Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

176. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu Ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej

republiky.

Vládny návrh tohto zákona pohybuje sa v rámci Ústavy. Zásadu Stáleho výboru ako náhradného organizmu za Snem, keď tento nezasedá, alebo zasedať nemôže, Ústava prevzala zo štruktúry bývalej Čsl. republiky. Určenie, taktiež aj účinkovanie tohto Stáleho výboru sú celkom prijateľné a to najmä v takom ohraničení, ako to označuje § 5 vládneho návrhu.

Takto organizovaný Stály výbor bude vhodným doplnkom nášho ústavného života.

Ad § l.

Navrhuje sa do osnovy vsunúť citáciu § 30 Ústavy a to preto, lebo na spomenutom mieste Ústavy hovorí sa o osobitnom výbore, kdežto prítomný návrh ústavného zákona navrhuje odchylné pomenovanie a to,, Stály výbor Sneniu".

Ad § 2.

Odporúča sa tak upraviť osnovu tohto paragrafu, že vyvolení náhradní členovia nastupujú za svojimi riadnymi členmi v takom poradí, že vlastne každý náhradník nastupuje len na miesto svojho určitého predchodcu. Keď sme totižto už odhlasovali zákon o politických stranách národnostných skupín, bude treba pamätať, aby aj v Stálom výbore Snemu na miesto vypadnutého riadneho člena — ako zástupcu niektorej národnostnej skupiny — prišiel náhradník tej istej národnostnej skupiny.

Ad § 3.

Ústavno-právny výbor navrhuje v osnove prísudok slovesný "ostáva" nahradiť slovesom "trvá". Sloveso "ostáva" totižto nevystihuje trvanlivosť Stáleho výboru, ale je vlastne pochopom, ktorým sa označuje vlastne "zaostávanie" za niečim. A tak návrh v tomto ohľade je nepresný.

Ad § 4.

Pôvodne navrhovaná osnova ostáva nezmenená, no z debaty Ústavno-právneho výrobu treba vyzdvihnúť, že zriaďujúcu schôdzku Stáleho výboru Snemu oprávnený je svolať aj podpredseda Snemu, ak totižto predseda Snemu je v tom hatený. Slovom, ohľadom svolávania tejto zriaďujúcej schôdzky a ohľadom funkcie svolávania a

predsedania na tejto schôdzke právo medzi predsedom a medzí podpredsedmi mu upravuje sa podľa všeobecných pravidiel rokovacieho1 poriadku Snemu.

Ad § 5.

Koncepcia ako aj forma tohto paragrafu je správna. Tu sa z pôsobnosti Stáleho výboru vylučujú funkcie vrcholného politického významu a tieto ponechávajú sa bezpodmienečne pôsobnosti Sneniu.

Ad § 6.

Funkcia Stáleho výboru obmedzuje sa len na vybavenie vládnych návrhov, do ktorých — pravda — nemôžu byť zahrnuté ani veci, označené v paragrafe tohto návrhu. Indirektným spôsobom je podľa ustanovení paragrafu 6 vylúčený akýkoľvek iniciatívny návrh.

Ad § 8.

Ústavno-právny výbor navrhuje vypustiť tretí odsek tohto paragrafu. Ústavnoprávny výbor tak uvažoval, že svolávanie Stáleho výboru má byť ponechané v rukách predsedu Stáleho výboru a to tým skôr, lebo podľa paragrafu 4. osnovy tento výbor má ešte aj prvého, ba aj druhého podpredsedu. A tak ťažko počítať s takou situáciou, že by na žiadosť predsedu vlády nemohol Stály výbor do zasadnutia svolať predseda tohto výboru, alebo niektorý zo spomenutých podpredsedov.

Uvážil Ústavno-právny výbor aj tú okolnosť, že Stály výbor Snemu je vlastne čisté legislatívny orgán a tak aj svolávanie, vedenie, zasedanie tohto výpomocného legislatívneho orgánu má byť v rukách legislatívnych činovníkov, — najmä v rukách predsedníctva Stáleho výboru. Ak by z akýchkoľvek príčin predsedníctvo Stáleho výboru tento výbor na zasadnutie, na vyzvanie predsedu vlády, svolať nechcelo, tak by to už bola vlastne vládna kríza a nie len vec legislatívnej techniky,

V Bratislave 14. mája 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. Miloš Vančo, v. r.,

zpravodajca.

Ústavný zákon

zo dňa----------------------1940

o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:

§ 1

V čase od rozpustenia Snemu alebo od uplynutia jeho volebného obdobia až do ustavenia sa nového Snemu robí neodkladné opatrenia, Snemu vyhradené (§ 30 Ústavy), Stály výbor Snemu (v ďalšom texte "výbor").

§ 2.

(1) Výbor má 12 členov; volí ich Snem z poslancov najneskoršie na treťom zasadnutí. Za každého člena vyvolí náhradníka. Náhradník nastupuje na trvalé uprázdnené miesto člena výboru.

(2) Na uprázdnené miesto náhradníka vykoná Snem doplňujúcu voľbu,

§ 3.

Výbor trvá až do vyvolania nového výboru podľa ods. l, § 2.

§ 4.

(1) Výbor sa síde na ustavujúcu schôdzku do dvoch týždňov po svojom vyvolení. Na tejto schôdzke vyvolí si zpomedzi svojich členov predsedu, prvého a druhého podpredsedu. Schôdzku svolá a jej predsedá predseda Snemu.

(2) Okrem prípadu, uvedeného v ods. l, predseda Snemu svoláva výbor a na jeho zasadnutí predsedá len vtedy, ak by išlo

o doplňovaciu voľbu predsedu a súčasne

i oboch podpredsedov.

§ 5.

(1) Do pôsobností výboru nepatrí:

a) voliť prezidenta republiky (§§ 31 a 36 Ústavy),

b) meniť alebo doplňovať Ústavu, ústavné zákony (písm. b), § 24 Ústavy),

c) obžalovať prezidenta republiky (§ 39 Ústavy),

d) obžalovať predsedu alebo člena vlá dy (§ 49 Ústavy),

e) volať vládu alebo jej členov na politickú zodpovednosť (§ 48 Ústavy),

f) právo podľa ods. 3, § 44 Ústavy.

(2) Do lehoty určenej pre voľbu prezidenta republiky (§ 33 a 36 Ústavy a do lehoty podľa ods. 3, § 44 Ústavy nepočíta sa čas, uvedený v § 1.

§ 6.

(1) Výbor sa usnáša na neodkladlných opatreniach iba na návrh vlády.

(2) Pri rokovaní výboru je potrebná prítomnosť aspoň osem členov; za usnesené platí to, za čo hlasovalo aspoň sedem členov.

§ 7.

P) Opatrenia výboru v obore normotvornom majú moc zákona a vyhlasujú sa ako zákony (§ 29 Ústavy).

(2) Opatrenia výboru podľa ods. l podpisuje okrem prezidenta republiky jeho predseda, predseda vlády a príslušný minister,

(3) Ak prezident republiky do 15 dni nepodpíše opatrenie výboru podľa ods. l, môže predmet opatrenia upraviť iba Snem.

(4) Utanovenia ods. l, §97 a ods. l, § 98 Ústavy platia i pre opatrenia výboru podľa.. ods, l.

§ 8.

(1) Riadne zasadnutie výboru v čase, označenom v § l, svoláva predseda výboru podlá potreby s určením predmetov rokovania.

(2) Predseda vlády môže žiadať svolanie výboru tak, aby výbor mohol zasadnúť do piatich dní od podania žiadosti.

§ 9.

Výbor rokuje a usnáša sa na neverejných zasadnutiach podľa rokovacieho poriadku, platného pre iné výbory Snemu s odchýlkami, plynúcimi z tohto zákona.

§ 10.

Predpisy Ústavy a zákonov o poslancoch platia pre členov výboru až do voľby nového výboru (ods. l, § 2).

§ 11.

Prvý výbor vyvolí Snem najneskoršie v treťom zasadnutí po dni účinnosti tohto zákona.

§ 12.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.