Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
180. Zpráva
výboru sociálneho a zdravotného
o vládnom návrhu zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodom (tlač 159).
Sociálny a zdravotný výbor zaoberal sa s touto vládnou osnovou 21. mája 1940.
Výbor prijal so súhlasom snahu vlády, vyjadrenú týmto návrhom zákona, aby otázka príplatkov k úrazovým dôchodom tých osôb, ktoré utrpely úraz pred 1. júlom 1921, bola konečne zákonom vyriešená a to v tom smysle, aby tieto osoby nadobudly miesto fakultatívneho nároku na príplatky nárok zákonný na tieto.
Sociálny a zdravotný výbor prijal vládny návrh za podklad rokovania a jeho obsah po menších štylárnych úpravách schválil. Počas rokovania vzal však výbor do úvahy aj tie osoby, ktoré utrpely úraz pred 1. júlom 1921, ale ktorých zranenie je menšie, ako 412/3 % a ktoré nemajú žiadnych iných príjmov. Ustanovenia vládneho návrhu zákona uznal výbor vzhľadom na tieto osoby príliš tvrdými, preto vsunul do zákona tieto doplnky:
Ad § 1. Vsunul sa nový odsek ako ods. 3, aby umožnil dosiahnutie príplatku k úrazovým dôchodom aj tým osobám, ktorých zranenie činí aspoň 25%, keď nemajú nárok na žiadon iný dôchod alebo zaopatrenie.
Ad § 2. Vsunul sa nový odsek ako ods. 4, ktorý stanoví mesačnú výšku príplatku osôb, uvedených v ods. 3, § l a podmieňuje jeho priznanie majetkovými pomermi tých dôchodcov, ktorí utrpeli úraz pred 1. júlom 1921 a ich zranenie činí aspoň 25%.
Ad § 5. Ods. l tohto paragrafu sa doplnil. Posledná veta k vôli jasnosti bola štylizovaná takto: "Ak strata pracovnej schopnosti klesne pod 412/3 %, treba príplatok vôbec zastaviť, pokiaľ neprichádza do úvahy ustanovenie ods. 3, § 1.
Touto osnovou zákona dáva sa do žiadúcej formy zákonnej otázka príplatkov k úrazovým dôchodom a do určitej miery zlepšujú sa nároky dôchodcov existenčne najslabších, preto ju sociálny a zdravotný výbor Snemu na prijatie odporúča.
V Bratislave 21. mája 1940.
Rudolf Čavojský v. r.,
predseda.
Ján Mora v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa----------------------1940
o príplatkoch k úrazovým dôchodom.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zraneným, ktorí utrpeli podnikový úraz pred 1. júlom 1921 a majú uznaný právny nárok na úrazový dôchod podľa zák. čl. XIX/1907 voči tuzemskému nositeľovi úrazového poistenia alebo zaopatrenia, prináleží príplatok k úrazovému dôchodu, ak strata ich pracovnej schopnosti činí, aspoň 41 2/3 %.
(2) Príplatok prislúcha aj pozostalým po zranených, uvedených v ods. l, ak voči tuzemskému nositeľovi úrazového poistenia alebo zaopatrenia majú právny nárok na základný dôchod úrazový.
(3) Za podmienok, uvedených v ods. l tohto paragrafu, možno príplatok k úrazovému dôchodu priznať aj tým dôchodcom, ktorých strata pracovnej schopnosti činí aspoň 25%, keď dosiahli 60. rok svojho veku, sú nespôsobilí k zárobku a nemajú nárok na dôchod z titulu iného verejnoprávneho poistenia alebo zaopatrenia.
§ 2.
(1) Príplatok k základnému dôchodu úrazovému, ktorý zranený požíva, vymeriava sa podľa straty pracovnej schopnosti takto:
a) pri strate 412/3 % až 662/3 % prináleží oprávneným osobám príplatok Ks 600 ročne;
b) pri strate vyššej ako 66 2/3 % až 83 1/3 % prináleží príplatok Ks 900 ročne;
c) pri strate nad 83 1/3 % prináleží príplatok Ks 1. 200 ročne.
(2) Dôchodcom, požívajúcim úrazový dôchod podľa posledného ods. § 70 zák. čl. XIX/1907, možno zvýšiť príplatok až do Ks 1. 800 ročne.
(3) Príplatok k základnému dôchodu vdov, rodičov a obojstranne osirelých sirôt činí po Ks 480 ročne, jednostranne osirelých sirôt po Ks 240 ročne. Deti nemanželské, o ktorých výživu sa otec nestará, ak im zomre matka následkom úrazu, sú postavené naroveň obojstranne osirelým sirotám.
(4) Dôchodcom, uvedeným v ods. 3, § l, možno podľa ich majetkových pomerov priznať príplatok do výšky Ks 100 mesačne.
§ 3.
(1) Príplatok náleží len vtedy, ak základný dôchod s príplatkom nepresahuje ročne u zraneného podľa § 2:
ad a) Ks 2. 400,
ad b) Ks 3. 600,
ad c) Ks 4. 800.
(2) Toto obmedzenie sa netýka dôchodcov, požívajúcich základný dôchod podľa posledného odseku § 70 zák. č. XIX/1907.
(3) Základné dôchody pozostalých aj s príplatkami spolu nesmú prevyšovať Ks 4. 800.
(4) Ak ide o dôchody z úrazov, utrpených pri prevodzovaní podnikov železničných, započítajú sa do súm, uvedených v ods. l až 3, aj výslužné, bežný dar z milosti, prídavky (výpomoci a pod. ) k výslužnému a bežným darom z milosti, z riadneho výslužného však len 75 %.
(5) Príplatok možno celkom, po prípade zčasti odoprieť, ak Ústredná sociálna poisťovňa, alebo správa podniku, proti ktorému prináleží príplatok podľa § 6, zistí, že zárobok alebo iný príjem dôchodcu prevyšuje ročne Ks 12. 000.
§ 4.
(1) Ak utrpel niekto v čase, v § l uvedenom, dva alebo viac úrazov, z ktorých požíva dôchody, je pre vymeranie príplatku rozhodujúcou celková strata zárobkovej schopnosti a dôchodový úhrn jej zodpovedajúci.
(2) Ak vdova alebo iná osoba okrem dôchodu, ktorý jej prináleží ako pozostalej, požíva aj dôchod ako zranená, treba jej priznať príplatok pre ňu výhodnejší.
§ 5.
(1) Ak sa následky úrazu zhoršia tak, že zranenému prináleží podľa § 2 tohto zákona vyšší príplatok, treba vymerať vyšší príplatok súčasne so zvýšením základného dôchodu. Ak zlepšením následkov úrazu základný dôchod poklesne a zranenému prináleží príplatok nižší, treba vymerať nižší príplatok súčasne so snížením základného dôchodu. Ak strata pracovnej schopnosti klesne pod 41 2/3 %, treba príplatok vôbec zastaviť, pokiaľ neprichádza do úvahy ustanovenie ods. 3, § l.
(2) Ak sa zvýši alebo sníži základný dôchod pozostalých, zvýši alebo sníži sa pomerne aj príplatok.
(3) Do odbytného vdovám opäť vydatým (ods. 5, § 72 zák. čl. XIX/1907) a pri kapitalizácii (§ 96 zák. čl. XIX/1907) príplatok sa nezapočíta.
§ 6.
(1) Príplatok k dôchodu prináleží len osobám bývajúcim na území Slovenskej republiky, a to od Ústrednej sociálnej poisťovne v Bratislave; ak sa úraz prihodil pri prevodzovaní podnikov, ktorých zamestnanci podľa § 10 zák. čl. XIX/1907, poťažne podľa čl. III. zákona č. 207/1919 Sb. z, a n. boli vyňatí z úrazovej poistnej povinnosti u nositeľa úrazového poistenia podľa zák. čl. XIX/1907: od správy tohto podniku,
(2) Príplatok, priznaný z úrazov po 28. októbri 1918, možno poukázať cudzozemským štátnym občanom aj do cudziny, ak so strany príslušného štátu, po prípade cudzozemského nositeľa úrazového poistenia voči príslušníkom Slovenskej republiky sa zachováva vzájomnosť.
§ 7.
O priznaní a vymeraní príplatku rozhoduje predstavenstvo Ústrednej sociálnej poisťovne, poťažne správa podniku, od
ktorého prináleží príplatok podľa § 6. Proti takémuto rozhodnutiu niet opravných prostriedkov.
§ 8.
(1) Peniaze na úhradu príplatkov opatria sa rozvrhom na podnikateľov, ktorých podniky podliehajú úrazovému poisteniu. Čiastka na jednotlivého podnikateľa pripadajúca má byť úmerná výške poistného.
(2) Príplatky, vyplatené Ústrednou sociálnou poisťovňou dôchodcom, ktorí utrpeli úraz v podniku teraz vyňatom podľa § 10 zák. čl. XIX/1907, poťažne podľa čl. III. zákona č. 207/1919 Sb. z. a n. z úrazovej poistnej povinnosti podľa zák. čl. XIX/1907, nahradí podnikateľ Ústrednej sociálnej poisťovni koncom každého kalendárneho roku.
§ 9.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1940; vykoná ho minister vnútra.