Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 3. zasedanie.
157.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________1940
o Štátnom geologickom ústave.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Pri ministerstve školstva a národnej osvety sa zriaďuje Štátny geologický ústav (v ďalšom "Ústav").
§ 2.
Úlohou Ústavu je konať a organizovať systematický výskum geologického složenia a nerastného bohatstva Slovenskej republiky.
§ 3.
Organizáciu Ústavu a pracovné podmienky určí vláda nariadením.
§ 4.
Nariadením vlády sa tiež určí, v ktorých prípadoch bude Ústav oprávnený požadovať od stránok za jednotlivé výkony Ústavu osobitné poplatky. Výšku týchto poplatkov určí tarifa, vydaná ministerstvom školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom financií.
§ 5.
Pre napomáhanie odbornej a vedeckej činnosti Ústavu zriadi sa pri ministerstve
školstva a národnej osvety poradný sbor Štátneho geologického ústavu. Podrobnosti určí vláda nariadením.
§6.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva
k osnove zákona o Štátnom geologickom ústave.
Pre zriadenie Štátneho geologického ústavu je mnoho dôležitých dôvodov. Ale prv, ako by sa uviedly, bude zaujímavé pripomenúť, že odborné kruhy slovenské boly a sú o potrebnosti tohto ústavu presvedčené, hoci neinformovaná verejnosť by mohla takýto ústav považovať azda za prepych a zbytočné zaťažovanie štátneho rozpočtu.
Slovensko získalo po toľkoročnom snažení prvý náznak samostatnosti dňa 6. októbra 1938. Radosť z tohto dňa bola smutne zkalená udalosťami 2. novembra 1938 a nasledujúcich dní, avšak už dňa 16. novembra 1938 sa konala v obchodnej a priemyselnej komore bratislavskej porada za účasti zástupcov hospodárskych organizácií a jednotlivých zainteresovaných rezortov vo veci využitia nerastného bohatstva Slovenska a bolo rozhodnuté odporučiť, utvoriť podľa možnosti geologický ústav alebo oddelenie geologického ústavu na Slovensku a sústrediť v ňom geológov Slovákov. Dňa 28. novembra 1939 predložil univerzitný profesor Dr. Imrich Karvaš ministerstvu hospodárstva a ministerstvu školstva a národnej osvety návrh na zriadenie vlastného slovenského geologického ústavu pri Slovenskej vysokej škole technickej. Na prv zmienený námet obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave predsedníctvo vlády opatrilo vyjadrenie mnohých geológov pôsobiacich na Slovensku v službách súkromných, štátnych a školských, ktorí všetci s veľkou ochotou sa prihlásili k spolupráci so slovenským geologickým ústavom a predniesli cenné námety na organizovanie ústavu.
Počiatkom roku 1939 javilo veľký záujem o zriadenie výskumného geologického ústavu ministerstvo dopravy a verejných prác, ktoré v tejto veci sa obrátilo na profesora geológie pri Slovenskej vysokej škole technickej, Dr. D. Andrusovana trvalo pravda na tom, aby hlavným predmetom činnosti ústavu bol nerastný výskum Slovenska.
Slovenská vysoká škola technická už od svojho vzniku sa snažila organizovať výskum nerastných surovín a geológie Slovenskej republiky a stavala sa kladne k snahe vlády i jednotlivých ministerstiev vybudovať v Slovenskej republike geologický výskumný ústav, rešp. ústav pre nerastný výskum Slovenska, ktorý by bol pričlenený k tejto vysokej škole. Profesorský sbor vysokej školy porokoval v zasadnutí dňa 24. mája 1939 obšírne o význame a úkoloch vedeckého výskumu geológie a nerastného bohatstva Slovenskej republiky, ktoré sa naskytly najmä v súvislosti s osamostatnením Slovenska a podal vláde Slovenskej republiky obšírne memorandum o tejto otázke.
Aj samotná administratíva pociťuje nedostatok Štátneho geologického ústavu, o čom svedčí vyhláška ministerstva hospodárstva zo dňa 28. júla 1939, čís. VII- 610/1/1939, č. 216 Or. nov., kde na čas, kým nebude zriadený Štátny geologický ústav, poveruje sa jeho pôsobnosťou vo veciach podľa §§ 6, 7, 8 a 10 vodného zákona (zák. čl. XVIII z r. 1913) geologický ústav Slovenskej vysokej školy technickej.
Vidieť, že zriadením Štátneho geologického ústavu vyhovuje sa praktickej potrebe, želaniam odborných kruhov aj záujmom štátnej administratívy. Pravdivosť tohto tvrdenia najlepšie vynikne, keď sa v hlavných rysoch uvedú úkoly štátneho geologického ústavu a organizácia podobných ústavov inde, z čoho sa pozná aj to, akú dôležitosť pripisujú v cudzine geologickým ústavom.
Vo všetkých kultúrnych štátoch vrcholnými inštitúciami pre sústavný geologický výskum zeme sú štátne, alebo zemské geologické ústavy, ktoré mávajú v celku tri hlavné úkoly: 1. Prevádzať podrobný geologický výskum spojený s mapovaním celého územia štátu a vydávať prehľadné a detailné geologické mapy. 2. Konať z vlastnej iniciatívy výskum ložísk užitočných nerastov a hornín, sostaviť inventúru nerastných pokladov štátu, vydávať ložiskové mapy a publikácie o nerastných ložiskách. 3. Aplikovať znalosti získané pri výskumoch geologických a nerastných na špeciálne otázky, položené štátnymi úradmi vo veciach, ktoré sa týkajú prác hornických, technických projektov a prevádzania inženierskych stavieb, otázok zemedelských atď.
Organizácia štátnych alebo zemských geologických ústavov v rozličných zemiach je dosť rozmanitá. Pretože geologické ústavy majú úkoly jednak vedecké a kultúrne a na druhej strane úkoly čisté praktické, sú pridružené buď k ministerstvám školstva a národnej osvety, alebo k ministerstvu verejných prác, alebo obchodu a priemyslu.
Belgicko má dve inštitúcie sem spadajúce: Service geologique de Belgique založené v roku 1896 pri ministerstve priemyslu a prác a vedľa toho geologický poradný sbor. Dánsko má ústav Danemarks geologiske undersegölse v Kodani, založené v roku 1894, ktoré podlieha ministerstvu školstva. Vo Francúzsku je Service de la Čarte geologique de France, založené v roku 1868, v Paríži pri ministerstve verejných prác a okrem toho špeciálne ústavy pre Alsasko-Lotrinsko pri ministerstve školstva a samostatné ústavy pre kolónie a protektorátne zeme severnej Afriky. Taliansko má Reale Officio Geologico v Ríme pri ministerstve hospodárstva. Juhoslávia založila nedávno v Belehrade štátny geologický ústav, pričlenený ministerstvu školstva. Nemecko má veľmi vyvinutú organizáciu geologickej služby, ktorá bola len nedávno úplne reorganizovaná. Pred reorganizáciou hlavným ústavom bola Preussiche geologische Landesanstalt,
založená v roku 1889 pri ministerstve obchodu a živností, ktorá mala dostatočný počet geológov a veľkú dotáciu. Okrem toho v Nemecku každá nemecká krajina (Badensko, Bavorsko, Hessensko, Sasko atď. ) mala svoj geologický ústav. V poslednej dobe organizácia geologického výskumu bola zmenená v tom smysle, že ústredným orgánom je Reichstelle für Bodenkunde, nástupca pruského geologického ústavu a geologické ústavy jednotlivých zemí sú jeho filiálkami — Zweigstellen. Medzi nimi je aj bývalý rakúsky K. K. geologische Reichsanstalt in Wien (neskoršie Geologische Bundesanstalt). Nemecké ústavy majú dnes značné prostriedky, veľmi mnoho pracovníkov a rozsiahlu kompetenciu, Rusko má dnes podobne ako Nemecko zvláštny centrálny úrad pre geologický výskum v Moskve s mnohými podriadenými ústavmi (ústav pre naftu, ústav geologickej mapy atď. ) a filiálnymi oddeleniami v rozličných veľkých mestách (Kijev, Omsk, Taškent atď. ). Ústav má rozsiahlu kompetenciu, značné prostriedky a dostatočný počet pracovníkov. Tiež ostatné európske a mimoeurópske štáty (Švédsko, Fínsko, Rumunsko, USA) majú geologické ústavy rozlične organizované.
V bývalej Česko-Slovenskej republike v roku 1919 pri ministerstve verejných prác bol založený Štátny geologický ústav, v ktorom roku 1938 okrem riaditeľa bolo 8 geológov, l chemik a množstvo pomocných a kancelárskych zamestnancov. Ústav mal ročnú dotáciu okolo 800. 000. — Kč. Pridelený počet geológov nestačil na územie republiky ako je vidno najmä z toho, že väčšina geologických máp, dosiaľ vydaných ústavom bola sostavená nie geológmi ústavu, ale vedeckými spolupracovníkmi len dočasne pracujúcimi pre ústav (univerzitní profesori a asistenti). V dnešnej dobe pražský štátny geologický ústav značne rozmnožil svoje sily pridelenými, ačkoľvek územie, o ktoré sa má zaujímať, sa značne zmenšilo.
Úkoly, ktoré čakajú Slovenský štátny geologický ústav sú rovnaké ako úkoly štátnych geologických ústavov iných štátov. Sú čiastočne povahy rýdze kultúrnej, čiastočne povahy praktickej. Sostavenie a vydávanie geologických máp horských krajín Slovenska bude mať značný propagačný a turistický význam. Geologické mapy sostavené ústavom budú podkladom pre vyhľadávanie dôležitých nerastov a hornín a tiež pri prevádzaní
veľkých štátnych stavieb. Geológovia ústavu zúčastnia sa pri riešení prakticko-geologických otázok. Ložiskové výskumy a inventúra nerastných výskytov Slovenska budú slúžiť podkladom pri rekonštrukcii slovenského priemyslu.
Úlohy ústavu sú vyjadrené jednou vetou v § 2 osnovy zákona, a sú podrobne rozvedené v súčasne podávanej osnove vykonávajúceho vládneho nariadenia.
Širokej verejnosti bola potrebnosť Slovenského štátneho geologického ústavu obšírne vysvetlená staťou, ktorá vyšla v denníku "Slovák" dňa 19. novembra 1939 z pera prof. E. Horniša.
Predsedníctvo vlády poverilo ministerstvo školstva a národnej osvety, aby v dohode s ministerstvom dopravy a verejných prác zistilo, čo treba pre geologický výskum Slovenska zariadiť a dľa toho pripravilo potrebný návrh.
Návrh sa tu predkladá vo forme osnovy zákona o Štátnom geologickom ústave v tom dobrom presvedčení, že jeho uskutočnenie bude na osoh vede, kultúre a slovenskému národnému hospodárstvu.
K textácii osnovy zákona sa poznamenáva:
K § 1.
Navrhuje sa, aby Štátny geologický ústav bol zriadený pri ministerstve školstva a národnej osvety. Dôvodom preto je najmä okolnosť, že pri Slovenskej vysokej škole technickej, ktorá samozrejme podlieha ministerstvu školstva a národnej osvety, je už od jesene r. 1938 v činnosti geologický ústav vysokoškolský pri stolici geológie. Tento ústav je síce v prvých začiatkoch, má zatiaľ skromné zariadenie, počiatky odbornej knižnice geologickej, môže sa však stať východiskom geologického výskumu Slovenska, a pričlenením Štátneho geologického ústavu ku geologickému ústavu Slovenskej vysokej školy technickej jednak sa usporia trovy na kupovanie počiatočného zariadenia, jednak sa môžu prostriedky, ktoré budú k dispozícii, účelnejšie upotrebiť jak v záujme školy, tak aj v záujme geologického výskumu. Okrem toho bude treba vychovať geologický dorast slovenský a tento úkol bude môcť najlepšie plniť ústav spoločný škole (Slovenskej vysokej škole technickej, kde sa koná aj štúdium geológie v rámci prírodovedeckého štúdia) a štátnemu ústavu. Týmto riešením sa tiež umožní, že ústav bude môcť započať činnosť bez meškania.
K § 2.
Úloha ústavu je tu ustálená celkom stručne.
K § 3.
Organizáciu ústavu treba prispôsobiť daným možnostiam personálnym a finančným. Pevne sa úfa, že možnosti sa budú časom zlepšovať, a že pri očakávanom hospodárskom rozkvete bude ústav mať stúpajúcu činnosť, takže jeho organizáciu a pracovné podmienky bude treba prispôsobovať požiadavkám hospodárskeho života. Možno, že za čas bude účelné oddeliť ústav od vysokej školy. Navrhuje sa, aby sa vláde dalo splnomocnenie upravovať tieto otázky.
K § 4.
Je spravodlivé, aby stránky, ktorým výkony ústavu môžu priniesť často veľmi veľký osoh, niesly aj ťarchy spojené s vydržovaním ústavu. Keďže ide o poplatky, vyberané štátnym ústavom, dáva sa tu vláde splnomocnenie upraviť okolnosti vyberania týchto poplatkov a sadzby poplatkov, ktoré podľa svojej povahy majú byť pružné, majú sa určovať tarifom, vydaným ministerstvom školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom financií.
K § 5.
Činnosť Štátneho geologického ústavu sa bude dotýkať oboru pôsobnosti celého radu ministerstiev, inštitúcií a záujemcov. Aby ministerstvo školstva a národnej osvety mohlo upravovať pôsobnosť ústavu tak, aby prinášal čo najvyšší osoh po všetkých stránkach, bude potrebovať poradnej činnosti zainteresovaných kruhov a naopak tieto kruhy, ktoré budú priamo či nepriamo prispievať na činnosť ústavu, získajú tým možnosť vysloviť svoje názory a prípadné želania veci sa týkajúce.
K § 6.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosti čím skôr a ústav mohol započať svoju osožnú činnosť bez meškania. Prevedenie zákona sa sveruje v smysle uvedeného ministrovi školstva a národnej osvety za súčinnosti zainteresovaných ministerstiev.
Čo sa týka trov, spojených s prevádzaním navrhovaného zákona, uvádza sa, že k uspokojivej činnosti ústavu bude treba ročného úveru na riadne výdavky asi
čiastkou Ks 300. 000, —, z čoho len pomerne malú časť budú činiť osobné výdavky na stálych zamestnancov ústavu, kým prevážna časť tejto čiastky sa použije na mapovacie a výskumné práce v teréne. V prvých 3-4 rokoch činnosti ústavu bude treba aj ročnej mimoriadnej úhrady Ks 100. 000 na počiatočné vybavenie ústavu.
S ohľadom na dnešný stav odborných síl a mimoriadne pomery zaistilo ministerstvo školstva a národnej osvety v preliminári štátneho rozpočtu na rok 1940 pre potreby Slovenského štátneho geologického ústavu len skromnú čiastku Ks 142, 000. - na riadnych a Ks 90, 000. - na mimoriadnych výdavkoch.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.