Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
159.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa ________________________ 1940
o príplatkoch k úrazovým dôchodom.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zraneným, ktorí utrpeli podnikový úraz pred 1. júlom 1921 a majú uznaný právny nárok na úrazový dôchod podľa zák. čl. XIX/1907 voči tuzemskému nositeľovi úrazového poistenia alebo zaopatrenia, prináleží príplatok k úrazovému dôchodu, ak strata ich pracovnej schopnosti činí aspoň 412/3%.
(2) Príplatok prislúcha tiež pozostalým po zranených, uvedených v ods. l, ak voči tuzemskému nositeľovi úrazového poistenia alebo zaopatrenia majú právny nárok na základný dôchod úrazový.
§ 2.
(1) Príplatok vymeriava sa podľa straty pracovnej schopnosti takto:
a) pri strate 41 2/3 % až 66 2/3 % prináleží oprávneným osobám príplatok 600 Ks ročne;
b) pri strate vyššej ako 662/3% až 83 1/3 % prináleží príplatok 900 Ks ročne;
c) pri strate nad 83 1/3 % prináleží príplatok 1. 200 Ks ročne k základnému dôchodu úrazovému, ktorý zranený požíva.
(2) Dôchodcom, požívajúcim úrazový dôchod podľa posledného ods. § 70 zák. či. XIX/1907, môže sa zvýšiť príplatok až do 1. 800 Ks ročne.
(3) Príplatok k základnému dôchodu vdov, rodičov a obojstranne osirelých sirôt činí po 480 Ks ročne, jednostranne osirelých sirôt po 240 Ks ročne. Deti nemanželské, o výživu ktorých sa otec nestará, ak im zomre matka následkom úrazu, majú byť postavené naroveň obojstranne osirelým sirotám.
§ 3.
(1) Príplatok prináleží len vtedy, ak základný dôchod alebo základný dôchod s príplatkom nepresahuje ročne u zraneného podľa § 2:
ad a) 2. 400 Ks
ad b) 3. 600 Ks
ad c) 4. 800 Ks.
(2) Toto obmedzenie sa netýka dôchodcov, požívajúcich základný dôchod podľa posledného odseku § 70 zák. čl. XIX/1907.
(3) Základné dôchody pozostalých aj s príplatkami spolu nesmú prevyšovať 4. 800 Ks.
(4) Ak ide o dôchody z úrazov, utrpených pri prevodzovaní podnikov železničných, započítajú sa do súm, uvedených v ods. l až 3, tiež výslužné, bežný dar z milosti, prídavky (výpomoci a pod. ) k výslužnému a bežným darom z milosti, z riadneho výslužného však len 75%.
(5) Príplatok môže sa celkom, po prípade zčasti odopreť, ak Ústredná sociálna poisťovňa, alebo správa podniku, proti ktorému prináleží príplatok podľa § 6, zistí, že zárobok alebo iný príjem dôchodcu prevyšuje ročne 12. 000 Ks.
§ 4.
(1) Ak utrpel niekto v dobe, v § l uvedenej, dva alebo viac úrazov, z ktorých požíva dôchody, je pre vymeranie príplatku rozhodujúcou celková strata zárobkovej schopnosti a dôchodový úhrn jej zodpovedajúci.
(2} Ak požíva vdova alebo iná osoba okrem dôchodu, ktorý jej prináleží ako
pozostalej, taktiež dôchod ako zranená, nech sa jej prizná príplatok pre ňu výhodnejší.
§ 5.
(1) Ak sa zhoršia následky úrazu tak, že zranenému prináleží podľa § 2 tohoto zákona vyšší príplatok, má sa vymerať tento vyšší príplatok súčasne so zvýšením základného dôchodu. Naopak, ak zlepšením následkov úrazu základný dôchod poklesne a zranenému prináleží príplatok nižší, treba vymerať tento nižší príplatok taktiež spolu so snížením základného dôchodu. V páde poklesu straty pracovnej schopnosti pod 412/3 % má sa príplatok vôbec zastaviť.
(2) Ak sa zvýši, alebo ak sa sníži základný dôchod pozostalých, zvýši sa, alebo sa sníži pomerne aj príplatok.
(3) Do odbytného vdovám opäť vydatým (ods. 5, § 72 zák. čl. XIX/1907) a pri kapitalizácii (§ 96 zák. či XIX/1907) príplatok sa nezapočíta.
§ 6.
(1) Príplatok k dôchodu prináleží len osobám bývajúcim na území Slovenskej republiky, a to voči Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave; ak sa úraz prihodil pri prevodzovaní podnikov, ktorých zamestnanci boli vyňatí podľa § 10 zák. čl. XIX/1907, poťažne podľa čl. III. zákona č. 207/1919 Sb. z. a n. z úrazovej poistnej povinnosti u nositeľa úrazového poistenia podľa zák. čl. XIX/1907, proti správe tohoto podniku.
(2) Príplatok, priznaný z úrazov po 28. októbri 1918, môže sa poukázať cudzozemským štátnym občanom aj do cudziny, ak so strany príslušného štátu, po prípade cudzozemského nositeľa úrazového poistenia, je voči príslušníkom Slovenskej republiky zachovávaná vzájomnosť.
§ 7.
O priznaní a vymeraní príplatku rozhoduje predstavenstvo Ústrednej sociálnej poisťovne, poťažne správa podniku, proti
ktorému prináleží príplatok podľa § 6. Proti tomuto rozhodnutiu nieto opravných prostriedkov.
§ 8.
(1) Peniaze potrebné k úhrade príplatkov opatria sa rozvrhom na podnikateľov, ktorých podniky podliehajú úrazovému poisteniu. Čiastka na jednotlivého podnikateľa pripadajúca musí byť úmerná výške poistného.
(2) Príplatky, vyplatené Ústrednou sociálnou poisťovňou dôchodcom, ktorí utrpeli úraz v podniku teraz vyňatom podľa § 10 zák. čl. XIX/1907, poťažne podľa čl. III. zákona č. 207/1919 Sb. z. a n. z úrazovej poistnej povinnosti podľa zák. čl. XIX/1907, nahradí podnikateľ Ústrednej sociálnej poisťovni koncom každého kalendárneho roku.
§ 9.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1940, vykoná ho minister vnútra.
Dôvodová zpráva.
Zákonom číslo 606 z roku 1919 a zákonom číslo 481 z roku 1921 zavedené boly príplatky k úrazovým dôchodom pre všetky osoby, ktoré v dôsledku podnikového úrazu, utrpeného na území bývalej ČeskoSlovenskej republiky stratily aspoň 41 2/3 % pracovnej schopnosti, resp. maly nárok na zaopatrovací dôchod pozostalých. Intenciou týchto zákonov bolo zvýšenie jednak úrazových rent prevzatých od bývalej Krajinskej pokladnice v Budapešti, jednak i úrazových rent poprevratových, priznaných z podnikových úrazov pred 1. júlom 1921, ktoré v nedostatku zákonnej úpravy o valorizácii poukazované boly v nezmenenej vyšite podľa pôvodného výmeru. Zákon č, 481 z roku 1921 vydaný bol ako norma prechodná, fakticky zostal ovšem v platnosti, predlžovaný znovu každý kalendárny rok, až do konca roku 1939. S ohľadom na to, že hospodárske a sociálne potreby vyžadujú nutne, aby úrazové renty
priznané z podnikových úrazov pred 1. júlom 1921, boly aspoň čiastočne zhodnotené daným pomerom, nutno príplatky k úrazovým dôchodom pokladať za inštitút trvalej povahy a upraviť túto otázku novou zákonnou normou. V podstate materielne-právna časť zákona č. 606/1919 a zákona č. 481/1921 zostáva nedotknutá až na okruh osôb oprávnených k poberaniu príplatku. V tomto smere upúšťa sa od doterajšieho rozlišovania medzi dôchodcami utrpevšími úraz na území bývalej, Česko-Slovenskej republiky a dôchodcami utrpevšími úraz mimo neho, v terajšej štátoprávnej cudzine. Tým okruh osôb oprávnených k príplatkom sa do istej miery zvýši (podľa výkazov Ústrednej sociálnej poisťovne má činiť počet týchto osôb cca 70—80 dôchodcov), V skutočnosti ovšem nenastáva týmto rozšírením pre ústav žiadne finančné zaťaženie, poneváč fakticky nositeľka úrazového poistenia, podľa zák.
čl. XIX/1907 priznala a vyplácala týmto dôchodcom od roku 1930 t. zv. dobrovoľné valorizačné prídavky. Nová úprava zákona bude znamenať len zmenu právneho titulu a zmenu fakultatívnej dávky na dávku kogentnú.
Druhú zmenu proti doterajšej úprave okruhu osôb oprávnených k príplatku tvorí ustanovenie 2. odseku § 6 vládneho návrhu pripúšťajúce nárok na príplatok tiež pre rentistov s cudzozemskou štátnou príslušnosťou, bývajúcich v cudzine. Toto ustanovenie týka sa ovšem len vlastných dôchodcov Ústrednej sociálnej poisťovne a nie dôchodcov prevzatých od bývalej Krajinskej pokladnice v Budapešti, ohľadom ktorých zostáva v platnosti i naďalej zásada, že príplatok môže byť priznaný a vyplácaný — konforme s úpravou základných dôchodov úrazových — len pre osoby bývajúce na území Slovenského štátu. Účelom 2. odseku § 6 je prispôsobiť inštitúciu príplatkov faktickým potrebám ústavu a tiež sociálnym potrebám úrazových dôchodcov štátnej príslušnosti slovenskej, ktorí majú priznaný nárok na úrazové odškodnenie od cudzozemských (hlavne protektorátnych) nositeľov úrazovej poistnej povinnosti. Podľa interného ujednania o zachovaní faktickej recipro-
city javí sa bezpodmienečne nutným poukazovať príplatky aj cudzozemským štátnym občanom, ak ujednanie o reciprocite v úrazovom poistení má dojsť s oboch strán k plnej platnosti.
Ďalšou zmenou proti pôvodnému zákonnému stavu je ustanovenie, že zákon o poskytovaní príplatkov nemá byť, ako tomu bolo dosiaľ, časové obmedzený. Doterajšie ustanovenie zákona číslo 481/1921 vyžadovalo každoročne novelizáciu zákona, poťažne jeho predĺženie na ďalší kalendárny rok. Ponechanie doterajšieho stavu nejaví sa byť ani účelným ani žiadúcim, ak uvážime, že zákonné príplatky, vytvorené pôvodne ako opatrenie prechodného rázu, stály sa de facto inštitútom trvalým a bez novej zákonnej úpravy o povinnej valorizácii starých úrazových dôchodov nie je možné ani z dôvodov sociálnych ani z dôvodov politických s odstránením týchto príplatkov vôbec počítať.
Náklady potrebné na úhradu príplatkov nesú nositelia úrazového poistenia, poťažne ak ide o podniky z poistnej povinnosti vyňaté, samotné podniky. Proti novej úprave niet so strany nositeľa poistenia žiadnych námietok a rozpočtová úhrada je v Ústrednej sociálnej poisťovni zaistená.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra.