Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 3. zasedanie.
160.
Vládny návrh.
Zákon zo dňa---------------------1940
o úprave výkupu a odbytu domácej vlny.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Na zaistenie odbytu domácej vlny upravuje sa jej výkup a distribúcia podlá ustanovení tohto zákona.
(2) Domácou vlnou sa rozumie ovčia vlna domáceho pôvodu.
§ 2.
(1) Výkup a distribúciu domácej vlny vykonáva výlučne spoločnosť (družstvo), ktorú poverí minister hospodárstva. V prípade, že poverená spoločnosť (družstvo) sverené úlohy riadne nevykonáva, môže minister hospodárstva poveriť spoločnosť (družstvo) inú.
(2) Kapitálovú účasť na spoločnosti (ods. 1) majú chovatelia oviec, priemysel na spracovanie vlny a obchodníci vlnou. Spoločnosť podlieha dozoru ministerstva hospodárstva.
(3) Úlohou spoločnosti je najmä: a) vykonávať každoročne ku dňu 31. marca odhad vlny, a to čo do množstva, plemenného pôvodu, farby a veku oviec (jahňačka), ktorá je jedným alebo dvoma strihmi v roku dosiahnutá u chovateľov oviec;
b) vykúpiť od producentov celú domácu produkciu vlny hneď po ponúknutí roľníkmi, shromaždiť ju do skladov, odborne roztriediť a uskladniť;
c) oznamovať ministerstvu hospodárstva a vinárskej komisii (§ 3) množstvo vykúpenej vlny s udaním druhu, akosti a miesta uskladnenia cieľom rozdelenia podnikom na spracovanie vlny;
d) dodať podnikom na spracovanie vlny vykúpenú vlnu podľa úradne určeného rozvrhu,
(4) Producenti domácej vlny sú povinní celú svoju produkciu vlny ponúknuť ku kúpe spoločnosti, okrem vlny, ktorú potrebujú pre domácu potrebu. Podniky na spracovanie vlny sú povinné prevziať vlnu vykúpenú spoločnosťou.
(5) Ministerstvo hospodárstva po vypočutí vinárskej komisie (§ 3) určí, v akom pomere sa má vykúpené množstvo vlny prideliť jednotlivým vlnuspracujúcim podnikom.
§ 3.
(1) Na vykonávanie niektorých úloh, plynúcich z tohto zákona, zriaďuje sa pri ministerstve hospodárstva vinárska komisia (v ďalšom texte "komisia"), složená zo štyroch zástupcov chovateľov oviec a ich náhradníkov, ďalej zo štyroch zástupcov podnikov na spracovanie vlny a ich náhradníkov a z jedného zástupcu spoločnosti (ods. l, § 2) s poradným hlasom. Členov komisie a ich náhradníkov menuje minister hospodárstva. Jedného z členov menuje predsedom komisie. Funkcia členov komisie je čestná. Členovia majú nárok len na hotové výdavky spojené s výkonom funkcie.
(2) Úlohou komisie je:
a) usmerňovať produkciu domácej vlny, jej výkup od chovateľov oviec prostredníctvom spoločnosti (ods. l, § 2), dozerať na výkup vlny a na vyplácanie kúpnej ceny chovateľom oviec;
b) navrhovať ministerstvu hospodárstva kľúč na rozdelenie domácej vykúpenej vlny pre jednotlivé podniky na spracovanie vlny;
c) navrhovať odberné a predajné ceny vlny, ako aj podmienky výkupu a predaja vlny. Ceny vlny určí Cenový úrad po dohode s ministerstvom hospodárstva a uverejní v Úradných novinách;
d) podávať ministerstvu hospodárstva z vlastnej iniciatívy alebo na vyzvanie návrhy a dobrozdania o dovoze a vývoze vlny;
e) dozerať na zásoby domácej vlny a viny vôbec vlastnými kontrolnými orgánmi, ktoré pri výkone služby požívajú ochrany verejného orgánu;
f) viesť soznam podnikov na spracovanie vlny;
g) schvaľovať komisionárov spoločnosti.
(3) Vlnárska komisia nemôže s vlnou obchodovať ani na vlastný, ani na cudzí účet.
(4) Výdavky spojené s činnosťou komisie sa hradia z vlnárskeho fondu (§ 4).
(5) Komisia rokuje podlá rokovacieho poriadku, ktorý schváli minister hospodárstva a vyhlási v Úradných novinách.
(6) Všetky podania komisie i jej výkazy, zápisy a knihy sú oslobodené od kolkov a poplatkov,
§ 4.
(1) Na hradenie výdavkov spojených s vykonávaním zveľaďovacej akcie tuzemského chovu oviec zriaďuje sa pri komisii vlnársky fond (v ďalšom texte "fond"). Fond spravuje komisia.
(2) Do fondu prispievajú podniky na spracovanie vlny vo forme prirážky k nákupnej cene vlny. Tieto prirážky zaúčtuje spoločnosť jednotlivým podnikom pri odpredaji vlny a odvedie ich hned do fondu.
(3) Výšku prirážok podľa ods. 2 určí ministerstvo hospodárstva po dohode s ministerstvom, vnútra a financií a po vypočutí komisie a vyhlási ju v Úradných novinách. Pre určenie výšky týchto príspevkov je smerodajný ministerstvom hospodárstva schválený rozpočet pre akciu na zveľadenie tuzemského chovu oviec a pravdepodobná ročná tuzemská produkcia vlny.
(4) Prostriedky fondu sa použijú;
a) na zveľadenie domáceho chovu oviec;
b) na hradenie výdavkov spojených s činnosťou komisie a so správou fondu.
(5) Fond je oslobodený od akýchkoľvek daní, dávok a kolkovného, nakoľko vykonáva úkony pre verejné ciele.
(6) Dozor nad hospodárením fondu vykonáva ministerstvo hospodárstva a Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
§ 5.
Všetky podniky na spracovanie vlny (továrne, remeselníci), ktoré chcú aj ďalej spracovávať vlnu, musia sa prihlásiť do 30 dní od účinnosti tohto zákona do soznamu podnikov na spracovanie vlny, vedeného komisiou (písm. f, ods. 2, § 3).
§ 6.
Dozor nad činnosťou komisie vykonáva ministerstvo hospodárstva svojim zástupcom. Tento má právo suspendovať účinnosť usnesemia komisie, ktoré odporuje predpisom alebo záujmom produkcie a spracovania vlny s tým účinkom, že také usnesenie sa nesmie vykonať, kým o ňom nerozhodne minister hospodárstva. Zástupca ministerstva hospodárstva musí sa zvať do každej schôdze komisie a má právo nahliadnuť do kníh a záznamov komisie. Vo všetkých sporných otázkach rozhoduje ministerstvo hospodárstva s konečnou platnosťou.
§ 7.
(1) Kto poruší povinnosti uložené v ods. la 4, § 2 a v § 5 tohto zákona bude potrestaný okresným (policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom do 50. 000. — Ks alebo zavretím do 30 dní. Pre prípad nedobytnosti peňažného trestu má -sa uložiť náhradný trest zavretia do 30 dní podľa miery zavinenia. Tieto tresty môžu sa uložiť aj súčasne, v tom prípade nesmie však trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytný peňažný trest činiť viac ako 30 dní.
(2) Veci, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré boly nimi získané, alebo ktoré sú k spáchaniu trestného činu zrejme určené, môže príslušný okresný (policajný) úrad vyhlásiť za prepadlé v prospech štátu, a to aj keď páchateľ nemôže byť stíhaný alebo odsúdený,
§ 8.
Úrady a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
§ 9.
Týmto zákonom sa zrušuje vládne nariadenie č. 159/1937 Sb. z. a n.
§ 10.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Odstúpením územia Maďarsku stratili sme asi 120. 000 kusov oviec prevažne meriniek. Toho času v slovenskom štáte chová sa 365. 000 kusov oviec, z toho plemenných matiek asi 300. 000 kusov. Z celkového počtu chovaných oviec je asi 2/3 dojných oviec valašiek. Dojné ovce ako valašky a cigajky stratou územia zostaly nám neporušené, takže výroba hrudkového syra na zmenšenom území len nepatrne poklesla. Tým viac ale poklesla výroba jemnej vlny. Odstúpením územia Maďarsku výroba jemnej merinovlny zmenšila sa asi o 300. 000 kg ročne.
Chovom oviec sa zaoberajú najmä menšie a stredné hospodárstva, ako to dokazuje táto štatistika: výmera hospodárstva:
do 10 ha.......68. 2%
od 10—50 ha.....29. 8%
od 50—100 ha.... 0. 84%
nad 100 ha......1. 16%
Chov oviec je dôležitým odvetvím horského poľnohospodárstva. Pôdne a klimatické pomery vo vyšších polohách vyžadujú chov oviec, bez ktorého by zostaly nevyužité veľké pasienkové plochy. Pasienky
so slabým porastom na viac-menej strmých svahoch poskytnú len ovciam dostatočnú obživu.
Od chovných oviec vyrobí sa vlny asi 45—50 vagónov, z toho asi 12—14 vagónov meríno, 12—14 vagónov cigaja a 22— 24 vagónov valašskej. Značná čiastka valašskej vlny spracuje sa po domácky. Vo valašskej vlne odkázaní sme na vývoz, kým jemná vlna musí sa dovážať z cudziny. Celková výroba domácej vlny činí asi 12—15% potreby.
Odbyt a ceny domácej vlny už 10 rokov neuspokojujú požiadavky chovateľov oviec. Za ČSR Slovensko vyrobilo asi 2. 5% celkovej potreby vlny a 97% sa dovážalo z cudziny. Napriek tomu neodkúpil textilný priemysel domácu vlnu ani za sníženú cenu. V prítomnom čase je žiaducné, aby bola vyriešená otázka výkupu slovenskej vlny cestou zákonnou, aby sa zamedzilo poškodzovanie chovateľov oviec pri výkupe vlny, ktoré je zapríčinené tým, že cenu vlny si ustaľuje každý jeden výkupca vlny zvlášť. Takto nastávajú veľké cenové diferencie pri jednakej kvalite vlny. Poznamenáva sa, že o nákup domácej vlny textilný priemysel prejavuje teraz
záujem, ale len o vlny jemnejšie, ktoré máme len malé percento z celej produkcie slovenskej vlny. Vlny hrubšie, najmä vlna valašská, nachádzajú sa stále v odbytovej kríze. Toto zapríčiňuje tiež sníženie ceny tejto, keďže je potrebné túto vlnu vyvážať do zahraničia, lebo len malé množstvo hrubšej vlny sa môže spracovať v našej republike na hrubé súkno a pokrovce. Výrobu vlny valašskej bolo by možno zmenšil tým spôsobom, že by sa rozšírila oblasť ovce cigajskej na úkor valašskej, ktorá dáva jemnejšiu vlnu, ktorú môže tiež spracovať tunajší priemysel na hrubšie látky a na potreby pre armádu, prípadne pre železnice. Predpokladom smerného chovu oviec je ale vyriešenie otázky odbytu a speňaženia domácej vlny.
Býv. vláda ČSR vydala nariadenie č. 159/1937 Sb. z. a n., ktoré smerovalo k usmerneniu výroby a odbytu domácej vlny. Toto vládne nariadenie vlastne nebolo do praxe uvedené pre medzinárodné politické pomery, ktoré sa potom odohrávaly. Po osamostatnení Slovenska, pomery vo výrobe a odbyte domácej vlny sa úplne zmenily, takže vl. nar. č. 159/37 do dnešných zmenených pomerov Slovenskej republiky sa nehodí, preto nutné bolo pripraviť novú normu vyhovujúcu dnešným zmeneným pomerom.
Časť osobitná. K § l a 2.
Doterajšia organizácia výkupu vlny nezodpovie potrebám regulovaného výkupu a preto v smysle ods. l, § 2 návrhu, ministerstvo hospodárstva má poveriť jednu spoločnosť s výhradným výkupom a distribúciou domácej vlny. V smysle návrhu kapitálovú účasť na tejto spoločnosti majú mať chovatelia oviec, priemysel na spracovanie vlny a obchodníci vlnou. Úkolom tejto spoločnosti je vykonať každoročne ku dňu 31. marca odhad vlny, a to čo do množstva, plemenného pôvodu, farby a veku oviec, ktorá je jednými alebo dvoma strihmi v roku dosiahnutá u chovateľov oviec. Ďalej vykúpiť od producentov celú domácu produkciu vlny hneď po ponúknutí roľníkmi, shromaždiť ju do skladov, odborne roztriediť a uskladniť a dodať podnikom na spracovanie vlny vykúpenú vlnu podľa úradne určeného kľúča. Rozdeľovací kľúč určí ministerstvo hospodárstva. Podniky na spracovanie vlny v smysle návrhu sú povinné spoločnosťou vykúpenú vlnu prevziať. Producenti domácej vlny sú po-
vinní, celú svoju produkciu vlny ponúknuť ku kúpe spoločnosti okrem vlastnej domácej spotreby.
Týmto opatrením sa docieli, že všetka vyrobená vlna sa vykúpi za primeranú cenu, čo bude mať iste priaznivý vliv na chov oviec v Slovenskom štáte. Ďalej zamedzí sa akákoľvek špekulácia s domácou vlnou, najmä s prideľovaním domácej vlny jednotlivým podnikom na spracovanie vlny; znemožní sa výkup domácej vlny niektorým kapitálove silným podnikom.
K § 3.
Pri ministerstve hospodárstva má byť zriadená vlnárska komisia. Táto komisia má byť složená zo 4 zástupcov chovateľov oviec a zo 4 zástupcov vlnuspracujúcich podnikov. Toto zastúpenie vo vinárskej komisii navrhuje sa z toho dôvodu, aby bola zachovaná parita. Takéto zastúpenie je potrebné preto, lebo záujem chovateľov oviec sa kríži so záujmami vinárskeho priemyslu. Na čele komisie by bol predseda menovaný ministrom hospodárstva. Jednací poriadok vydá ministerstvo hospodárstva. Úlohy komisie sú rozvedené podrobne v § 3, ods. 2.
Zriadením vlnárskej komisie zriaďuje sa vlastne poradný sbor pre ministerstvo hospodárstva.
K § 4.
Na zveľaďovacie akcie v chove oviec pamätané je v tomto ustanovení, podľa ktorého sa zriaďuje vinársky fond. Do neho má prispievať priemysel na spracovanie vlny z vykúpenej domácej vlny. Na zveľadení chovu oviec majú záujem nielen chovatelia oviec, ale tiež priemysel na spracovanie vlny, súc si vedomí dôležitosti zväčšenia výroby a skvalitnenia výroby domácej vlny a preto zriadenie vlnárskeho fondu považuje za nutné tiež priemysel pre spracovanie vlny. Z tohto fondu majú sa tiež hradiť výdavky s činnosťou komisie a správou fondu.
K § 5.
Za účelom evidencie podnikov na spracovanie vlny, všetky tieto podniky sa majú prihlásiť do soznamu podnikov na spracovanie vlny, vedeného komisiou.
K § 6.
Dozor nad činnosťou komisie má vykonávať ministerstvo hospodárstva so svojimi zástupcami.
K § 7.
Navrhnuté trestné ustanovenia sú primerané.
K § 9.
Zrušuje sa vládne nariadenie č. 159/ 1937, ktoré sa do dnešných zmenených pomerov nehodí.
Vydaním tohto zákona boly by vyriešené základné požiadavky speňaženia tuzemskej vlny. Týmto riešením by sa zamedzilo poškodzovanie chovateľov oviec, zaistí sa výkup všetkej vlny vo všetkých chovných oblastiach dľa kvality vlny a za
ceny primerané výrobným nákladom. Naproti tomu priemysel na spracovanie vlny obdrží pre každý podnik primerané množstvo domácej vlny. Je to v záujme zachovania a rozšírenia tuzemského chovu oviec nezbytné, lebo nevyriešením speňaženia vlny za primerané ceny, dá sa očakávať, že chov oviec bude čo do početnosti i kvality ďalej upadať. Úpadok chovu oviec zapríčinil by veľké národohospodárske straty.
Osnova neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu.
Vláda prejavuje želanie, aby návrh bol pridelený výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.