Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie.
183. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave (tlač 158),
Národohospodársky výbor zaoberal sa osnovou vládneho návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave na zasadnutí dňa 22. mája 1940.
Drevárstvo hrá v slovenskom hospodárstve tak významnú úlohu, že mu treba venovať naozaj najväčšiu pozornosť. Jeho konečný význam pre život obyvateľstva Slovenska dnes ešte ani nemožno určiť. Veď ide o surovinu, ktorá sa v poslednýdh desaťročiach stala predmetom čulého výskumníctva, ktoré už doteraz skončilo mnohými pozitívnymi výsledkami. Chemické i mechanické spracovanie dreva dostáva takto nové možnosti. Tendencia výskumov dáva tušiť, že sa tieto možnosti v budúcnosti znásobia. Je preto oprávnená nádej, že drevo bude v hospodárstve Slovenska hrať v nasledujúcich rokoch rolu podstatne významnejšiu, ako doteraz. Ale i dnes reprezentuje produkcia dreva a výrobkov z neho u nás hodnotu, ktorá sa pohybuje okolo jednej miliardy korún.
Netreba zvlášť pripomínať, že v mnohých krajoch Slovenska je les a jeho drevný produkt výhradným zdrojom výživy obyvateľstva, inde zasa je dôležitým zdrojom nutného zárobku doplnkového. V mnohých krajoch by sme si výživu roľníka nevedeli ináč predstaviť ako v spojení s pracovnou možnosťou, ktorá súvisí so spracovaním dreva. Takto teda už dnes je zárobkovým zdrojom státisícov nášho obyvateľstva.
Ale v samostatnom slovenskom štáte plní drevo aj mnohé iné významné úlohy. Treba zdôrazniť najmä, že je dôležitým producentom medzinárodných platobných prostriedkov. Aj dnešné zásoby devíz Slovenskej národnej banky vznikly z najväčšej časti z vývozu dreva a jeho produktov na trhy štátov s voľným devízovým hospodárstvom. To znamená, že vývoz dreva umožnil nám zas dovoz tých najrozličnejších surovín, polotovarov a tovarov zo zahraničia. Najmä pri dnešných ťažkostiach v medzinárodnom obchode znamenalo pre nás drevo a jeho výrobky veľké uľahčenie.
Je nesporné, že naše drevárstvo dodnes nevyužíva všetkých vymožeností technického pokroku. Dodnes nezhodnocujeme u nás napríklad výsledky nemeckého vedeckého badania na tomto poli, hoci ony znamenajú mnohonásobné zhodnotenie drevnej suroviny a podstatné rozmnoženie možností použitia dreva vo výrobe. Ale máme už sľubné začiatky v tomto ohľade. Môžeme dúfať, že v krátkom čase spojenie pracovných výsledkov nemeckého umu s produkčnými výsledkami našich lesov zaistí Slovensku nové hodnoty.
A tu práve dostane Drevársky výskumný ústav pracovné pole. Bude sa musieť zapäť do pokroku, ktorý urobilo výskumníctvo v Nemeckej ríši a pokračovať v ňom ďalej. Jeho pracovné pole bude u nás celkom novým, pretože doteraz ani v býv. Česko-Slovenskej republike nemali sme vlastne nijakého vedecky organizovaného drevárskeho výskumníctva. Len jednotlivé fabriky pracovaly, každá samostatne, na tomto poli. Zriadením Drevárskeho výskumného ústavu zaraďuje sa teda naša republika hneď na začiatku svojej existencie do radu tých štátov, ktoré v tomto ohľade už dlhé desaťročia intenzívne pracujú. Netreba sa báť, že by sme vzhľadom na našu malosť nevedeli produkovať na tomto poli nič hodnotného. Finsko, Švédsko a pod. neodlišujú sa od nás v tomto ohľade nijak podstatne a jednako dokázaly v drevárskom výskumníctve veľmi mnoho. Musíme raz začať, ak chceme, aby sme niekedy išli aj v tomto smere na vlastných nohách a ak chceme, aby sme z našej drevnej suroviny vyťažili všetko to, čo pokročilosť techniky umožňuje.
Preto národohospodársky výbor nielen že zaujal kladné stanovisko k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale ocenil aj významnú iniciatívu vlády, resp. Ministerstva hospodárstva.
V jednotlivostiach pozmenil národohospodársky výbor štylisticky §§ l a 2, bez toho, že by sa bol dotkol obsahu.
Paragraf 5 preštylizoval tak, že správny sbor ústavu nebude mať len funkciu poradnú vo veciach odborných a vedeckých, ale bude sa starať aj o správu ústavu. Bude teda jeho administratívnym orgánom. Pri menovaní členov tohto sboru bude minister hospodárstva pokračovať podľa formulácie výboru tak, že dvoch vymenuje podľa návrhu Lesníckej a drevárskej rady, dvoch v dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety z radov profesorov Slovenskej vysokej školy technickej a jedného podľa návrhu Zemedelskej rady. Pri ostatných bude rozhodovať podľa voľnej úvahy.
Paragraf 7 zaoberá sa hospodárením ústavu, najmä otázkou krytia jeho výdavkov. Podľa vládnej osnovy boly by sa maly výdavky ústavu kryť z výnosu zvláštnych príspevkov, ktoré by sa boly vyberaly od majiteľov lesov, drevárskeho obchodu, prevádzateľov píl, tovární na celulózu a papier a tovární na umelé vlákna a na celofán. Keby výnos týchto príspevkov nestačil, mala deficit kryť Slovenská lesnícka a drevárska rada a Dredoma, družstvo pre vývoz dreva do Maďarska a to v rozsahu, ktorý by bol určil minister hospodárstva. Po podrobnej a dôkladnej debate prišiel výbor k tomu záveru, že je nemožné uvaliť ďalšie ťarchy na drevárske hospodárstvo z titulu existencie tohto ústavu. Slovenské drevárstvo už dnes je rozličnými verejnoprávnymi poplatkami zaťažené tak, ako azda žiadon iný obor výroby. Je pravdepodobné, že sa jeho situácia následkom posledných politických udalostí zhorší. Preto sa výbor rozhodol pozmeniť tento paragraf v tom smysle, že úlohu krytia nákladov tohto ústavu prikázal Slovenskej lesníckej a drevárskej rade, ktorá má možnosť zaopatriť si také prostriedky finančné, akých ústav bude potrebovať. Takto tiež stáva sa konštrukcia úhrady výdavkov ústavu pružnejšou, takže sa bude môcť lepšie a vhodnejšie prispôsobovať vývinu ústavu a vývinu v našom drevárskom hospodárstve.
Národohospodársky výbor odporúča, aby Snem prijal osnovu v znení, v ktorom mu bola predložená.
V Bratislave 22. mája 1940.
Štefan Danihel v. r.,
predseda.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor zaoberal sa touto osnovou zákona na zasadnutí dňa 28, mája 1940. Vo všeobecnej rozprave pripojil sa ústavno-právny výbor k stanovisku výboru národohospodárskeho a prijal všetky zmeny, ktoré tento výbor v texte osnovy urobil.
Paragraf 6 pozmenil ústavno-právny výbor v tom smysle, že o súčinnosť, radu a výskumy bude môcť ústav žiadať každý bez akéhokoľvek obmedzenia.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem prijal vládny návrh zákona o Drevárskom výskumnom ústave v znení, na ktorom sa výbory usniesly.
V Bratislave 28. mája 1940.
Dr. Miloš Vančo v. r.,
podpredseda,
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o Drevárskom výskumnom ústave.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
Pre štúdium spôsobov dokonalého spracovania dreva, využitia možností mechanického a chemického zúžitkovania dreva, ďalej pre štúdium anatómie a fyziológie drevín, zlepšovania ich akosti a pre štúdium fyzikálnych a chemických vlastností dreva, zriaďuje sa Drevársky výskumný ústav (v ďalšom texte "Ústav"), ktorý je samostatnou právnickou osobou,
§ 2.
So schválením Ministerstva hospodárstva môže Ústav zriadiť stanice aj mimo svojho sídla.
§ 3.
Organizáciu a pôsobnosť Ústavu upraví vláda nariadením.
§ 4.
Zamestnanci Ústavu sú súkromnými zamestnancami.
§ 5.
(1) Ústav spravuje a jeho odbornú a vedeckú činnosť napomáha správny sbor. Správny sbor má 7 členov odborníkov, ktorých menuje minister hospodárstva; z toho dvoch podľa návrhu Lesníckej a drevárskej rady, a to jedného z kruhu prvovýroby lesnej, druhého z drevárskeho priemyslu, dvoch v dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety z radov profesorov Slovenskej vysokej školy technickej a jedného podľa návrhu Zemedelskej rady. Za každého člena správneho sboru tým istým spôsobom sa menuje jeden náhradník. Funkčné obdobie členov správneho sboru trvá 3 roky.
(2) Funkcie členov správneho sboru sú čestné. Členovia majú nárok na náhradu
hotových výdavkov, ktorých výšku upraví minister hospodárstva.
(3) Rokovací poriadok správneho sboru vydá Ministerstvo hospodárstva.
§ 6.
(1) O súčinnosť, radu a výskumy v obore pôsobnosti Ústavu môžu žiadať štátne a iné verejné úrady, ústavy a podniky, ako aj všetky právnické a fyzické osoby.
(2) Vláda určí nariadením, kedy je Ústav oprávnený za jednotlivé výkony požadovať od strán poplatky. Výšku poplatkov určí tarifa, ktorú vydá Ústav po schválení Ministerstvom hospodárstva.
§ 7.
(1) Ústav hospodári v rámci ročného rozpočtu, schváleného Ministerstvom hospodárstva.
(2) Úhradu rozpočtu obstaráva Slovenská lesnícka a drevárska rada.
(3) Hospodárenie Ústavu podlieha kontrole Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
§ 8.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva v dohode so zúčastnenými ministrami.