Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

177.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa______________1940

o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Výskum výrobných, výnosových a spotrebných pomerov v poľnohospodárstve, ich číselné spracovanie a upotrebenie prakticky a vedecky obstarávajú Štátne výskumné ústavy poľnohospodárske v Bratislave. Pre tento cieľ sa zriaďuje pri nich Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný.

§ 2.

(1) Úlohou Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného (v ďalšom "ústav") je najmä:

a) vybudovať poľnohospodársku spravovedu a taxáciu,

b) číselne objasňovať výrobné, výnosové a spotrebné pomery poľnohospodárske, a to najmä v otázkach obchodnej a colnej politiky za účelom informačným a poradným pre hospodársko-politické opatrenia a úlohy štátnej správy a hlavných záujmových korporácií poľnohospodárskych,

c) zisťovať potreby poľnohospodárskej výroby,

d) šíriť porozumenie pre poľnohospodársko-obchodnú stránku poľnohospodárskej výroby a pre podporovanie pokroku v poľnohospodárskej činnosti vôbec za účelom výchovy.

(2) Úlohy uvedené v ods. l dosahuje ústav sbieraním vhodného číselného materiálu, akciami účtovníckymi, dopytovými, činnosťou publikačnou, prednáškovou, poradnou a inými vhodnými spôsobmi, prípadne aj použitím materiálu sosbieraného inde, najmä v Štátnom štatistickom úrade.

§ 3.

1) Na čele ústavu stojí prednosta, ktorého menuje minister hospodárstva.

(2) Ústav prevezme zamestnancov Zemedelského ústavu účtovnícko-spravovedného, odbočky v Bratislave, so všetkými ich právnymi nárokmi.

(3) Ústav prevezme clo správy majetok Zemedelského ústavu účtovnícko-spravovedného, ktorý bol doteraz spravovaný jeho odbočkou v Bratislave.

§ 4.

(1) Ako poradný orgán na plnenie úloh uvedených v § l sa môže zriadiť pri ústave poradný sbor.

(2) Členmi poradného sboru sú:

a) zástupca ministerstva hospodárstva ako predseda,

b) šesť členov a šesť náhradníkov, ktorých menuje minister hospodárstva na návrh Zemedelskej rady.

(3) Prednosta ústavu alebo jeho zástupca je stálym referentom poradného sboru a má hlas poradný.

(4) Členstvo v poradnom sbore je funkciou čestnou; členom sa hradia hotové výdavky. Funkčné obdobie členov poradného sboru trvá tri roky. Poradný sbor sa schádza najmenej dva razy do roka.

(5) Usnesenia poradného sboru vykoná ústav.

(6) Rokovací poriadok poradného sboru vydá ministerstvo hospodárstva.

§ 5.

Za osobitné práce vykonané v záujme jednotlivcov v rámci svojich úloh môže

ústav vyberať poplatky, ktorých výšku urči ministerstvo hospodárstva.

§ 6.

Ústav je oslobodený od kolkových a iných priamych poplatkov, ako je od poštovného.

§ 7.

Vládne nariadenie č, 400/1919 Sb. z. a n, sa zrušuje.

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Poľnohospodársky ústav účtovníckospravovedný v prvom rade sleduje cieľ výchovný, pomocou účtovníctva zisťuje rentabilitu poľnohospodárskeho podnikania a pokiaľ táto jeho činnosť sa opiera o štatistické dáta, sú tieto len pomôckou pre objasnenie výrobných a výnosových pomerov poľnohospodárskych, takže pomocou podrobných záznamov o hospodárskych účinoch a spracovaním číslového materiálu môže riešiť jednotlivé aktuálne, špeciálne i všeobecné problémy poľnohospodárskej výroby.

Úlohou ústavu je teda v prvom rade vychovávať drobné roľníctvo, ako správne viesť hospodárstvo, aby to bolo účelné aj rentabilné. Za týmto cieľom ústav vedie účtovníctvo na rozlične veľkých poľnohospodárskych majetkoch, robí bilančné uzávierky, sleduje spotrebné pomery v roľníckych rodinách, zisťuje priemery výnosové v jednotlivých obciach, okresoch a oblastiach a na základe takto získaných výsledkov poskytuje rady nielen zúčastnenému roľníkovi, ale väčšine roľníkov v patričnej obci.

Ústav je jedinou oporou v poľnohospodárstve, odkiaľ možno obdržal smerodajné kalkulačné výpočty primeraných cien poľnohospodárskych produktov. Veľmi detailne sleduje výrobné a výnosové pomery v poľnohospodárstve a na základe toho vykonáva zodpovednú kalkuláciu.

Poľnohospodársky účtovnícko-spravovedný ústav je bezpodmienečne nutný

ako samostatný ústav v rámci Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych, lebo všetky akcie zveľaďovacie možno opierať, výlučne len o výsledky jeho badania. Ustav je veľmi potrebný, najmä aj pre určovanie maximálnych cien poľnohospodárskych produktov.

Z horeuvedeného možno konkludovať, že úlohou poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného je v prvom rade výpočet rentability poľnohospodárskeho podnikania, výchova roľníka k rentabilnému hospodáreniu a na základe účtovníctva získaných dát racionalizácia poľnohospodárskej výroby v rozličných poľnohospodárskych oblastiach.

K jednotlivým paragrafom sa poznamenáva:

Ad § l a 2.

Poľnohospodársky ústav účtovníckospravovedný mal podľa vlád. nar. č. 400 1919 Sb. z. a n. objasňovať výrobné a výnosové pomery poľnohospodárske, a to:

1. k účelom vedeckým, najmä k vybudovaniu poľnohospodárskej spravovedy a taxácie,

2. k účelom informatívnym a podobným pre poľnohospodársko-politické opatrenia a úlohy vlády, najmä ministerstva hospodárstva a hlavných záujmových korporácií (poľnohospodárskych komôr), a to najmä v otázkach obchodnej a colnej politiky.

3. k zisťovaniu potrieb poľnohospodárskej výroby,

4. k účelom výchovným v kruhoch podnikateľov poľnohospodárskych, najmä pre šírenie porozumenia pre poľnohospodársko-obchodnú stránku poľnohospodárskej výroby a pre podporovanie napredovania činnosti poľnohospodárskej vôbec.

Aby ústav mohol objasňovať výrobné a výnosové pomery poľnohospodárske, zadovažuje si spoľahlivý číslový materiál z poľnohospodárskych podnikov

a) pomocou účtovníctva,

b) pomocou dotazníkových akcií,

c) pomocou cenového zpravodajstva,

d) zisťovaním spotrebných pomerov v roľníckych rodinách,

e) zisťovaním dôsledkov pozemkovej reformy na poľnohospodársku výrobu.

Tieto úlohy sa ponechávajú aj novému ústavu.

Ad § 3.

Správny výbor starého ústavu sa nahradzuje poradným sborom, v ktorom počet členov sa snižuje na 7 oproti pôvodnému počtu 10 členov a funkčné obdobie členov sa snižuje s 5 rokov na 3 roky.

Pôvodný ústav bol po stránke administratívnej i po stránke pôsobnosti samostatným ústavom s vlastným rozpočtom a správnymi orgánmi. Nový návrh pričleňuje administratívne ústav k Štátnym výskumným ústavom poľnohospodárskym, kde v rámci týchto bude mať rozpočet a aj zamestnanectvo bude systemizované

v rámci týchto ústavov. (Tieto poznámky týkajú sa § 1. )

Ad § 4.

Doteraz všetky výdavky na ústav boly hradené zo štátneho rozpočtu. Nová úprava uľahčí štátnej pokladnici tým, že ústav za vykonané práce v záujme jednotlivcov (napr. bilančné uzávierky, zisťovanie rentability pestovania určitých plodín, alebo chovu hospodárskych zvierat atď. ) môže vyberať poplatky, ktorých výšku určí ministerstvo hospodárstva.

Ad § 5.

Osobníctvo starého ústavu bude prevzaté novým ústavom so všetkými právnymi nárokmi. Tak isto aj majetok starého ústavu sa prevezme do správy.

Ad § 6.

Ako ostatné štátne ústavy, aj tento sa oslobodzuje od kolkových a iných priamych poplatkov, ako aj od poštovného, ako tomu bolo doteraz (ods. 2, § 10 vl. nar. č. 400/ 1919 Sb. z. a n.).

Ohrada bude v štátnom rozpočte zabezpečená tak, ako tomu bolo aj v roky minulé. Výdavky na ústav sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, položky na poľnohospodárske výskumníctvo.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.