Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

162.

Vládny návrh.

r

Ústavný zákon

zo dňa----------------------1940

o stálom výbore Snemu Slovenskej republiky.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:

§ 1.

V čase od rozpustenia Snemu alebo od uplynutia jeho volebného obdobia až do ustavenia sa nového Snemu robí neodkladné opatrenia, Snemu vyhradené, Stály výbor Snemu (v ďalšom texte "výbor").

§ 2.

(1) Výbor má 12 členov; volí ich Snem z poslancov najneskoršie na treťom zasadnutí. Na tomto zasadnutí zvolí Snem tiež najmenej dvanásť náhradníkov a určí ich poradie, podľa ktorého nastupujú na trvalé uprázdnené miesta členov výboru.

(2) Ak klesne počet náhradníkov pod osem, doplní ho Snem voľbou na pôvodný stav. 

§ 3.

Výbor ostáva až do voľby nového výboru podľa ods. l, § 2.

§ 4.

(1) Výbor sa síde na ustavujúcu schôdzu do dvoch týždňov po svojom vyvolení. Na tejto schôdzi vyvolí zpomedzi svojich členov predsedu, prvého a druhého podpredsedu. Schôdzu svolá a jej predsedá predseda Snemu.

(2) Okrem prípadu, uvedeného v ods. l, predseda Snemu svoláva výbor a na jeho zasadnutí predsedá len vtedy, ak by išlo

o doplňovaciu voľbu predsedu a súčasne

i oboch podpredsedov.

§ 5.

(1) Medzi neodkladné opatrenia (§ 30 Ústavy) nepatrí:

a) zmena alebo doplnenie ústavy (písm. b), § 24 Ústavy),

b) voľba prezidenta republiky (§§ 31 a 36 Ústavy),

c) právo obžalovania prezidenta republiky (§ 39 Ústavy),

d) právo obžalovania predsedu alebo člena vlády (§ 49 Ústavy),

e) právo volať vládu alebo jej členov na politickú zodpovednosť (§ 48 Ústavy),

f) právo podľa ods. 3, § 44 Ústavy.

(2) Do lehoty určenej pre voľbu prezidenta republiky (§ 33 a 36 Ústavy) a tiež do lehoty podľa ods. 3, § 44 Ústavy nepočíta sa čas, uvedený v § 1.

§ 6.

(1) Výbor sa usnáša na neodkladných opatreniach iba na návrh vlády.

(2) Pre rokovanie výboru je potrebná prítomnosť aspoň osem jeho členov; za usnesené platí to, za čo hlasovalo aspoň sedem členov.

§ 7.

(1) Opatrenia výboru v obore normotvornom majú moc zákona a vyhlasujú sa ako zákony (§ 29 Ústavy).

(2) Opatrenia výboru podľa ods. l podpisuje okrem prezidenta republiky jeho predseda, predseda vlády a príslušný minister.

(3) Ak prezident republiky do 15 dní nepodpíše opatrenie výboru podľa ods. l, môže predmet opatrenia upraviť iba Snem.

(4) Ustanovenia ods. l, § 97 a ods. l, § 98 Ústavy platia i pre opatrenia výboru podľa ods. 1.

§ 8.

(1) Riadne zasadnutie výboru v čase, označenom v § l, svoláva predseda výboru podľa potreby s určením predmetov rokovania.

(2) Predseda vlády môže žiadať svolanie výboru tak, aby mohol zasadnúť do piatich dní od podania žiadosti.

(3) Ak predseda výbor nesvolá alebo ho nemôže svolať, alebo ak je zasadnutie výboru mimoriadne súrne potrebné, môže ho svolať priamo predseda vlády s určením predmetov rokovania.

§ 9.

Výbor rokuje a usnáša sa na neverejných zasadnutiach podľa rokovacieho poriadku, platného pre iné výbory Snemu s odchýlkami, plynúcimi z tohto zákona.

§ 10.

Predpisy Ústavy a zákonov o poslancoch platia pre členov výboru až do voľby nového výboru (ods. l, § 2).

§ 11.

Prvý výbor vyvolí Snem najneskoršie v treťom zasadnutí po dni účinnosti tohto zákona.

§ 12.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Dôvodová zpráva.

Predkladaný návrh ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky je doplnkom Ústavy (§ 30) a pohybuje sa v znamení racionalizácie, ktorá sa prejavuje v tom, že sa nerobí nijaký prenikavejší rozdiel medzi zákonmi a jeho opatreniami, ako aj v složení a v spôsobe rokovania tohto výboru.

Toto stanovisko je výsledkom tej skutočnosti, že Snem Slovenskej republiky a teda aj výbory ním volené nie sú a nebudú mozaikou zástupcov rozličných svetových názorov, ale elitnými pracovnými

výbormi zástupcov disciplinovaného a v jeden celok sliateho národa.

Rozdiely medzi zákonmi a medzi opatreniami Stáleho výboru sú iba:

a) že opatrenia Stáleho výboru podliehajú absolútnemu vétu prezidenta republiky (ods. 3, § 7), kdežto voči zákonom má. prezident republiky len suspenzívne véto (§ 26 Ústavy);

b) že opatrenia Stáleho výboru v obore normotvornom podpisuje namiesto predsedu Snemu predseda výboru (ods. 2, § 7).

Na vysvetlenie v jednotlivostiach treba uviesť toto:

K nadpisu.

Návrh sa pridržiava v tomto ohľade nomenklatúry ústavy bývalej ČeskoSlovenskej republiky. Teoreticky sa síce názvu "Stály výbor" vytýkalo, že výbor podľa § 54 Ústavy bývalej ČeskoSlovenskej republiky nie je stálejší ako iné výbory, ale ani osnovateľom predkladaného vládneho návrhu sa nepodarilo nájsť vhodnejšie pomenovanie pre výbor podľa § 30 Ústavy, ktorý je analógiou výboru podľa § 54 Ústavy bývalej Česko-Slovenskej republiky. Vyskytol sa síce názor, žeby sa tento výbor mohol nazývať výborom zákonodarným, ale vláda tento názor neakceptovala, lebo, hoc aj opatrenia výboru majú mať platnosť zákona, predsa svojou povahou s hľadiska dôvodu ich vzniku a s hľadiska orgánu, ktorý sa na nich usnáša, sa od zákomov odlišujú.

K § 1.

Znenie tohto paragrafu sa prejíma doslovne z Ústavy (§ 30), a to cieľom systematickej úplnosti zákona.

K § 2.

Počet členov výboru (12) je úmerný počtu poslancov a počtu členov iných výborov.

Ustanovenie o náhradníkoch na trvalé uprázdnené miesta. sa pojalo do návrhu preto, aby po každom takomto uprázdnení členstva vo výbore nemuselo dojsť k doplňovacej voľbe. Podľa ods. 2 doplňovacia voľba náhradníkov by sa uskutočnila len vtedy, keby počet náhradníkov klesol pod osem, a to preto, aby tu bola náležitá ich rezerva pre čas podľa § 30 Ústavy, kedy doplňovacie voľby nemožno previesť.

K § 3.

Text tohto paragrafu vyjadruje pochop jestvovania (existencie). Je síce dosť neobvyklý, ale vžitého výrazu "jeho funkčné obdobie je... " a pod. nedalo sa použiť v danom prípade, lebo funkčné obdobie tohto výboru vo vlastnom slova smysle je len obdobie, uvedené v § 30 Ústavy.

Existencia výboru v smysle vyššie uvedenom musela byť zachovaná aj po ustavení sa nového Snemu až do voľby nového výboru, lebo teoreticky je možné, žeby novozvolený Snem mohol prezident

republiky rozpustiť ešte pred voľbou nového Stáleho výboru.

K § 5.

Z pôsobnosti výboru vyníma tento paragraf iba veci, ktoré sú tak veľkého významu, že ich riešenie ponechať Snemu javilo sa nielen účelným, ale aj potrebným. Mnohé z nich sú totiž takej povahy, žeby nebolo účelné riešiť ich krátko pred ustavením sa novozvoleného Snemu. -

Z dôvodov vyňatia veci pod písm. b) a f) muselo sa do návrhu pojať ustanovenie ods. 2.

K § 6.

Ustanovenie ods. l má ten dôvod, že vláda vie najlepšie posúdiť, či treba určitú vec upraviť neodkladným opatrením výboru.

Ustanovenie ods. 2 sleduje ten cieľ, aby zodpovednosť za neodkladné opatrenia nieslo čo najviac členov výboru, Obvyklého vyjadrenia quora a. väčšiny zlomkom sa nepoužilo vzhľadom na malý počet členov výboru.

K § 7.

Ustanovením ods. 2, § 7 sa zaisťuje možnosť podpísania neodkladného opatrenia aj pre prípad, žeby v čase podľa § 30 Ústavy predseda Snemu zomrel alebo nemohol vykonávať svoju funkciu. Námietka, že tie isté prekážky môžu nastať aj u predsedu výboru, by neobstála, lebo namiesto odpadnuvšieho predsedu výboru sa môže zvoliť hneď z jeho členov nový predseda.

K § 8.

Neodkladnosť opatrenia bude niekedy vyžadovať, aby predseda vlády mal možnosť výbor svolať sám.

K § 9.

Z dôvodu jednoduchosti sa navrhuje, aby pre Stály výbor platil rokovací poriadok, platný pre ostatné výbory s odchýlkami, plynúcimi z tohto zákona,

Vykonanie tohto zákona nevyžaduje osobitných výdavkov.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby sa návrh pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,

minister vnútra.