Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 3. zasedanie.
167.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o politických stranách národnostných skupín (tlač 156).
Návrh zákona zakladá sa zásadové na ustanovení odseku 2, § 59 Ústavy, ktorý prikazuje vydať osobitný zákon a v ňom určiť podrobnosti, podľa ktorých príslušníci národnostnej skupiny v Slovenskej republike sa zúčastňujú na štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany.
Podaním tohto návrhu zákona plní vláda svoju povinnosť a prijatím tohto zákona doplní Snem ústavný život našej republiky.
Vládny návrh je spracovaný v intenciách odseku l, § 59 Ústavy, kde je vyslovené, že národnostná skupina a jej príslušníci môžu si utvoriť svoju politickú stranu, ktorá má byť predstaviteľkou politickej vôle celej národnostnej skupiny. To znamená, že národnostná skupina nemôže byť reprezentovaná viacerými politickými stranami, ale len jednou. V tomto ohľade je tu paralelizmus medzi slovenskou ľudovou stranou Hlinkovou (ako národným sjednotením) a medzi analogickým útvarom každej národnostnej skupiny. Slovom, politická reprezentácia národnostnej skupiny na vykonávanie štátnej moci, vlastne na zúčastňovanie sa štátnej moci, deje sa na tom istom základnom princípe, na ktorom bola založená aj politická strana Slovákov.
Ďalšie podrobnosti, najmä čo do zakladania takejto politickej strany, trvania, prípadne zastavenia, rozpustenia alebo dobrovoľného rozchodu strany sú upravené podľa ustanovení zákona č. 201/1933. Sb. z. a n. a ďalších ustanovení zákonných a vládnych, ktoré boly vydané na pozmenenie alebo na doplnenie spomenutého zákona.
Návrh zákona vyhovuje tam uvedeným princípom a v nijakom smere ich nezužuje. Ústavno-právny výbor preto tento vládny návrh zákona odporúča Snemu prijať.
V podstate zostal vládny návrh bez zmeny. Navrhované zmeny sú len povahy štylárnej a technicko-legislatívnej.
Ad § 2.
Ústavno-právny výbor presnejšie vyjadril, že členmi takýchto politických strán môžu byt len štátni občania Slovenskej republiky. Toto je síce prirodzená
vec, no odporúčalo sa dnes v tomto ohľade presne hovoriť. Tým prízvukuje, že koho tunajšie štátne občianstvo je nie legitimované, ten nemôže byť príslušníkom takejto politickej strany a nemôže sa jej prostredníctvom zúčastňovať na štátnej moci.
Ad § 4.
Ústavno-právny výbor vsunul dodatok, že vláda, ak sa rozhodne zaregistrovať zakladanú politickú stranu národnostnej skupiny, súčasne musí rozpustiť prípadne už jestvujúcu pôvodne zaregistrovanú stranu príslušnej národnostnej skupiny. Je to formálny príkaz neponechávať v akcii prípadne až dve politické strany tej istej národnostnej skupiny, lebo to by sa protivilo hore prízvukovanej zásade.
Paragraf 95. Ústavy podmieňuje vykonávanie práv, ktoré patria národnostným skupinám a teda aj ich politickým stranám, tou okolnosťou, že tie isté práva v skutočnosti požíva i slovenská menšina na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny. Slovom, je tu podmienkou zásada reciprocity. Táto zásada je v prítomnom vládnom návrhu do posledných konzekvencií uplatnená. Je to zásada krajne spravodlivá, určitá a bezpochybná.
V Bratislave 7. mája 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca-
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Miloš Vančo v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa-----------------------1940
o politických stranách národnostných skupín.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.
§ L
Politické strany, prostredníctvom ktorých sa národnostné skupiny podlá § 59 Ústavy zúčastnia na štátnej moci (v ďalšom texte "strany"), registruje na základe rozhodnutia vlády ministerstvo vnútra.
§ 2.
Členmi strán môžu byť len štátni občania Slovenskej republiky príslušnej národnostnej skupiny.
DIEL DRUHY.
Vznik a registrácia strán.
§ 3.
(1) Osoby, ktoré hodlajú založiť stranu, sú povinné toto ešte pred započatím organizačnej činnosti oznámiť ministerstvu vnútra a najneskoršie do dvoch mesiacov od oznámenia predložiť mu osnovu organizačného štatútu strany. Ministerstvo vnútra môže učiniť na osnovu poznámky. Do ďalších dvoch mesiacov, a to po zakladajúcom valnom shromaždení musí vedúci funkcionár strany, zvolený na tomto shromaždení, podať ministerstvu vnútra žiadosť o registrovanie strany.
(2) Žiadosť o registrovanie strany musí podpísať vedúci funkcionár strany a najmenej 500 príslušníkov patričnej národnostnej skupiny, ktorí dosiahli aspoň 21. rok života a sú slovenskými štátnymi občanmi. Podpisy musia byť čitateľné, súdne overené a doložené údajom presného bydliska každého podpisovateľa.
(3) V žiadosti, doloženej organizačným štatútom strany, prijatým na valnom shromaždení, treba preukázať, že sú splnené predpoklady § 59 Ústavy, že totiž stranu podlá pravdepodobného počtu členov a podľa organizačného štatútu možno pokladať za nositeľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
§ 4.
(1) K registrácií novej politickej strany môže dôjsť iba vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v ods. 3, § 3, ak niet prekážok podľa § 95 Ústavy a ak vláda súčasne rozhodne, že rozpúšťa prípadne už jestvujúcu pôvodne zaregistrovanú stranu príslušnej národnostnej skupiny preto, že ju už nemožno pokladať za nositeľku politickej vôle tejto národnostnej skupiny. Ministerstvo vnútra zaregistruje novú politickú stranu a súčasne vytre z registra rozpustenú politickú stranu príslušnej národnostnej skupiny.
(2) O vykonanej registrácii, prípadne o zamietnutí žiadosti upovedomí ministerstvo vnútra vedúceho funkcionára strany, zvoleného na zakladajúcom valnom shromaždení.
§ 5.
(1) Proti usneseniu vlády (ods. 2, § 4) sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa.
(2) Ak žiadosť o registrovanie bola zamietnutá pre nedostatok predpokladov podľa ods. 3, § 3, nesmie nikto z podpisovateľov žiadosti (ods. 2, § 3) začať do dvoch rokov organizačnú činnosť na založenie novej strany príslušnej národnostnej skupiny.
(3) Ak žiadosť o registrovanie bola zamietnutá pre prekážky podľa § 95 Ústavy, možno žiadať znovu registrovanie strany, len čo prekážky odpadly.
§ 6.
(1) Registrácia strany sa vyhlasuje v Úradných novinách.
(2) Dňom vyhlásenia registrácie:
a) vzniká politická strana a stáva sa súčasne právnou osobou,
b) registrovaná strana požíva všetky práva, priznané registrovaným stranám
osobitnými právnymi predpismi, a má všetky povinnosti nimi uložené,
c) disciplinárne peňažné pokuty, uložené príslušnými orgánmi strany možno vymáhať administratívnou exekúciou,
d) na orgány strany vzťahujú sa ustanovenia o úradnom tajomstve, obsažené v organizačnom štatúte strany.
§ 7.
Každú zamýšľanú zmenu organizačného štatútu registrovanej strany treba oznámiť ministerstvu vnútra, ktoré upovedomí vedúceho funkcionára strany, či vláda vzala zmenu na vedomie.
DIEL TRETÍ. Obmedzenie a zastavenie činnosti strany.
§ 8.
Činnosť strany môže vláda obmedziť spôsobom a na taký rozsah, v akom je pripustená činnosť strany slovenskej národnostnej skupiny na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny (§ 95 Ústavy).
§ 9.
Činnosť strany môže vláda zastaviť, ak strana svojou činnosťou vybočuje z rámca organizačného štatútu, hoci ministerstvo vnútra jej vedúceho funkcionára preto napomenulo, alebo ak svojou činnosťou vážne alebo opätovné porušuje verejný pokoj, poriadok, verejnú bezpečnosť alebo iné dôležité záujmy štátu.
§ 10.
Zastavenie činnosti strany sa vyhlási v Úradných novinách. Dňom vyhlásenia nadobúda zastavenie účinnosť.
§ 11.
Dňom zastavenia činnosti (§ 10):
a) strana nesmie organizovať ani prijímať nových členov;
b) orgány strany nesmú vyvinovať ani vo verejnosti ani medzi príslušníkmi strany nijakú činnosť;
c) sú zakázané akékoľvek shromaždenia alebo sprievody, ktorými sa dáva najavo príslušnosť k strane alebo ktoré slúžia — hoc aj skryte — jej cieľom, a zakázané je zúčastňovať sa na takýchto shromaždeniach alebo sprievodoch;
d) nastávajú právne účinky, určené osobitnými predpismi na prípad zastavenia činnosti strany.
§ 12.
Po zastavení činnosti strany ministerstvo vnútra môže:
a) akékoľvek sdruženia (spolky a iné podobné útvary) — vyjmúc sdruženia uvedené v bode b, § 17 — ktoré vystupovaly navonok ako složky strany, alebo ktoré slúžily jej cieľom, alebo v ktorých medzi význačnými činiteľmi sú vedúci činovníci strany, podrobiť osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, alebo ich činnosť zastaviť;
b) zakázať vydávanie a rozširovanie periodických tlačív, ktoré slúžily alebo slúžia cieľom strany. Ak bez nebezpečia zmeškania nemožno čakať na zákrok ministerstva, môže rozširovanie tlačiva zakázať aj okresný (štátny policajný) úrad.
§ 13.
Zrušenie zastavenia činnosti politickej strany sa vyhlási v Úradných novinách. Dňom vyhlášky sa zrušujú všetky opatrenia učinené následkom zastavenia činnosti strany a zanikajú aj zákonné účinky jej zastavenia.
DIEL ŠTVRTÝ.
Rozpustenie a dobrovoľný rozchod strany. § 14.
Vláda môže politickú stranu rozpustiť:
a) ak zanikly predpoklady, vyžadované pre registráciu strany (ods. 3, § 3),
b) ak jej činnosť smeruje proti existencii alebo územnej integrite Slovenskej republiky,
c) ak jej činnosť musela byť opätovne zastavená,
d) z dôvodu retorzie (§ 95 Ústavy).
§ 15.
(1) Dňom vyhlásenia vytretia z registra zaniká strana a jej právna osobnosť.
(2) Majetok rozpustenej strany pripadá štátu, ktorý ručí za záväzky len do výšky aktív. Podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 16.
(1) Odo dňa vyhlásenia vytretia strany z registra je akákoľvek činnosť strany zakázaná. Najmä je zakázané:
a) užívať názov strany, jej odznaky, rovnošaty, prápory, osobitné pozdravy a akékoľvek iné symboly alebo vonkajšie znaky, ktorými sa naznačuje príslušnosť jednotlivých osôb alebo ich skupín alebo určitých vecí k takej strane,
b) konať schôdzky, shromaždenia alebo sprievody, ktorými sa dáva najavo príslušnosť k rozpustenej strane", alebo ktoré slúžia — hoci aj zakryte — jej cieľom, a zúčastniť sa na takýchto shromaždeniach alebo sprievodoch,
c) sbierať hmotné prostriedky na ciele rozpustenej strany a podporovať uskutočňovanie cieľov strany hmotne alebo akýmkoľvek iným spôsobom.
(2) Do dvoch rokov od rozpustenia strany nesmú význační jej činovníci začať organizovať novú stranu príslušnej národnostnej skupiny.
(3) Dňom rozpustenia strany nastávajú právne účinky, určené inými zákonmi na prípad rozpustenia strany.
§ 17.
Po rozpustení strany ministerstvo vnútra môže:
a) akékoľvek sdruženia (spolky a iné podobné útvary) — s výnimkou sdružení uvedených v bode b) — ktoré vystupovaly navonok ako složky rozpustenej strany, alebo ktoré slúžily alebo slúžia jej cieľom, alebo ktorých význačnými činiteľmi sú vedúci činovníci rozpustenej strany, podrobiť osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, alebo ich rozpustiť;
b) v dohode s ministerstvom hospodárstva podrobiť spoločnosti obchodné, družstvá a iné im podobné útvary, ak tieto vystupovaly navonok ako složky rozpustenej strany, alebo ak slúžily, alebo slúžia jej cieľom, osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, nariadiť ich likvidáciu, alebo dosadiť pre ne novú správu, ktorá nastúpi na miesto doterajších správnych orgánov s právami a povinnosťami, ktoré podľa zákonov, stanov alebo iných poriadkov týmto orgánom dotiaľ prislúchaly. Tým zaniká funkcia doterajších orgánov bez akéhokoľvek nároku na odškodnenie pre predčasné odvolanie z funkcie.
§ 18.
(1) Vydávanie a rozširovanie tlačív, ktoré slúžia cieľom rozpustenej strany, môže ministerstvo vnútra zakázať.
(2) Ak ide o rozširovanie tlačív vydávaných v cudzine, vydá zákaz ministerstvo vnútra v dohode s ministerstvom zahraničných vecí. Ak bez nebezpečia zmeškania nemožno čakať na zákrok ministerstva, môže rozširovanie tlačiva zakázať aj okresný (štátny policajný) úrad.
(3) Tlačivá vydávané v cudzine, ktorých rozširovanie je podľa predchádzajúceho odseku zakázané, nesmú sa do Slovenskej republiky, vyjmúc na úradné ciele, dovážať ani akýmkoľvek spôsobom dopravovať.
(4) Zákaz rozširovania má sa vyhlásiť v úradnom časopise ministerstva vnútra a prípadne aj iným obvyklým spôsobom. Tým istým spôsobom má sa vyhlásiť aj prípadné zrušenie zákazu.
(5) Zákaz platí pre správny obvod úradu, ktorý ho vydal a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
§ 19.
(1) Používať názov rozpustenej strany na označenie akéhokoľvek tuzemského spolku, spoločnosti, sdruženia alebo iného útvaru sa zakazuje.
(2) Spolky, spoločností, sdruženia alebo iné útvary, ktoré podľa svojich organizačných predpisov používajú označenie rozpustenej strany, sú povinné v lehote, ktorú im určí ministerstvo vnútra, odstrániť vadný názov. Ak verejný záujem vyžaduje rýchlu zmenu, môže ju okresný (štátny policajný) úrad bez ohľadu na organizačné predpisy sám vykonať.
§ 20.
Výsada, ktorú požívajú podľa tlačových zákonov verejné a pravdivé zprávy
o verejných rokovaniach alebo o obsahu verejných spisov Sneniu a jeho výborov, neplatí ani pre ústne ani pre písomné prejavy, ktoré po rozpustení strany učinili, podpísali alebo spolupodpísali členovia Snemu, ktorí boli členmi strany v deň jej rozpustenia alebo nimi prestali byť v šiestich mesiacoch pred týmto dňom.
§ 21.
(1) Ak bola strana rozpustená, rozhodne štátna rada na návrh predsedníctva Snemu o zániku poslaneckých mandátov jej príslušníkov (bod e, § 52 Ústavy).
(2) Ak bola strana rozpustená, vysloví úrad uvedený v ods. 3, že strácajú jej príslušníci všetky verejné funkcie, ktoré nadobudli voľbou alebo ináč v sboroch územnej alebo záujmovej samosprávy, ako aj v akýchkoľvek iných verejných inštitúciách, sem počítajúc aj ústavy, podniky, poradné sbory atď. Toto ustanovenie platí
i pre náhradníkov, ktorí boli príslušníkmi rozpustenej strany.
(3) Rozhodnutie o strate funkcie vydá, ak ide o obce, župný úrad, ak ide o župy, ministerstvo vnútra. V ostatných prípadoch náleží rozhodnúť príslušnému najvyššiemu štátnemu úradu dozornému a to, ak nejde o vec pôsobnosti ministerstva vnútra, v dohode s týmto ministerstvom. Ak niet dozorného úradu štátneho, príslušné je ministerstvo vnútra.
§ 22.
Tí, ktorí stratili mandát alebo niektoré verejné funkcie podľa ustanovení tohto zákona, nemôžu ich nadobudnúť kým sa nestanú členmi registrovanej strany príslušnej národnostnej skupiny.
§ 23.
Ak sa strana dobrovoľne rozíde, vytre ju ministerstvo vnútra z registra. Právne následky, uvedené v ods. 2, § 15 a v ods. l, § 16, nastávajú aj v tomto prípade. Ak sa strana dobrovoľne rozíde, aby sa vyhla rozpusteniu, možno učiniť proti nej aj všetky ostatné opatrenia podľa tohto zákona.
DIEL PIATY, Ustanovenia prechodné.
§ 24.
(1) Jestvujúce politické strany môžu žiadať o registráciu u ministerstva vnútra do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Žiadosť majú podpísať vedúci funkcionári strany, oprávnení ju zastupovať navonok.
(3) K žiadosti o registrovanie treba pripojiť organizačný štatút strany. Ministerstvo vnútra môže ho vrátiť na doplnenie alebo na pozmenenie.
(4) V žiadosti o registrovanie treba preukázať alebo aspoň označiť dôkazy, že sú splnené predpoklady § 59 Ústavy, najmä, že stranu podľa počtu členov a organizačného štatútu možno pokladať za nositeľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.
(5) Aj takúto žiadosť možno zamietnuť, ak sú dôvody podľa § 95Ústavy.
§ 25.
Ak jestvujúca politická strana národnostnej skupiny nepodá žiadosť o registrovanie v lehote uvedenej v ods. l, § 24, alebo ak bola takáto žiadosť zamietnutá, rozpustí ju vláda s účinkami uvedenými v diele štvrtom tohto zákona.
§ 26.
(1) Strany národnostných skupín, ktoré nie sú registrované podľa tohto zákona, sú neprípustné.
(2) Ustanovenie ods. l nevzťahuje sa na jestvujúce strany, ak na žiadosť podanú podľa § 24 budú zaregistrované.
DIEL ŠIESTY. Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 27.
(1) Kto prestúpi zákaz alebo príkaz tohto zákona — bez újmy stíhania súdneho — potresce ho okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok zavretím do 6 mesiacov alebo peňažným trestom do Ks 50. 000. Nedobytný peňažný trest sa má premeniť podľa miery zavinenia na zavretie do 6 mesiacov. Tieto tresty možno uložiť aj súčasne, ale trest na slobode spolu s náhradným trestom nesmie presahovať 6 mesiacov.
(2) Podľa ustanovení ods. l sa potresce tiež ten, kto nie je príslušníkom národnostnej skupiny a prihlási sa za člena jej politickej strany.
§ 28.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú dosiaľ platné ustanovenia zákona č. 201/1933 Sb. z. a n. v znení zákona č. 269/1934 Sb. z. a n., zákona č. 132/1936 Sb. z. a n., zákona č. 317/1936 Sb. z. a n. a vládnych nariadení č. 355/1938 Sb. z. a n. a č. 4/1939 Sb. z. a n. I.
§ 29.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.