Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

186.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1940,

ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Ustanovenia čl. I. zákona zo dňa 26. mája 1936 č. 144 Sb. z. a n., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch a vládneho nariadenia zo dňa 3. júla 1936 č. 224 Sb. z. a n. o započítaní vojenskej služby prezenčnej do právnej praxe kandidátov advokácie, sa zrušujú a nahradzujú týmito ustanoveniami:

§ l.

Kandidát advokácie, ktorý sa uchádza o zápis do soznamu advokátov niektorej advokátskej komory, má vykázať, že bol na území Slovenskej republiky v právnej službe prakticky zamestnaný po dobu najmenej 5 rokov, z ktorých najmenej 3 roky konal pred úspešným složením advokátskej skúšky a najmenej l rok po úspešnom složení advokátskej skúšky.

§ 2.

(1) Povinnú právnu službu podľa § l má kandidát advokácie konať u advokáta zapísaného do soznamu advokátov niektorej advokátskej komory.

(2) Do právnej služby povinnej podľa § l pred úspešným složením advokátskej skúšky započíta sa kandidátovi advokácie vykázaná právna služba u súdu najvýš 6 mesiacov a prezenčná služba vojenská alebo pracovná, nakoľko vykáže, že ju už vykonal alebo aspoň, že je odvedený, polovica tejto, najvýš jeden rok.

(3) Ten kandidát advokácie, ktorému bola prezenčná služba vojenská alebo pracovná započítaná do právnej služby povinnej podľa § l pred úspešným složením advokátskej skúšky len na tom základe, že vykázal, že je pre niektorú z týchto prezenčných služieb odvedený, má pri žiadosti o zápis do soznamu advokátov vykázať, že niektorú z týchto prezenčných služieb už vykonal alebo, že mu bol odklad tej povolený, ináč má vykázať ďalšiu právnu službu u advokáta v trvaní, ako mu bola prezenčná služba vojenská alebo pracovná započítaná.

(4) Časť prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, doslúžená podľa ods. l, § 18 zákona č. 20/1940 Sl. z. nepovažuje sa v smysle tohoto zákona za prezenčnú službu vojenskú alebo pracovnú.

§ 3.

(1) Kandidátovi advokácie, ktorý započal právnu službu predo dňom účinnosti tohoto zákona, sa započíta právna služba a prezenčná služba vojenská alebo pracovná, podľa doteraz platných predpisov vykonané a započítateľné, do právnej služby povinnej podľa § l pred úspešným složením advokátskej skúšky.

(2) Ak takýto kandidát advokácie už úspešne složil advokátsku skúšku alebo ju složí behom jedného roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tohoto (zákona, započíta sa mu právna služba a prezenčná služba vojenská alebo pracovná, nakoľko mu nebola započítaná podľa ods. l, do ďalšej právnej služby povinnej podľa § 1.

(3) Ináč i na takéhoto kandidáta advokácie platia ostatné ustanovenia tohoto zákona.

§ 4.

Ku skúške advokátskej (lit. f), ods. 2, § l zákona č. 40/1922 Sb. z. a n. ) môžu byť pripustení kandidáti advokácie, ktorí vykonali právnu službu, vyžadovanú podľa predchádzajúcich ustanovení tohoto zákona pred úspešným složením advokátskej skúšky a dosiahli hodnosti doktora práv.

§ 5.

Ustanovenia ods. 2, § 6 zákona č. 40/1922 Sb. z. a n. sa menia tak, že pred Slovenským najvyšším súdom, Najvyšším správnym súdom a konfliktným senátom môže zastupovať advokáta kandidát advokácie len, ak vykáže, že úspešne složil advokátsku skúšku. Ináč citované ustanovenia zostávajú nezmenené s výnimkou, že k zastupovaniu advokáta pred prvostupňovými súdmi stačí jednoročná právna služba.

§ 6.

Ods. l, 2 a 4, § 5 zákona č. 40/1922 Sb. z. a in. sa zrušujú.

§ 7.

Ustanovenia doteraz platných predpisov o advokácii zostávajú v platnosti pokiaľ neodporujú tomuto zákonu.

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosti 15. dňa po vyhlásení; vykoná ho minister pravosúdia.

Dôvodová zpráva.

Vládne nariadenie č. 63/1939 Sl. z. o usmernení počtu advokátov-židov a vládne nariadenie č. 176/1939 Sl. z. o vykonávaní advokátskej praxe maly za následok, že sa počet advokátov značne snížil. Verejný život snáď ešte málo cíti takto sa ukazujúci schodok advokátov, keďže mimoriadne politické a hospodárske pomery hatia riadny beh obchodného a hospodárskeho života, ale už teraz je treba sa postaraf o dorast na ten čas, až všetko sa

zase dostane do riadnych koľají. Až nastanú normálne časy, tento snížený počet advokátov nepostačí splniť všetky funkcie svojho, stavu a dorast pri doterajšej 6-ročnej právnej službe kandidátov advokácie nevyplní uvedenú medzeru. Úlohou tohoto zákona je tedy už teraz sa postarať o nápravu, aby riadny beh života neutrpel ujmy. Ináč doterajšia 6-ročná právna služba zavedená zákonom č. 144/1936 Sb. z. a n. ukázala sa príliš dlhou pre našu mládež, ktorá sa rozhodla pre advokátsku dráhu, lebo táto už v pokročilom svojom veku mohla sa osamostatniť, vlastnú domácnosť si založiť, čo nie je žiadúce ani z politického ani s národohospodárskeho hľadiska.

5-ročná právna služba za dnešných pomerov úplne postačí. Žije sa rýchle. Každý pracuje nadpriemerne. Aj v advokátskych kanceláriách pracuje sa skoro dvakrát toľko, koľko sa pracovalo v tom čase, kedy ešte postačila trojročná právna služba k dosiahnutiu advokátskeho diplomu a osamostatnosti advokáta. Musí preto dnes postačiť zákonom požadovaná 5-ročná právna služba.

Zákon sa stará o to, aby aj pri sníženej právnej službe dostali sa do života, ako samostatní advokáti, len dobre zapracovaní právnici, keď nariaďuje, že kandidát advokácie musí ešte po úspešnom složení advokátskej skúšky aspoň l rok vykonávať právnu službu u advokáta. Obava, že skrátenie právnej služby o l rok by snížilo odbornú úroveň advokátov, neobstojí, lebo advokátska skúška zaručuje teoretickú znalosť nielen právnych predpisov, ale aj právnej praxe a aspoň jednoročná právna služba u advokáta po advokátskej skúške zase nadobudnutie si úplnej právnej praxe na základe úplnej znalosti všetkých právnych predpisov. Kto zodpovie na advokátskej skúške už po skutočnej dvojročnej právnej praxe, ten dal svedectvo o tom, že je výnimočne schopným a taký len zvýši odbornú úroveň advokátov; kto ale nezodpovie a nezodpovie ani v treťom roku svojej právnej služby, u toho právna služba sa predĺži, pripadne na čas, ktorý sa doteraz vyžaduje, alebo na čas ešte dlhší. Ináč aj z takýchto kandidátov advokácie budú kvalitní advokáti podľa osnovy, lebo po složení advokátskej skúšky musia konať dlhšiu advokátsku prax a tým odborná úroveň aj u týchto sa zvýši, kdežto podľa doterajších predpisov ten, ktorý odďaloval složenie skúšky, prípadne až na koniec šiesteho roku, mohol si otvoriť advokátsku kanceláriu bez toho, že by bol vykonával právnu prax na základe úplnej znalosti všetkých právnych predpisov a pod dozorom zodpovedného advokáta.

K §§ 1—2.

Zásadne je vypovedané, že povinnú päťročnú právnu službu musí kandidát advokácie konať u advokáta. Výnimka zpod tejto zásady je len u právnej služby pred

advokátskou skúškou, nakoľko do tejto služby sa započíta kandidátovi advokácie jeho právna služba u súdu, konaná pred advokátskou skúškou, ale najviac šesť mesiacov a jeho prezenčná služba vojenská alebo pracovná v polovici, ale najviac jeden rok. Ani právna služba u súdu, ani prezenčná služba vojenská alebo pracovná nemaže byt započítaná do povinnej právnej služby po advokátskej skúške, následkom čoho právnu službu po advokátskej skúške musí kandidát advokácie bezpodmienočne vykonať u advokáta. Právna služba u súdu preto nezapočítava sa do právnej služby po složení advokátskej skúšky, aby kandidát advokácie jednak nebol vytrhnutý z tej praxe, ktorú bude vykonávať, keď sa osamostatní a jednak by sa znemožnilo kandidátovia advokácie pri vykonávaní právnej služby u súdu si pripravovať úspešné vybavenie záležitostí, ktoré môžu mu ako samostatnému advokátovi pripadnúť.

Len právnu službu u súdu bolo možno započítať, lebo po právnej službe u advokáta len táto právna služba môže byť stejne zhodnotená s advokátskou praxou. Tým ešte nie je povedané, že by advokát nepotreboval znalosť aj inej právnej praxe, ale pripustením započítania aj inej právnej služby by išlo na úkor nevyhnuteľne potrebnej právnej služby u advokáta. Vzhľadom na to, že kandidát advokácie sa pripravuje na dráhu advokátsku, bolo treba obmedziť započítanie právnej služby u súdu najvýš šesť mesiacov, ktorá úplne postačí k nadobudnutiu si najpotrebnejších znalostí z chodu agendy u súdu,

Z toho opatrenia § l, že kandidát advokácie musí konať päťročnú právnu službu a z tej aspoň tri roky pred advokátskou skúškou a aspoň jeden rok po nej, nasleduje, že ostatná právna služba schádzajúca do povinnej päťročnej, sa započíta kandidátovi advokácie do tejto bez ohľadu na to, či ju konal pred advokátskou skúškou alebo po nej. Toto opatrenie má ten dôvod, že nie každému kandidátovi advokácie sa podarí advokátsku skúšku složiť hneď po uplynutí právnej služby povinnej pred advokátskou skúškou a tak nemožno vopred presne určiť, koľko prípadne z povinnej právnej služby na dobu pred složením advokátskej skúšky a koľko na dobu po nej, načim bolo preto určiť len minimum právnej služby, ktorá má byť konaná pred advokátskou skúškou a ktorá po advokátskej skúške.

Z textu ods. l čl. I. zákona č. 144/1936 Sb. z. a n. nebol prevzatý a obdobne upravený v tejto osnove text, ktorý sa dotýka právnej služby, konanej pred 28. októbrom 1918, resp. pred 14, marcom 1939, lebo ten patrí do prechodného ustanovenia. Na túto právnu službu je pamätané v § 3.

Často býva, že vysokoškolákom sa povoľuje odklad prezenčnej služby až do konečného skončenia štúdia, čo u právnikov, ktorí si zvolili povolanie advokáta, sa stane až složením advokátskej skúšky. Nespravodlivé by bolo, aby sa takýmto kandidátom advokácie nezapočítala polovica tej prezenčnej služby, ktorú síce ešte nevykonali, ale ktorú, keďže sú už odvedení, vykonať musia. Je preto dotyčné opatrenia zákona odôvodnené. Ale, aby sa nespravodlivosť nestala ani na druhej sírane, bolo načim uviesť v ods. 3, § 2, že ten kandidát advokácie, ktorému bola započítaná polovica takej prezenčnej služby, ktorú nekonal a nevie sa pri žiadosti o zápis do soznamu advokátov vykázať, že jemu povolený odklad ešte trvá, je povinný započítanú dobu doslúžiť v právnej službe u advokáta. Jediná nespravodlivosť sa vyskytne v prospech tých kandidátov advokácie, ktorí boli odvedení a dostali odklad nastúpenia prezenčnej služby aj na dobu po vykonaní všetkej povinnej efektívnej právnej služby. Takýchto prípadov bude iste veľmi málo, ale predsa môže sa stať, že kandidát advokácie bez vlastnej viny nemôže započať pred uplynutím vyžadovanej povinnej efektívnej právnej služby prezenčnú službu vojenskú, alebo pracovnú. Ku príkladu práve lieči sa na tuberkulózu alebo reumu, ischias a pod., čo odôvodňuje odklad prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, neznemožňuje však vykonávanie advokátskej praxe, najmä pri zamestnaní vhodného kandidáta advokácie. V smysle § 16 branného zákona odklad sa povoľuje najvýš do 26. veku. Do tohoto veku sotva je kandidát advokácie hotový aj s uvedenou právnou službou, následkom čoho buď nastúpi prezenčnú službu pred zapísaním sa do soznamu advokátov, v ktorom prípade opodstatnene mu bola polovica prezenčnej služby započítaná, buď nekoná ju z inej príčiny, ako z príčiny, z ktorej dostal odklad, tedy musí doslúžiť započítanú dobu v právnej službe u advokáta. Po 26. roku len výnimočne sa povoľuje odklad nastúpenia prezenčnej služby. Budú to len ojedinelé prípady a na kandidátov advoká-

cie, ktorí sú už dávno po advokátskej skúške sotva sa budú vzťahovať a keď, na takýto výnimočný prípad nemožno prihliadnuť a nemožno od takéhoto kandidáta advokácie žiadať, aby doslúžil započítanú dobu v právnej službe u advokáta, keďže prezenčnú službu pravdepodobne bude museť odslúžiť a taktiež nemožno takémuto kandidátovi advokácie, ktorý ináč splnil všetky predpísané podmienky, odoprieť zápis do soznamu advokátov s odôvodnením, že zápis sa vykoná až odslúži prezenčnú službu, alebo až bude isto, že ju bude musieť odslúžiť, čo v skutočnosti možno tvrdiť až po skutočnom jej odslúžení.

Kto zameškal prezenčnú službu skutkami uvedenými v ods. l, § 18 branného zákona, nezaslúži, aby bol účastný výhody započítania prezenčnej služby do povinnej právnej služby a preto bolo potrebné učiniť opatrenie podľa ods. 4, § 2. Samozrejme toto sa vzťahuje len na tú časť prezenčnej služby, ktorá bola takto zameškaná a následkom toho odslúžená. Nevzťahuje sa na prezenčnú službu, zameškanou chorobou, i keď ministerstvo národnej obrany podľa ods. 2, § 18 branného zákona nariadilo ju doslúžiť, lebo to je kandidátom advokácie nezavinené odslúženie prezenčnej služby.

Tu sa poznamenáva, že v Maďarsku je zavedená len štyrročná právna služba a pri tom sa do nej započíta ešte doba strávená na dovolenej alebo vo vojenskej službe alebo počas choroby, spolu však najviac dva mesiace do roka a vôbec celá doba, ktorú behom války ako vojak strávil, s obmedzením, že aspoň jednoročnú skutočnú právnu službu musí vykázať. Viď S 43 zák. čl. VIII z r. 1925, § 5 zák. čl. LIII z r. 1913 a nariadenie I. M. č. 31. 300/1925.

K § 3.

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia.

Právna istota vyžaduje, aby sa kandidátom advokácie, ktorí konali právnu službu už pred účinnosťou tohoto zákona, započítalo do právnej služby podľa tohoto zákona to, čo bolo započítateľné podľa doteraz platných predpisov. Takéto započítanie pripúšťa zákon vôbec do právnej služby povinnej podľa § l pred úspešným složením advokátskej skúšky. Do ďalšej právnej služby pripúšťa započítať len pod podmienkou, že do dňa nadobudnutia

účinnosti tohoto zákona už složil kandidát advokácie advokátsku skúšku alebo ju složil behom jedného roku. Vtedy nemajú nárok na započítanie do právnej služby povinnej po úspešnom složení advokátskej skúšky tí kandidáti advokácie, ktorí nesložili s úspechom advokátsku skúšku ani do uplynutia spomenutej jednoročnej lehoty, lebo takíto kandidáti advokácie nezaslúžia si, aby sa s nimi robila výnimka z ustanovení tohoto zákona, že kandidát advokácie je povinný právnu službu konať u advokáta aspoň jeden rok po úspešnom složení advokátskej skúšky. Iným kandidátom advokácie podľa tohoto sa započíta celá ich vykonaná a započítateľná právna služba.

Aby nebola žiadna pochybnosť v tom, že aj na takého kandidáta advokácie, ktorý započal právnu službu pred účinnosťou tohoto zákona, platia všetky výhody, resp. ustanovenia tohoto zákona, bolo zodpovedné opatrenie učinené v ods. 3.

K § 4.

Opatrenie lit. f), ods. 2, § l zákona č. 40/1922 Sb. z. a n. bolo načim prispôsobiť k opatreniam tohoto zákona, čo sa stalo v § 4.

K § 5.

Sníženie dvojročnej praxe požadovanej podľa ods. 2, § 6 zákona č. 40/1922 Sb. z. a n. na jednoročnú bolo žiadosťou advokátskej komory v Bratislave. Táto žiadosť je opodstatnená pokiaľ sa týka zastupova-

nia advokátov pred prvostupňovými súdmi, lebo pri sníženej právnej službe pred složením advokátskej skúšky, kandidát advokácie by si nemohol nadobudnúť takrečeno žiadnu advokátsku prax pred súdmi ešte pred složením advokátskej skúšky. Ináč ale bolo načim ponechať doterajšie opatrenie § 6 zákona č. 40/1922 Sb. z. a n., keďže zastupovanie advokáta vo vyšších inštanciách vyžaduje väčšie skúsenosti. Výnimka ale musela byť pripustená aj tuná, ohľadom zastupovania advokátov, kandidátov advokácie pred najvyššími súdmi, zahrňujúc v to aj konfliktný senát, lebo pred týmito súdmi sa prejednávajú zpravidla spletilejšie a po stránke právnickej ťažšie veci, ktoré vyžadujú obratnosť a úplnú znalosť všetkých právnych predpisov. Ináč vyžaduje to aj dôstojnosť týchto najvyšších súdnych tribunálov, aby pred nimi nerobili pokusy v práve nie dosť zbehlí kandidáti advokácie. (V Maďarsku kandidát advokácie nemôže zastupovať advokáta pred súdnou tabuľou, Kuriou, správnym súdom, pred konfliktnými súdmi a pred súdmi vojenskými. Viď §§ 44 a 67 zák. čl. IV z r. 1937).

K §§ 6—8.

Nevyžadujú žiadneho vysvetlenia.

Navrhovaný zákon a jeho vykonanie nevyžaduje žiadnych ani vecných, ani osobných nákladov pre štát.

Vláda po stránke formálnej prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená ústavno-právnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia.