Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

163.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa___________ 1940

o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho

útvaru niektorých podnikov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Slúčením podľa tohoto zákona sa rozumie slúčenie podnikov príbuzného alebo vzájomne sa dopĺňajúceho druhu podnikania v týchto prípadoch:

a) tuzemskej účastinnej spoločnosti alebo tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným s inou tuzemskou účastinnou spoločnosťou tak, že všetok majetok zaniklej spoločnosti prechádza na účastinnú spoločnosť ďalej jestvujúcu za účastiny tejto;

b) tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným s inou tuzemskou spoločnosťou s ručením obmedzeným tak, že všetok majetok zaniklej spoločnosti prejde na spoločnosť d'alej jestvujúcu za nové obchodné podiely tejto;

c) tuzemského družstva s tuzemským družstvom.

(2) O tom, či podniky majú charakter podniku príbuzného alebo vzájomne sa dopĺňajúceho druhu podnikania rozhoduje minister financií v dohode s ministrom hospodárstva.

§ 2.

Premenou právneho útvaru podniku podľa tohoto zákona sa rozumie premena:

a) tuzemského podniku akéhokoľvek právneho útvaru na účastinnú spoločnosť a

b) tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným na tuzemské družstvo, ak ukladací kapitál novej spoločnosti nie je menší ako kapitál na zisk trvalé uložený v starom podniku;

c) tuzemskej účastinnej spoločnosti na tuzemskú spoločnosť s ručením obmedzeným, ak ukladací kapitál novej spoločnosti je rovnaký s ukladacím kapitálom starej spoločnosti.

§ 3.

Pre splynutia a premeny uvedené v §§ l a 2 tohto zákona povoľujú sa tieto daňové a poplatkové úľavy:

a) prevody nehnuteľností, patriacich zaniklému podniku, oslobodzujú sa od poplatku z prevodu majetku a od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností, podliehajú len poplatku z vkladu vlastníckeho práva;

b) prevody hnuteľností a práv sú oslobodené od dane z obratu;

c) smluvy o slúčení, po prípade spoločenské smluvy (písm. c), § l a písm. b), § 2) sú oslobodené od poplatku, nakoľko sa vzťahujú na majetok zanikajúceho družstva alebo spoločnosti;

d) ak dôjde k zvýšeniu účastinného alebo kmeňového kapitálu (písm. a) a b), § l a písm. a) a c) § 2) započíta sa do poplatku prichodiaceho z novovydaných účastín alebo podielov poplatok, ktorý zrušená spoločnosť svojho času zaplatila zo svojich účastín alebo podielov, stupnicový poplatok z príslušnej spoločenskej smluvy a pri ťažiarstvách po 30. júni 1920, poplatok podľa písm. c), § 6 vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n.;

e) ak účastinná spoločnosť nevydá pri slúčení nové účastiny, je podrobená poplatku podľa sadz. pol. 89. I, B. 2 a) poplatkových pravidiel v znení písm. b), § 6

vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n. čistá hodnota celkového prínosu zaniklého podniku. Do tohto poplatku sa započítajú poplatky stupnicové, alebo poplatky podľa § 6 uvedeného vládneho nariadenia, ktoré zaniklý podnik zo svojej spoločenskej smluvy zaplatil.

§ 4.

(1) Ak by poplatok podľa písm. d), § 3 bol menší ako podľa písm. e) toho istého paragrafu, treba zaplatiť poplatok podľa písm. e).

(2) Pre započítanie poplatkov podľa písm. d) a e), § 3, zaplatených zaniklým útvarom, sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že skutočne boly zaplatené.

(3) O ekvivalentnej povinnosti zanikajúcich útvarov platia ustanovenia § 17 zákona č. 67/1938 Sb. z. a n.

(4) Hodnoty aktív a pasív sa môžu premenenou spoločnosťou v jej počiatočnej bilancií oceniť len onými sumami, ktoré boly v uzávierkach — pokiaľ sa týka v schválených uzávierkach — vykázané u premeneného podniku za posledný rok,

§ 5.

Základom poplatku z nových účastín je ich emisná hodnota, nakoľko prevyšuje cenu nominálnu, a riadi sa protihodnotou pripadajúcou na jednotlivú účastinu. Pri slúčení dvoch účastinných spoločností určuje sa protihodnota takto:

a) za emisnú hodnotu nových účastín, dávaných výmenou za účastiny zanikajúcej spoločnosti, treba vziať kurz účastín zanikajúcej spoločnosti značený na Bratislavskej burze — a pred 14. marcom 1939 na Pražskej burze — v deň, keď ponuka slúčenia, usnesená právoplatne valným shromaždením jednej so zúčastnených spoločností, bola právoplatne prijatá valným shromaždením druhej spoločnosti; v nedostatku záznamu v tento deň — kurz zo dňa najbližšie predchádzajúceho, ale nie staršieho jedného mesiaca;

b) ak sa nedá emisná hodnota určiť podľa ustanovenia písm. a), smerodatná je

menovitá hodnota účastín vzatých z obehu. Ako finančná správa tak aj poplatník môžu požiadať Bratislavskú burzu, aby účastiny zanikajúcej spoločnosti odhadla.

§ 6.

Strany sú povinné predložiť finančným úradom všetky doklady, ktorých je treba, aby sa vyrubovací základ, hlavne emisná cena nových účastín, mohla riadne zistiť.

§ 7.

Ak dôjde pri slúčení podnikov alebo pri premene ich právneho útvaru podľa predchádzajúcich ustanovení tohoto zákona k odovzdaniu prevodnej čiastky podľa zákona o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách novému nositeľovi poistenia alebo zaopatrenia, sú všetky majetkové prevody, ktoré zahrňuje v sebe toto odovzdanie, oslobodené od poplatkov. Pozemnoknižné prevody, ktoré sú dôsledkom týchto právnych úkonov, sú oslobodené od poplatku vkladného.

§ 8.

Tento zákon sa nevzťahuje na slúčenie peňažných ústavov, ktoré sú uvedené vo vládnom nariadení č. 139/1937 Sb. z. a n. a tiež na slúčenie sdružení podľa vládneho nariadenia č. 140/1939 Sl. z.

§ 9.

(1) Tento zákon platí odo dňa 1. januára 1939 do 31. decembra 1941.

(2) Od 1. januára 1942 budú potom ustanovenia tohoto zákona platiť ešte v prípadoch, keď sa do 31. decembra 1941 podá žiadosť:

a) príslušnému administratívnemu úradu o definitívne povolenie k zriadeniu novej účastinnej spoločnosti alebo o schválenie zvýšenia účastinného kapitálu pre slúčenie;

b) o poznámku zamýšľanej premeny podľa § 2 zákona č. 279/1924 Sb. z. a n.;

c) o zápis útvaru nového alebo, ak niet takého zápisu, oznámenie o likvidácii útvaru splynuvšieho;

d) o výmaz útvaru zaniklého, ak pri slúčení nedôjde k likvidácii,

(3) Tento zákon vykoná minister financií.

Dôvodová zpráva.

Všeobecne.

Utvorenie Slovenskej republiky nebolo len politickým osamostatnením, ale aj hospodárskou rozlukou a emancipáciou Slovenskej krajiny od hospodárstva ostatných zemí bývalej republiky Česko-Slovenskej. V dôsledku toho javí sa potreba hospodárstvo Slovenskej republiky položiť na nové základy a organizovať ho samostatne tak, aby bolo súťaže schopné na domácich aj zahraničných trhoch.

Z kruhov priemyselných poukazuje sa na to, že mnoho by sa dalo vykonať na tomto poli slučovaním menších a hospodársky slabších podnikov vo väčšie celky, ktoré by boly kapitálové lepšie vybavené a preto by ľahšie plnily úkoly kladené im zmenenými hospodárskymi a politickými pomerami.

Ide o podobnú situáciu, ako pri utvorení bývalej republiky Česko-Slovenskej, ktorá za celú dobu svojho trvania podporovala slučovanie podnikov a premenu ich právneho útvaru z podobných dôvodov. O tom svedčia zákony číslo 293/21, 151/23, 163/24, 124/26, 88/27, 153/30, 207/32 a 15/36 Sb. z. a n., ktoré poskytovaly daňové a poplatkové výhody pre slúčenia a premeny právneho útvaru niektorých podnikov.

Podpora, ktorá sa týmto zákonom zo strany Slovenskej republiky dostáva podnikom, je skromnejšia, ako tá, ktorú poskytovaly zákony býv. Česko-Slovenskej republiky. Je to však pochopiteľné, keď sa uváži, že aj prostriedky nového štátu sú obmedzenejšie, ako zaniklého štátneho útvaru. Tak štátne ako aj súkromné hospodárstvo, musí prekonávať začiatočné ťažkosti, zvýšené napnutou medzinárodnou situáciou a preto pri poskytovaní výhod a podpôr na účet jeho pokladne musí postupovať šetrne.

Poplatkové a daňové úľavy poskytujú sa ex lege pre tie prípady slúčenia a pre-

mien právnych útvarov podnikov, ktoré sú s národohospodárskeho hľadiska najviac želateľné a sú taxatívne vypočítané v §§ l a 2 zákona. Za užitočné a rentabilné treba pokladať predovšetkým slúčenie podnikov príbuzného alebo vzájomne sa dopĺňajúceho druhu, u ktorých možno očakávať, že pri zvýšení finančnej kapacity môžu docieliť aj značnejších úspor na prevozných a správnych nákladoch a tým prispieť k zlacneniu výroby a ku konsolidácii hospodárskych pomerov.

Rozsah daňového a poplatkového oslobodenia, až na poplatok vkladný, zostáva nezmenený. Knihovný vklad vlastníckeho práva nabudúce nepožíva poplatkového oslobodenia.

S prevádzaním zákona nie sú spojené zvláštne výdavky pre erár.

K § 1.

Výhody poskytuje nariadenie len pre tie prípady slúčenia, ktoré sú normované obchodným právom a týkajú sa podnikov príbuzného alebo vzájomne sa dopĺňajúceho druhu. Sú to fúzie účastinných spoločností podľa § 201 obch. zák., účastinnej spoločnosti so spoločnosťou s obmedzeným ručením, spoločností s ručením obmedzeným podľa § 96 zák. o spoločnostiach s ručením obmedzeným a družstiev podľa § 247 obch. zák.

Vylúčené sú slúčenia peňažných ústavov podľa vlád. nariadenia zo dňa 24. VI. 1937 číslo 139 Sb. z. a n., a sdružení podľa vládneho nariadenia z 21. VI. 1939 číslo 140 SI. z.

K § 2.

Toto ustanovenie znamená oproti doteraz platným právnym normám rozšírenie poplatkových a daňových úľav aj na také premeny, ktoré ich doteraz nepožívaly. Sú to premeny účastinnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným.

Ide tu o podporovanie premien kapitálových spoločností na útvary pohyblivejšie.

Nové sú ďalej ustanovenia vedľajších viet lít. b) a c), ktoré majú zabrániť tomu, aby časť kapitálu investovaného do podniku nebola pri premene jeho právneho útvaru ďalšiemu podnikaniu odňatá.

K § 3.

V tomto paragrafe sú zahrnuté oslobodenia poskytované slúčeniam a premenám. Bolo zaujaté stanovisko priznávať úľavy ex lege, aby už vopred bolo známe, s akými úľavami môžu počítať podniky a aby priznávanie úľav s prípadu na prípad, podľa uváženia ministra financií po dohode s príslušným rezortným ministrom, nezvrhlo sa na priznávanie väčších úľav podnikom, ktoré vedia uplatniť značnejšie vplyvy.

Miesto prevodného poplatku požaduje sa len poplatok vkladný.

K § 4.

Zaisťuje možnosť požadovania vyššieho poplatku, jedná o dôkaznom bremene a neprerušení ekvivalentnej povinnosti, ako aj o ocenení aktív a pasív v počiatočnej bilancii.

K § 5.

Obsahuje ustanovenia, na základe ktorých sa má ustáliť hodnota účastín podľa doterajších zásad.

K § 6.

Neprináša oproti doterajšiemu stavu nič nového.

K § 7.

Tu sa myslí hlavne na príplatkové ústavy a nesamostatné penzijné fondy, ktoré sa vyskytujú u niektorých podnikov. Nahradzovacích ústavov na Slovensku niet, ale môžu sa tu vyskytnúť majetky náhradných ústavov, ktoré maly sídlo na Slovensku.

K § 8.

Tento predpis je potrebný hlavne z toho dôvodu, aby sa nevyskytla mienka, že nová norma zrušila doterajšie predpisy o úľavách pre špeciálne prípady, uvedené v normách tu opísaných.

K § 9.

Obvyklá doložka o účinnosti.

Počiatočnú platnosť bolo treba stanoviť na 1. január 1939, aby bola zachovaná kontinuita, pretože zákon číslo 15/1936 Sb. z. a n. platil len do konca roku 1936.

Prevedenie tohto zákona nevyžaduje osobitných výdavkov.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu, rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Ťuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Mikuláš Pružínský v. r.,

minister financií.