdiť, či ide o hnutie predstavujúce politickú vôľu národnostnej skupiny.
Povinnosťou predložiť organizačný štatút má sa zaistiť ministerstvu vnútra vliv na jeho obsah. Určenie lehôt v odseku l má ten cieľ, aby sa boj medzi vznikajúcou a zanikajúcou stranou obmedzil na dobu čo najkratšiu. Ostatne, keby výsledky organizačnej práce strany z tohto času neposkytovaly vláde záruku o sile vznikajúcej strany, vyčká s rozhodnutím o registrácii, aby sa dala zakladajúcej strane možnosť upevniť sa.
Zakladajúce valné shromaždenie, o ktorom sa hovorí v odseku l, § 3, je iba povahy prípravnej, ktorého dispozície zanikajú, akonáhle sa vedúcemu funkcionárovi strany na ňom zvolenému oznámi, že žiadosť o registráciu bola zamietnutá.
K § 4.
I keby bolo možno politickú stranu národnostnej skupiny považovať za jej predstaviteľku v smysle § 59 Ústavy, nemusí sa pripustiť registrácia strany z dôvodov reciprocity v smysle § 95 Ústavy.
K § 5,
Ustanovením odseku 2 tohto paragrafu zamýšľa sa čeliť prípadným opätovným pokusom o založenie novej strany, a to takým pokusom, ktoré sa už raz ukázaly bezvýslednými.
K § 6.
Predpisy tohto paragrafu sú analogické s ustanoveniami zákona o Hlinkovej slovenskej ludovej strane (zákon č. 245/1939 Sl. z. ).
K § 8.
Predpis tohto paragrafu je rozvedením ustanovenia § 95 Ústavy čo do rozsahu práv politických strán.
K §§ 9 až 24.
Ustanovenia o zastavovaní činnosti politických strán a o ich rozpustení boly v podstate prevzaté z dosavádnych právnych predpisov, ktoré sa majú navrhovaným zákonom zrušiť.
K §§ 27 až 30.
Obsahujú ustanovenia prechodné a záverečné.
Vykonanie zákona nevyžaduje osobitných výdavkov.
Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby sa návrh prikázal výboru ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády
Dr. Ferdinand Ďurčanský v.
minister vnútra