Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

179.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa--------------------1940

o účinnej ľútosti v úplatkárstve.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Páchateľ, návodca alebo pomocník nie je trestný pre trestné činy, uvedené v § 470 zák. čl. V/1878, v § 10 zák. 51. XJX/1915, v § 384 zákona č. 19/1885 r. z., v § 2 zákona č. 178/1924 Sb. z. a n. a v § 4 zákona č. 178/1924 Sb. z. a n., kde ide o ponúknutie, sľúbenie, alebo poskytnutie prospechu, ak z účinnej ľútosti dobrovoľne a pred odhalením jeho činu oznámilo príslušnému úradu.

§ 2.

Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a prestáva byť účinný dňa 31. decembra 1941; vykoná ho minister pravosúdia a minister národnej obrany.

Dôvodová zpráva.

Všeobecná časť.

Je eminentným štátnym záujmom, aby verejná správa bola vykonávaná v rámci a v smysle platných zákonných ustanovení korektne a svedomité. Preto treba, aby verejní činitelia a im na roveň postavení zamestnanci a orgány konali svoje úradné povinnosti podľa najlepšieho vedomia a svedomia, objektívne, a nie pod vplyvom určitých nedovolených skutočností.

Trestné zákony majú ustanovenia o stíhaní úplatkárstva, ale v praxi naráža sa na ťažkosti pri tomto stíhaní, lebo úplatkárstvo sa stane obyčajne len za účasti dvoch, kto úplatok dáva a kto ho prijíma, z nich ani jeden prípad nevyzradí, lebo oba by boli zasiahnutí trestnou sankciou, a preto nemožno dosiahnuť nápravu. Ak sa zabezpečí beztrestnosť tomu, kto úplatok ponúka alebo dáva, v prípade že od svojho úmyslu upustí a oznámi prípad úradu, možno očakávať, že verejní činitelia budú odstrašovaní od prijímania úplatkov v obave, že ich druhá strana oznámi bez riskovania trestného stíhania za jej čin.

Preto uvádza osnova zákon o účinnej ľútosti na strane aktívneho úplatcu na znemožnenie úplatkárstva, pri čom nemožno dôvodiť s tým, že by praktická potreba vyžadovala už teraz tento zákon.

Uzákonením osnovy nevzniknú štátnej pokladnici nové výlohy.

Podrobná časť.

K § l: Trestnosť aktívneho úplatcu ustanovujú: § 470 tr. z., § 10 z. čl. XIX. z r. 1915, § 384 voj. tr. z., § 2 a čiastočne aj § 4 zák. č. 178/1924 Sb. z. a n. Účinná ľútosť sa teda vzťahuje len na tieto trestné činy.

Beztrestnosť môže získať páchateľ, spolupáchateľ, návodca, alebo pomocník,

každý len pre seba, ak splní podmienku v § l osnovy uvedenú.

Podmienkou získania beztrestnosti je oznámenie úplatkárstva príslušnému úradu.

Pod príslušným úradom treba rozumieť bezpečnostné úrady a úrad, kde je, alebo bol podplatený zamestnaný a jeho nadriadené úrady.

Toto konanie vinníka len vtedy má za následok beztrestnosť, ak sa stalo dobrovoľne a pred odhalením činu. Dobrovoľne, teda z vlastnej pohnútky a z vlastného rozhodnutia, z ktorého musí byť zrejmá ľútosť vinníka nad spáchaním činu, a nie z nátlaku alebo donútenia. Dobrovoľné rozhodnutie musí sa stať pred odhalením činu a vinník musí byť o tom presvedčený, že čin sám ešte nikomu nie je známy okrem podplateného verejného činiteľa. Len v takomto konaní vinníka možno predpokladať účinnú ľútosť. Čin je odhalený už tým, že sa o ňom dozvie hoci len súkromná osoba na ňom nezúčastnená, ktorá ho môže oznámiť, a nie práve úrad. Oznámenie musí byť učinené vierohodným a spoľahlivým spôsobom.

Oznámenie úradu nie je časové obmedzené, kým čin nie je ináč odhalený. Ak vinník oľutuje svoj čin, sám sa bude snažiť čo najskôr ho oznámiť, aby prípadným jeho odhalením nestratil beztrestnosť.

K § 2: Tento paragraf obsahuje klauzulu vyhlasovaciu a vykonávaciu.

Časové obmedzenie účinnosti zákona sa odôvodňuje tým, že i tak sa chystá kodifikovanie trestného zákona, do ktorého môže byť tento zákon zaradený po prípadnom jeho zmenení alebo doplnení po získaní praktických skúseností s ním.

Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená ústavnoprávnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia

Ferdinand Čatloš v. r.,

minister národnej obrany.