Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

181 Zpráva

národohospodárskeho výboru

o vládnom návrhu zákona o úprave výkupu a odbytu domácej vlny (tlač 160).

Národohospodársky výbor rokoval o osnove zákona na svojom zasadnutí dňa 22. mája 1940. Cieľom osnovy zákona je zabezpečiť výkup a odbyt domácej vlny, ďalej prispôsobiť produkciu tak, aby vyhovela nielen čo do množstva, ale i čo do akosti domácej spotrebe.

Podľa dôvodovej zprávy na Slovensku sa produkuje len asi 2. 5% celkovej spotreby. Zbytok sa musí dovážať z cudziny. Vyvinutý textilný priemysel na Slovensku vyžaduje nielen pre ukojenie domácej spotreby, ale i pre umožnenie pracovných príležitostí domáceho obyvateľstva, surovinu z domácej produkcie aspoň v takej výške, aby cenové výkyvy podnikanie neohrožovaly. V túto dobu, keď zadovažovanie surovín v cudzine naráža niekedy na neprekonateľné ťažkosti, sa najjasnejšie ukazuje význam domácej základne surovín pre náš priemysel. Je teda v záujme štátu, aby surovinové základne pre svoj priemysel rozšíril.

Osnova zákona túto tendenciu sleduje, ba umožňuje súčasne rozšírenie príjmových zdrojov pre svoju významnú národnú složku — pre poľnohospodárstvo. Štáty, ktoré chápaly význam roľníctva a jeho životnosť zosilňovaly, súčasne zosilňovaly životnosť svojho národa. Štát, ktorý za lacné zásobovanie cudzozemskými potravinami obetoval svoj roľnícky stav, rýchle starnul a keď aj pomaly, ale iste strácal podklady hospodárskeho, sociálneho, duševného a umeleckého blahobytu a výkonnosti. Za zánikom roľníckeho stavu stojí sníženie populácie, starnutie národa, zánik energie a výkonnosti. Žiadon národ nemôže beztrestne zničiť svoj roľnícky stav.

Národohospodársky výbor pri rokovaní o osnove zákona pridržiaval sa týchto zásad a i keď niektoré zmeny na osnove previedol, stalo sa to v záujme zosilnenia životnosti roľníckeho stavu.

Podľa ods. l, § 2 poveruje ministerstvo hospodárstva výkupom a distribúciou vlny "spoločnosť (družstvo)". Táto štylizácia dáva širokú voľnosť ministerstvu hospodárstva čo do výberu obchodnej organizácie, ktorá má prevádzať výkup a distribúciu domácej vlny a pripúšťa najmä aj voľbu organizácie, založenej na princípoch myšlienky družstevnej.

Podľa odseku 3, § 2 úlohou tejto organizácie je vyrovnávať protichodné záujmy medzi producentmi vlny a podnikmi, spracujúcimi vlnu. Táto úloha sa teda diametrálne odlišuje od obvyklých úloh obchodných spoločností. Snahou je tu dosiahnuť toho, aby producent vlny mohol dosiahnuť čo najvyššie ceny, čím sa sleduje zvyšovanie výroby domácej vlny, na druhej strane, aby tieto ceny nezaťažovaly valne podniky spracujúce vlnu. Tento úkol sa dá docieliť len vtedy, ak uvedená organizácia bude vybudovaná nie na princípoch komerciálnych, ale družstevno-altruistických. Táto prepotrebná racionálnosť sa — pravda — len tak dá zabezpečiť, ak sa nebude musieť budovať nový aparát k tomuto jedinému účelu, ale sa použije na tento cieľ už jestvujúcej niektorej organizácie. Ak berieme v úvahu, že sa musí vykonávať ku dňu 31. marca každoročne odhad vlny, musíme mať na zreteli tak rozvetvenú organizáciu, ktorej rozmery dávajú záruku čo len približnej presnosti odhadu. Táto okolnosť pri obchodnej organizácii, ktorá by sa len k tomuto účelu mala na novo zriadiť, podstatne by zdražila výkup a distribúciu, tak na úkor producenta vlny, ako aj na úkor priemyslu spracujúceho vlnu. Týmto by sa primérny cieľ, ktorý osnova zákona sleduje, podstatne zvrátil.

Pri rokovaní o osnove predniesly sa preto vážne námety, aby v záujme veci bola spomenutým úkolom poverená už jestvujúca družstevná organizácia, ktorej rozvetvenosť zabezpečuje účelné a cieľuprimerané prevedenie výkupu a distribúcie domácej vlny. Správnosť tohto stanoviska potvrdzuje aj vyhláška ministerstva hospodárstva zo dňa 12. apríla 1940, ktorej ods. l, § l znie takto: "Ministerstvo hospodárstva poveruje Sväz hospodárskych družstiev a verejných obilných skladíšť v Bratislave (v ďalšom texte Sväz) výlučným výkupom domácej jarnej vlny v roku 1940".

Uvedené dôvody viedly národohospodársky výbor tiež k tomu, aby prvá veta v ods. 2, § 2 bola vynechaná.

Paragraf 3 zriaďuje pri ministerstve hospodárstva vinársku komisiu na vykonávanie niektorých úloh podľa tohto zákona. Vládna osnova určila do tejto komisie jedného zástupcu spoločnosti (družstva) s hlasom poradným. Národohospodársky výbor, pozmeniac toto ustanovenie, priznal aj zástupcovi spoločnosti (družstvu) riadne hlasovacie právo v komisii z toho dôvodu, že Vlnárska komisia bude hlboko zasahovať do prevádzania zákona a preto je žiadúce, aby aj zástupca spoločnosti (družstva) mal rovnaké práva so zástupcami producentov a so zástupcami podnikov na spracovanie vlny a aby sa takto zaistila možnosť pre snadné odstránenie protichodných záujmov.

V ďalších paragrafoch prevedené zmeny sú len formálneho a štylárneho rázu, ktoré nepotrebujú osobitné odôvodnenie.

Národohospodársky výbor osnovu zákona — ako dôležitú osnovu národohospodársku — navrhuje na uzákonenie.

V Bratislave 22. mája 1940. Štefan Danihel v. r., Teodor Turček v. r.,

predseda. zpravodajca.

Štefan Danihel v. r.,

predseda.

Teodor Turček v. r.,

zpravodajca.

Zákon

za dňa_____________1940

o úprave výkupu a odbytu domácej vlny.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Na zaistenie odbytu domácej vlny upravuje sa jej výkup a distribúcia podľa ustanovení tohto zákona.

(2) Domácou vlnou sa rozumie ovčia vlna domáceho pôvodu.

§ 2.

(1) Výkup a distribúciu domácej vlny vykonáva výlučne spoločnosť (družstvo), ktorú poverí minister hospodárstva. Ak poverená spoločnosť (družstvo) sverené úlohy riadne nevykonáva, môže minister hospodárstva poveriť spoločnosť (družstvo) inú.

(2) Spoločnosť (družstvo) podlieha dozoru ministerstva hospodárstva.

(3) Úlohou spoločnosti (družstva) je najmä:

a) každoročne ku dňu 31. marca čo do množstva, plemenného pôvodu, farby a veku oviec (jahňačka) odhadovať vlnu, ktorá je jedným alebo dvoma strihmi v roku dosiahnutá u chovateľov oviec;

b) vykúpiť od producentov celú domácu produkciu vlny hneď po ponúknutí, shromaždiť ju do skladov, odborne roztriediť a uskladniť;

c) oznamovať ministerstvu hospodárstva a vinárskej komisii (§ 3) množstvo vykúpenej vlny s udaním druhu, akosti a miesta uskladnenia cieľom rozdelenia podnikom na spracovanie vlny;

d) dodať podnikom na spracovanie vlny vykúpenú vlnu podľa úradne určeného rozvrhu.

(4) Producenti domácej vlny sú povinní celú svoju produkciu vlny ponúknuť na odkúpenie spoločnosti (družstvu), okrem vlny, ktorú potrebujú pre domácu potrebu. Podniky na spracovanie vlny sú povinné prevziať všetku domácu vlnu, ponúknutú spoločnosťou (družstvom).

(5) Ministerstvo hospodárstva po vypočutí vinárskej komisie (§ 3) určí, v akom pomere sa má vykúpené množstvo vlny prideliť jednotlivým podnikom spracujúcim vlnu,

§ 3.

(1) Na vykonávanie niektorých úloh podľa tohto zákona zriaďuje sa pri ministerstve hospodárstva Vlnárska komisia (v ďalšom texte "komisia"), složená zo štyroch zástupcov chovateľov oviec a ich náhradníkov, ďalej zo štyroch zástupcov podnikov na spracovanie vlny a ich náhradníkov a z jedného zástupcu spoločnosti (družstva) uvedenej v ods. l, § 2. Členov komisie a ich náhradníkov menuje minister hospodárstva. Jedného z členov menuje predsedom komisie. Funkcia členov komisie je čestná. Členovia majú nárok len na hotové výdavky spojené s výkonom funkcie.

(2) Úlohou komisie je:

a) usmerňovať produkciu domácej vlny a jej výkup od chovateľov oviec prostredníctvom spoločnosti (družstva) uvedenej v ods. l, § 2, dozerať na výkup vlny a na vyplácanie kúpnej ceny chovateľom oviec;

b) navrhovať ministerstvu hospodárstva kľúč na rozdelenie domácej vykúpenej vlny pre jednotlivé podniky na spracovanie vlny;

c) navrhovať nákupné a predajné ceny vlny, ako aj podmienky výkupu a predaja vlny. Ceny vlny určí Cenový úrad po dohode s ministerstvom hospodárstva a uverejní v Úradných novinách;

d) podávať ministerstvu hospodárstva z vlastnej iniciatívy alebo na vyzvanie návrhy a dobrozdania o dovoze a vývoze vlny;

e) dozerať na zásoby domácej vlny a vlny vôbec vlastnými kontrolnými orgánmi, ktoré pri výkone služby požívajú ochrany verejného orgánu;

f) viesť soznam podnikov na spracovanie vlny;

g) schvaľovať komisionárov spoločnosti (družstva).

(3) Vlnárska komisia nesmie s vlnou obchodovať ani na vlastný, ani na cudzí účet.

(4) Výdavky spojené s činnosťou komisie sa hradia z vinárskeho fondu (§ 4).

(5) Komisia rokuje podľa rokovacieho poriadku, ktorý schváli minister hospodárstva a vyhlási v Úradných novinách.

(6) Všetky podania komisie i jej výkazy, zápisy a knihy sú oslobodené od kolkov a poplatkov.

§ 4.

(1) Na hradenie výdavkov spojených s vykonávaním zveľaďovacej akcie tuzemského chovu oviec zriaďuje sa pri komisii vinársky fond (v ďalšom texte "fond"), ktorý spravuje komisia.

(2) Do fondu prispievajú podniky na spracovanie vlny vo forme prirážky k nákupnej cene vlny. Tieto prirážky zaúčtuje spoločnosť jednotlivým podnikom pri odpredaji vlny a odvedie hneď do fondu,

(3) Výšku prirážok podľa ods. 2 určí ministerstvo hospodárstva po dohode s ministerstvom vnútra a financií a po vypočutí komisie a vyhlási v Úradných novinách. Pre určenie výšky týchto príspevkov je smerodajný ministerstvom hospodárstva schválený rozpočet pre akciu na zveľadenie tuzemského chovu oviec a pravdepodobná ročná tuzemská produkcia vlny,

(4) Prostriedky fondu sa použijú:

a) na zveľadenie domáceho chovu oviec,

b) na hradenie výdavkov spojených s činnosťou komisie a so správou fondu.

(5) Fond je oslobodený od akýchkoľvek daní, dávok a kolkovného, pokiaľ vykonáva úkony pre verejné ciele.

(6) Dozor nad hospodárením fondu vykonáva ministerstvo hospodárstva a Najvyšší účtovný kontrolný úrad.

§ 5.

Všetky podniky na spracovanie vlny (továrne, remeselníci) musia sa prihlásiť do 30 dní od svojho vzniku do soznamu,

ktorý vedie komisia podľa písm. f, ods. 2, § 3. Pre podniky, ktoré jestvujú v deň vyhlásenia tohto zákona, počíta sa táto lehota od účinnosti tohto zákona.

§ 6.

Dozor nad činnosťou komisie vykonáva ministerstvo hospodárstva svojím zástupcom. Tento má právo suspendovať účinnosť usnesenia komisie, ktoré odporuje predpisom alebo záujmom produkcie a spracovania vlny s tým účinkom, že také usnesenie sa nesmie vykonať, kým o ňom nerozhodne minister hospodárstva. Zástupcu ministerstva hospodárstva treba zvať do každej schôdzky komisie a tento má právo nahliadnuť do kníh a záznamov komisie. Vo všetkých sporných otázkach rozhoduje ministerstvo hospodárstva s konečnou platnosťou.

§ 7.

(1) Porušenie ustanovení ods. l a 4, § 2 a § 5 tohto zákona tresce okresný (policajný) úrad ako priestupok peňažným trestom do Ks 50. 000 alebo zavretím do 30 dní. Ak je peňažný trest nedobytný, má sa uložiť náhradný trest zavretia do 30 dní podľa miery zavinenia. Tieto tresty možno uložiť aj súčasne, v tom prípade nesmie však trest na slobode spolu s náhradným trestom za nedobytný peňažný trest činiť viac ako 30 dní.

(2) Veci, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré boly trestným činom získané alebo ktoré sú zrejme určené na spáchanie trestného činu, môže príslušný okresný (policajný) úrad vyhlásiť za prepadlé v prospech štátu, a to aj keď páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť.

§ 8.

Úrady a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.

§ 9.

Týmto zákonom sa zrušuje vládne nariadenie č. 159/1937 Sb. z. a n.

§ 10.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.