Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
178.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa---------------------1940
o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Vydanie trestného príkazu.
§ 1.
(1) Ak učiní príslušný verejný úrad, verejný úradník alebo orgán, na základe vlastného služobného postrehu, alebo výslovného doznania pred ním učineného, trestné oznámenie pre priestupok alebo prečin náležiaci do pôsobnosti okresného súdu a ak niet pochybnosti o spravdivosti oznámenia, môže okresný súd, na písomný návrh verejného žalobcu, vydať trestný príkaz proti obvinenému, ktorý je na slobode a v čase činu dovŕšil 18. rok.
(2) Trestným príkazom súd ukladá obvinenému trest bez predchádzajúceho pokračovania. Pred vydaním trestného príkazu súd si zadováži svedectvo o osobných a majetkových pomeroch obvineného a jeho trestný list.
(3) Trestný príkaz nemožno vydať, ak verejný žalobca nesúhlasí so zamýšľanou výškou trestu, s druhom trestu alebo s tým, aby trest bol podmienečne odložený a pre trestný čin, ktorý sa stíha súkromnou obžalobou, ako i pre trestné Činy podľa zákona na ochranu republiky.
(4) Ak nehodlá súd vyhovieť návrhu na vydanie trestného príkazu, upovedomí o tom verejného žalobcu a pokračuje vo veci podlá všeobecných ustanovení trestného poriadku. Proti tomuto opatreniu niet opravného prostriedku.
Obsah trestného príkazu. § 2.
(1) V trestnom príkaze obvinenému smie uložiť súd trest na slobode v trvaní najviac 14 dní alebo peňažný trest najviac 1. 000. — Ks alebo oba tieto tresty; môže vysloviť aj prepadnutie trestných veci. Strata úradu a volebného práva nesmie sa v trestnom príkaze vysloviť. Poškodeného ohľadom súkromnoprávneho nároku treba vždy odkázať na porád súkromného práva.
(2) Dĺžka náhradného trestu za nevymožiteľný peňažný trest nesmie prevyšovať 14 dni, ak zároveň bol uložený trest na slobode, spolu s ním túto mieru.
(3) Súd môže odsúdiť obvineného aj podmienečne, ak má zistené alebo sú mu známe okolnosti, ktoré by odôvodňovaly podmienečné odsúdenie aj na hlavnom pojednávaní.
§ 3.
Trestný príkaz musí obsahovať:
a) Meno obvineného, dátum a miesto narodenia, náboženstvo, rodinný stav, národnosť, bydlisko a zamestnanie,
b) trestný čin, ktorým bol obvinený uznaný vinným, a to uvedením jeho zákonného pomenovania, ako aj skutočností, najmä miesta, času a predmetu, nakoľko je toho treba k presnému jeho určeniu a zákonných znakov, nakoľko nie sú nahradené skutočnosťami,
c) aký trest sa ukladá a ak bol uložený podmienečne aj výrok o tom,
d) ktorých ustanovení zákona bolo použité pri výrokoch uvedených pod č. 2 a 3,
e) ak bol uložený trest peňažitý, príkaz, že tento má byť zaplatený do 15 dní od právoplatnosti trestného príkazu u
okresného súdu, ďalej ustanovenie, aký náhradný trest má nastúpiť na jeho miesto v prípade nevymožiteľnosti,
f) výrok o snášaní trestných nákladov a o ich prípadnej nevymožiteľnosti,
g) meno úradu alebo úradnej osoby, ktoré učinily trestné oznámenie,
h) v prípade podmienečného odsúdenia poučenie podlá § 7 vládneho nariadenia z 11. nov. 1919, č. 598 Sb. z. a n., poučenie o práve podať odpor podľa § 5 a poučenie o právnych následkoch nepodania odporu podľa § 5.
Doručenie trestného príkazu.
§ 4.
(1) Trestný príkaz doručí v sídle súdu orgán súdu k tomu ustanovený; inde obecný alebo obvodný notár.
(2) Doručovateľ je povinný doručiť trestný príkaz do vlastných rúk obvineného, pred ním ho prečítať a súčasne vysvetliť a potvrdiť na doručovacom liste, že sa tak stalo.
Odpor. § 5.
(1) Obvinený a osoby, ktoré majú právo v jeho prospech podať odvolanie, okrem verejného žalobcu, môžu podať proti trestnému príkazu u súdu, ktorý trestný príkaz vydal, do 8 dní od jeho doručenia písomne alebo ústne do zápisnice odpor. Súčasne môžu oznámiť skutočnosti a dôkazy k obhájeniu obvineného. Ináč proti trestnému príkazu niet opravného prostriedku. O navrátení do predošlého stavu pre zameškanie lehoty k odporu platia primerane ustanovenia dané pre zameškanie lehoty k zahláseniu opravného prostriedku.
(2) Napadnutie trestného príkazu obvineným pod hocijakým pomenovaním treba považovať za odpor.
(3) Ak oprávnená osoba nepodá zavčas odpor, stane sa trestný príkaz právoplatným a má účinnosť rozsudku.
Pokračovanie v dôsledku podaného odporu,
§ 6.
1) Odporom podaným zavčas oprávnenou osobou zruší sa trestný príkaz a zavedie sa riadne trestné pokračovanie.
(2) Proti právoplatnému trestnému príkazu pripúšťa sa obnova v smysle § 558 tr. por.
Záverečné ustanovenia. § 7.
Ustanovenia §§ 10—14 zákona zo dňa 21. marca 1929, č, 31 Sb. z. a n. sa zrušujú.
§ 8.
Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Hlavnými príčinami vydania osnovy tohto zákona boly, mimo prechodného nedostatku sudcov, aj úspornosť a zjednodušenie trestného pokračovania vo veciach menej závažných a jednak, že ustanovizeň trestného príkazu bola vžitá u okresných súdov na Slovensku.
Okresné súdy prejednávajú množstvo nepatrných trestných činov, v ktorých obvinený nepopiera spáchanie trestného činu. Nie je účelné, aby obvinený musel, prípadne pri ťažkých komunikačných prostriedkoch dostavovať sa k súdu, tratiť tým čas, byť vyrušovaný tým vo svojom povolaní len za to, aby u súdu opakoval svoje doznanie. Nie je potrebné, aby svedkovia boli volaní a štátna pokladnica bola zaťažovaná vyplácaním svedočného, keďže dokazovanie viny je zbytočné. Sudca by bol zaťažovaný takouto prácou hoci ten istý výsledok môže byť dosiahnutý aj jednoduchšou procedúrou — nakoľko súd má k dispozícii celý procesuálny materiál, ktorý mu umožňuje vyniesť vhodné rozhodnutie. Pri tom obvineného nestihne žiadna ujma, lebo ak je tento presvedčený, že bol
uznaný vinným v čine, ktorý nespáchal, alebo mu bol vymeraný neprimeraný trest, môže sa podaním odporu domáhať nápravy.
Týmto sú rozptýlené aj obavy, že by zavedením trestných príkazov boly porušené základné procesné zásady trestného práva. Zásada zistenia materiálnej pravdy nie je dotknutá, lebo veď sudca vydá trestný príkaz len keď má trestné oznámenie od vieryhodného verejného úradu alebo verejnej osoby a keď je presvedčený o pravdivosti tohto. Ak sa mýli, obvinený môže dosiahnuť možnosti predniesť svoju obranu na verejnom pojednávaní pred súdom. Tým sa môže domôcť aj prípadnej nápravy čo do porušenia zásady bezprostrednosti, verejnosti a ústnosti pojednávania, pokiaľ mu boly na ujmu. Zákon č. 8/1924 Sb. z. a n. nemôže byť uvádzaný ako dostatočná náhrada za trestné príkazy. Aj ním by bola teda porušená zásada bezprostrednosti, avšak pre súd neznamená značnú úľavu, lebo sudca musí previesť celé dokazovanie a ak obvinený proti takémuto rozsudku podá odpor, celé pokračovanie musí byť opakované. Znamená teda priamo zaťaženie sudcu a väčšie náklady štátu čo do dvojnásobného vyplácania svedočného. Práve ako v pokračovaní podľa cit. zákona, obvinený nedostavením sa na pojednávanie dáva najavo, že sa nehodlá brániť, činí tento prejav tým, že proti trestnému príkazu nepodáva odpor.
Trestné príkazy sa vydávaly u okresných súdov na Slovensku podľa §§ 532— 535 tr. por. (zákon čl. XXXIII: 1896). Tieto zákonné ustanovenia boly zrušené zákonom č. 31/1929 Sb. z. a n. a nahradené boly §§ 10—14 cit. zákona, podľa ktorých možnosť vydávania trestných príkazov bola rozšírená. Počiatok účinnosti spomenutých ustanovení citovaného zákona o trestných príkazoch, pokiaľ išlo o Slovensko a Karpatskú Ukrajinu bol ponechaný podľa ods. 2, § 22 cit. zákona vládnemu nariadeniu, toto však dosiaľ nevyšlo.
Uvažovalo sa o tom, či sa má vládnym nariadením vypovedať účinnosť zákona č. 31/1929 Sb. z. a n. pokiaľ ide o trestné príkazy alebo upraviť túto otázku zvláštnym zákonným ustanovením. Nakoľko citovaný zákon nevyhovuje vo všetkom terajším pomerom a potrebám, bol celý materiál znovu spracovaný vo forme osnovy tohto zákona, pri čom za vzor boly vzaté §§ 10—14 cit. zákona, avšak prevedené boly potrebné zmeny, doplnky a opravy.
Uzákonením tejto osnovy nevzniknú štátnej správe žiadne nové výdavky, opačne bude znamenať úsporu pre štát,
Zvláštna časť.
§ 1.
K ods. 1: Tento odsek korešponduje odseku l § 10 zákona č. 31/1929 Sb. z. a n. Snaha čím viac dosiahnuť zamýšľaného cieľa, viedla k rozšíreniu okruhu možnosti vydávať trestné príkazy a preto bola daná súdu možnosť vydávať tieto u všetkých trestných činov, spadajúcich do pôsobnosti okresného súdu.
Aby bola daná záruka vierohodnosti trestného oznámenia, musí toto byť učinené verejným úradom, úradníkom prípadne orgánom príslušným, aby pomer medzi týmito a obvineným bol bezprostredný a z toho dôvodu musí byť aj doznanie obvineného pred nimi učinené.
Možnosť vydávania trestných príkazov nebola rozšírená na súkromnožalobné delikty. Nehladiac ani na to, že ustanovenie toto by bolo málo praktické, lebo zriedkavé sú prípady, keď vina obvineného je
spravdepodobnená listinou alebo iným vhodným dôkazom -- trestné oznámenie činí súkromná osoba — poškodený — ktorá nie je na veci bez záujmu, vzniká teda pochybnosť o pravdivosti oznámenia, časté sú prípady, že stránky sa na pojednávaní usmieria a aj ináč by sa vyskytly technické ťažkosti so zadovážením súhlasu súkromného žalobcu o vydanie trestného príkazu a súhlas so zamýšľanou výškou trestu, ktoré sú potrebné, keďže súkromný žalobca by proti trestnému príkazu nemal opravných prostriedkov.
K ods. 2: Novotou je zavedenie šetrenia súdu o Osobných a majetkových pomeroch obvineného a o jeho predošlých trestoch.
Týmto nedostatkom trpely predtým platné zákonné ustanovenia. Aby sudca mohol vydať objektívne čo najspravodlivejšie rozhodnutie tým, že pozná osobné pomery a povahové vlastnosti vinníka, aby mohol použiť zákonných zmierňovacích prostriedkov pri vymeraní trestu a aby mohol súčasne rozhodnúť aj o vymožiteľnosti trestných nákladov — bolo treba tento nedostatok odstrániť.
K ods. 3: Verejný žalobca nemá opravného prostriedku proti trestnému príkazu, preto musí sa vyjadriť pred jeho vydaním, či súhlasí s výškou trestu, s jeho druhom a s prípadným podmienečným odsúdením.
Čo do neprípustnosti vydania trestného príkazu na trestný čin stíhaný na súkromnú obžalobu sa poukazuje na dôvody uvedené hore u ods. 1; vylúčenie trestného príkazu na trestné činy podľa zákona na ochranu republiky je odôvodnené politickou povahou týchto.
K ods. 4: Môžu nastať prípady, keď verejný žalobca písomne navrhne vydanie trestného príkazu a sudca bude toho názoru, že nie sú splnené podmienky jeho vydania. Bolo treba preto ustanoviť, ako sa ďalej pokračuje a vypovedať, že proti tomuto opatreniu súdu verejný žalobca nemá opravného prostriedku.
§ 2.
K ods. i: Nakoľko rozšírená bola možnosť vydávať trestné príkazy aj na činy stíhané trestom na slobode až do jedného roku, zvýšená bola aj hranica prípustnosti ukladania trestu jak na slobode tak aj na peniazoch. V zásade nejde tu o novotu, lebo už zákon č. 31/29 Sb. z. a n. dal možnosť trestným príkazom vymerať aj trest
na slobode a aby sa viac dosiahlo zamýšľaného cieľa, totiž ekonomizácie trestného procesuálneho práva, boly hranice prípustnej možnosti rozšírené. Rozšírenie trestného pokračovania na súkromoprávny nárok bolo vylúčené, lebo by narážalo na ťažkosti, keby sa o ňom rozhodovalo pri vydávaní trestného príkazu, preto má byť poškodený vždy odkázaný na porád súkromného práva a týmto ho nestihne žiadna ujma.
K ods. 2: Tento odsek nevyžaduje odôvodnenia, lebo je jaksi len doplnkom, prípadne vysvetľovaním predošlého odseku.
K ods. 3: Ustanovenia odseku 3 zaviedol už zákon č. 31/1929 Sb. z. a n. Ak trestný príkaz nahradzuje trestný rozsudok, je odôvodnené, že súd aj v prípade vydania trestného príkazu má skúmať, či obvinený je hodný dobrodenia zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. a ak sú tu predpoklady pre jeho použitie, aplikuje ho tu tak, ako na hlavnom pojednávaní. Nebolo by dôvodu vylúčiť podmienečný odklad výkonu trestu nepresahujúceho 14 dní, keďže je tento prípustný pri treste na slobode až do l roku.
§ 3.
Tento § vypočítava všetky náležitosti trestného príkazu. Trestný príkaz vydáva súd miesto rozsudku a preto tento musí mať všetky náležitosti rozsudku. Bývalé zákonné ustanovenia doplnené boly iba príkazom rozhodnúť aj o trestných nákladoch a o ich vymožiteľnosti — keďže o týchto treba rozhodnúť najmä vzhľadom na prípadný výkon trestu — a poučením obvineného o význame podmienečného odsúdenia ako aj o následkoch nepodania odporu.
§ 4.
Doručenie sa musí stať do vlastných rúk obvineného vzhľadom na možnosť podania odporu a tým cieľom musí byť obvinenému trestný príkaz ústne vysvetlený, aby bol upozornený na právo podať odpor a poučený o následkoch nepodania odporu.
§ 5.
K ods. 1: Ustanovenia tohto odseku prevzaté boly z odseku l § 14 zákona č. 31/1929 Sb. z. a n. Mimo odporu iného riadneho opravného prostriedku niet. Je však prípustná obnova podľa ods. 3 § 6.
K ods. 2: Aby bolo hájené právo obvineného na podania odporu, vsunutý bol do tohto § ods. 2, aby súd neodmietol podanie obvineného, ktorým tento zrejme chcel napadnúť trestný príkaz, ale z neznalosti alebo nedopatrenia podanie nepomenoval odporom.
K ods. 3: Ustanovenie tohto odseku taktiež je prevzaté z citovaného zákona a ustanovuje, že právoplatný trestný príkaz má rovnaké účinky ako právoplatný trestný rozsudok.
§ 6.
K ods. 1: Podaním odporu oprávnenou osobou, zruší sa trestný príkaz a zavedie sa trestné pokračovanie podľa príslušných ustanovení trestného poriadku a zákonov trestný poriadok doplňujúcich, prípadne pozmeňujúcich. Vydanie trestného príkazu je zvláštne pokračovanie, ktoré podaním odporu načim pokladať za úplne zrušené t. j. tak ako by toto pokračovanie nebolo bývalo ani zavedené. Preto v takomto prípade je možné i reformatio in peius.
K ods. 2: V súdnej praxi ujala sa zásada, že §§ 446 až 451 tr. p. predpokladajú pre povolenie obnovy právoplatný rozsudok 7 čoho vyplýva, že proti právoplatnému trestnému príkazu by obnova nebola prípustná. Túto zásadu vypovedal najvyšší súd rozhodnutím zo dňa 20. decembra 1938, č. Zm III 217/38-5, vyneseným na základe opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti v dôchodkovej trestnej veci skončenej právoplatným trestným príkazom. Podľa ods. 3 § 5 tejto osnovy právoplatný trestný príkaz má účinnosť rozsudku. Z toho vyplýva, že je na roveň postavený právoplatnému rozsudku a že sa k nemu viažu tie isté účinky, prečo pod právoplatným rozsudkom uvedeným v § 446 tr. p. treba rozumieť i právoplatný trestný príkaz. Ustanovenie tohto odseku je teda len samozrejmým dôsledkom ods. 3 § 5.
§ 7. Ide o klauzulu zrušovaciu.
§ 8.
Ide o klauzulu vyhlasovaciu a vykonávaciu.
Po stránke formálnej prejavuje vláda želanie, aby osnova bola pridelená výboru ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.