Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
182. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 13. marca 1940 o zákone o Štátnej rade (tlač 139).
Snem Slovenskej republiky na 28. zasadnutí dňa 13. marca 1940 sa usniesol na zákone o Štátnej rade.
Prezident Slovenskej republiky podlá § 26 Ústavy vrátil toto usnesemie Snemu na nové rokovanie s týmito pripomienkami:
1. Navrhuje, aby obmedzenia v ods. 2, § l, podľa ktorých za člena Štátnej rady možno menovať alebo vyslať iba slovenského štátneho občana, ktorý je voliteľný do Snemu a má aspoň 35 rokov, vzťahovaly sa len na členov vysielaných, nie však na členov, ktorých do Štátnej rady menuje prezident republiky, lebo aj osoba, ktorá ešte nedokončila 35 rokov, s ohľadom na svoj rozhľad, mimoriadne kvality by mohla byť cenným členom Štátnej rady a škoda by bolo len pre vekovú prekážku nevyužiť jej síl v prospech štátu.
Výraz "voliteľný do Snemu" nie je dosť určitý, preto treba ods. 2, § l prepracovať tak, aby v samom zákone boly stanovené podmienky, ktoré musí splniť člen Štátnej rady. Pri určení týchto podmienok treba mať na pamäti, že niet vecného dôvodu, aby z členstva v Štátnej rade boli vylúčení príslušníci žandárstva a brannej moci.
2. Členstvo v Štátnej rade nesrovnáva sa s výkonom poslaneckého mandátu. Podľa § 52 Ústavy je právomoc Štátnej rady tak vymedzená, že toto vymedzenie už svojou povahou vylučuje členstvo poslancov v Štátnej rade.
3. Paragraf 2 vyžaduje doplnenia v tom smere, že členstvo v Štátnej rade zaniká uplynutím funkčného obdobia, inkompatibilitou s poslaneckým mandátom a tým, že nastanú u člena Štátnej rady po jeho menovaní alebo vyslaní okolnosti, pre ktoré by nemohol byť vyslaný za člena Štátnej rady.
Ústavno-právny výbor rokoval o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 28. mája 1940 a zaujal k nim toto stanovisko:
Ad 1. Paragraf 52 Ústavy dal Štátnej rade tak dôležitú právomoc v našom štátnom živote, že sa ona stane rozhodujúcim orgánom v mnohých otázkach životnej dôležitosti nášho štátu. Touto povahou Štátnej rady je automaticky daná potreba, aby sa stali členmi Štátnej rady slovenskí štátni občania mimoriadnych kvalít, veľkých životných skúseností; tieto posledné možno nadobudnúť v prvom rade vekom, je preto požiadavka dosiahnutia vyššieho veku u členov Štátnej rady odôvodnená. S druhej strany treba ale uvážiť aj to, že sa vyskytnú aj osoby mladšie ako 35 ročné, ktoré s ohľadom na svoje vysoké mravné a duševné kvality môžu byť cennými členmi Štátnej rady, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem svoje usnesenie o zákone o Štátnej rade z 13. marca 1940 v ods. 2, § l zmenil tak, že ustanovenie o vekovej hranici neplatí pre členov vymenovaných prezidentom republiky.
Ústavno-právny výbor uznal potrebu prepracovať znenie ods. 2, § l stanovením podmienok, ktoré musí splniť osoba, ktorá sa má stať členom Štátnej rady a preto navrhuje Snemu, aby sa usniesol u ods. 2, § l na tomto znení:
,, Za člena Štátnej rady možno vyslať slovenského štátneho občana, ktorý dosiahol 35. rok, nie je súdnym rozhodnutím pozbavený práva voľne disponovať svojím majetkom, nie je v konkurze, ani pod vyrovnávacím pokračovaním a nie je odsúdený na stratu volebného práva. Ustanovenie tohto odseku o vekovej hranici neplatí pre členov vymenovaných prezidentom republiky. "
Vo svojich pripomienkach žiada síce prezident republiky, aby obmedzenia ods. 2, § l vzťahovaly sa lem na členov vysielaných, ale z odôvodnenia tejto žiadosti vysvitá, že má na mysli len odstránenie vekového obmedzenia u členov ním menovaných.
Splnenie ostatných podmienok členmi menovanými a vysielanými je vecou celkom samozrejmou.
Ad 2, Zásadné ustanovenia o Štátnej rade obsahuje Ústava. Zamýšľaný zákon je iba prevedením ods. 2, § 57 Ústavy.
Už zo samej Ústavy dá sa bezpečne ustáliť, že členom Štátnej rady môže byť aj poslanec, ako to z ustanovenia ods. 2, § 55 Ústavy plynie. Vylúčením poslancov z členstva Štátnej rady bola by táto zásada porušená, čo je neprípustné, lebo prevádzajúci zákon nesmie mať ustanovenia, ktoré by odporovaly hlave piatej Ústavy, obsahujúcej základné ustanovenia o Štátnej rade.
Ani z vecných dôvodov nezdá sa ústavno-právnemu výboru účelným vylučovať poslancov z tejto funkcie, lebo medzi poslancami vždy budú osobnosti, ktorých účasť v Štátnej rade bude priamo žiadúca.
Nakoľko však Štátnej rade prislúcha na obžalobu Snemu trestne stíhať aj prezidenta republiky a predsedu a členov vlády a je neslúčiteľné, aby v týchto prípadoch žalobca pripadne obžalovaný rozhodoval ako člen Štátnej rady, počet členov vlády a poslancov v Štátnej rade má byť minimálny. Je to odôvodnené aj ustanovením § 57 Ústavy, podľa ktorého Štátna rada môže sa usnášať, ak okrem predsedu alebo jeho zástupcu je prítomná väčšina jej členov. Keby počet členov vlády a poslancov v Štátnej rade nebol obmedzený, mohlo by sa stať, žeby Štátna rada nebola schopná sa usnášať v tých prípadoch, kde sa členovia vlády a poslanci z dôvodov inkompatibility nemôžu zúčastniť pri rokovaní a rozhodovaní Štátnej rady.
Ad 3. S ohľadom na pripomienky prezidenta republiky navrhuje ústavno-právny výbor Snemu, aby ako § 2 prijal toto znenie: "Členstvo v Štátnej rade zaniká:
a) ak nastane, alebo sa dodatočne zistí skutočnosť, ktorá je prekážkou vyslania, alebo vymenovania za člena Štátnej rady,
b) odopretím prísahy (§ 53 Ústavy),
c) vzdaním sa,
d) pozbavením členstva (§ 3),
e) odvolaním (§ 4),
f) zrušením registrovania príslušnej strany,
g) uplynutím funkčného obdobia Štátnej rady (ods. l, § 54 Ústavy), " Ústavno-právny výbor doplnil ods. l, § 6 slovami: "a je trojročné". Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem vyniesol nové usnesenie a prijal
návrh, zákona o Štátnej rade podľa osnovy obsaženej v prílohe tejto zprávy.
V Bratislave 28. mája 1940. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. František Orlický v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________1940
o Štátnej rade.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Štátna rada sa skladá takto: šesť členov menuje prezident republiky, desať členov vysiela Hlinková slovenská ľudová strana, po jednom členovi vysielajú registrované strany národnostných skupín a stavy; ďalšími členmi sú: predseda vlády a predseda Snemu (§ 51 Ústavy).
(2) Za člena Štátnej rady možno vyslať slovenského štátneho občana, ktorý dosiahol 35. rok, nie je súdnym rozhodnutím pozbavený práva voľne disponovať svojím majetkom, nie je v konkurze ani pod vyrovnávacím pokračovaním a nie je odsúdený na stratu volebného práva. Ustanovenie tohto odseku o vekovej hranici neplatí pre členov vymenovaných prezidentom republiky.
(3) Menovanie a vyslanie do Štátnej rády má sa stať 15 dňami pred uplynutím funkčného obdobia (ods. l, § 54 Ústavy),
(4) Politické strany národnostných skupín, registrované len po ustavení Štátnej rady (ods. 2, § 6), vyšlú svojho zástupcu do 60 dní po svojej registrácii.
§ 2.
Členstvo v Štátnej rade zaniká:
a) ak nastane alebo sa dodatočne zistí skutočnosť, ktorá je prekážkou vyslania alebo vymenovania za člena Štátnej rady,
b) odopretím prísahy (§ 53 Ústavy),
c) vzdaním sa,
d) pozbavením členstva (§ 3),
e) odvolaním (§ 4),
f) zrušením registrovania príslušnej strany,
g) uplynutím funkčného obdobia Štátnej rady (ods. l, § 54 Ústavy).
§ 3.
Na návrh Štátnej rady môže prezident republiky pozbaviť menovaného alebo vyslaného člena členstva v Štátnej rade:
a) ak porušil mlčanlivosť vo veci, ktorú Štátna rada vyhlásila za dôvernú (ods. l, § 10),
b) ak trvale bez vážnej príčiny zanedbáva účasť na schôdzkach štátnej rady, hoci predseda ho aspoň trikrát písomne napomenul.
§ 4.
Politické strany (§§ 58 a 59 Ústavy) a stavy môžu svojich zástupcov v Štátnej rade odvolať a vyslať nových.
§ 5.
Výkon členských práv vyslaného zástupcu registrovanej strany národnostnej skupiny sa suspenduje na dobu zastavenia jej činnosti.
§ 6.
(1) Funkčné obdobie Štátnej rady sa začína dňom ustavenia a je trojročné (§ 54 Ústavy).
(2) Ustavujúca schôdzka má byť najneskôr do 15 dní po uplynutí funkčného obdobia.
(3) Štátna rada je ustavená, keď složily prísahu aspoň dve tretiny jej členov.
(4) Člen Štátnej rady, ktorý nesložil prísahu na ustavujúcej schôdzke, skladá ju do rúk prezidenta republiky v prítomnosti predsedu Štátnej rady.
(5) Na ustavujúcej schôdzke (ods. 2, § 54 Ústavy) vyvolí si Štátna rada predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, prvého a druhého podpredsedu. Každý člen predsedníctva sa volí osobitne. Ak ani jeden kandidát pri prvej voľbe nedosiahne nadpolovičnej väčšiny, nasleduje užšia voľba medzi dvoma kandidátmi, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje lós o tom, kto má byť pojatý do užšej voľby. Lós rozhoduje aj o (tom, kto bol zvolený, ak pri druhej voľbe kandidáti dostali rovnaký počet hlasov. Hlasuje sa lístkami.
(6) Uprázdnené miesta v predsedníctve zaplní Štátna rada voľbou do 60 dní.
§ 7.
(1) Predseda svoláva Štátnu radu podľa potreby; ak si to žiada aspoň tretina členov s udaním predmetu rokovania, musí ju svolať.
(2) Predseda svoláva Štátnu radu aspoň troma dňami vopred s udaním predmetov rokovania. O veci, ktorá nebola takto oznámená, možno rokovať len so súhlasom väčšiny (ods. l, § 57 Ústavy).
(3) Schôdzky Štátnej rady sú neverejné.
§ 8.
(1) Pokračovanie Štátnej rady pri trestnom stíhaní prezidenta republiky, predsedu a členov vlády [písm. b) a c), § 52 Ústavy] upravuje osobitný zákon (§§ 39 a 49 Ústavy).
(2) Štátna rada určí si rokovací poriadok, ktorý sa uverejní v Slovenskom zákonníku.
§ 9.
Usnesenia Štátnej rady, ak je to treba, uverejňujú sa v Úradných novinách.
§ 10.
(1) Členovia Štátnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré Štátna rada označila za dôverné.
(2) Zprávy o rokovaniach a o usneseniach Štátnej rady môže vydávať pre verejnosť len jej predseda (podpredseda); ani on však nesmie ich vydať vtedy, ak ich Štátna rada označila za dôverné.
§ 11.
(1) Menovať a vyslať členov do prvej Štátnej rady (§ 51 Ústavy) treba do 60 dní od účinnosti tohto zákona.
(2) Prvá Štátna rada sa ustaví najneskôr do 60 dní po uplynutí lehoty uvedenej v ods. l, a to aj vtedy, ak stavy nemohly vyslať svojich zástupcov, lebo neboly zriadené, a politické strany národnostných skupín preto, že neboly ešte registrované.
(3) Stavy a politické strany, uvedené v ods. 2, vyšlú svojich zástupcov do prvej Štátnej rady do 30 dní po svojom zriadení, poťažne po registrácii.
§ 12.
(1) Členstvo v Štátnej rade je čestnou funkciou.
(2) Členovia Štátnej rady majú nárok na náhradu hotových výdavkov; ich výšku určí vláda usnesením.
(3) Osobné a vecné výdavky sa zaokryjú v roku 1940 v rámci rozpočtu predsedníctva vlády.
§ 13.
Kancelárske práce pre Štátnu radu obstaráva úrad predsedu vlády.
§ 14.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho predseda vlády a minister vnútra.