Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
187. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov (tlač 163).
Zákon o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov má pre konsolidáciu hospodárskych pomerov na Slovensku veľký význam. Týmto zákonom sa dáva slovenskému hospodárstvu možnosť postaviť sa na nové zdravé základy tým, že sa poplatkovými a daňovými úľavami umožní slučovanie menších a hospodársky slabších podnikov v kapitálové a organizačne silnejšie celky, aby tak mohly svoju funkciu zdarnejšie vykonávať.
Potreba tohto zákona ukazuje sa i preto, že koncom roku 1938 zanikla účinnosť zákona č. 15/1936 Sb. z. a n. o poplatkových a daňových úľavách pri fúziách a premene právnych útvarov niektorých podnikov. Vtedajšie búrlivé časy a v nich prevedené osamostatnenie sa Slovenska, spôsobilý, že nedostatok tejto právnej normy pociťuje sa v Slovenskom štáte v značnej miere.
Dosiahnutie štátnej suverenity vyvoláva v našich pomeroch nutnosť emancipácie v každom ohľade, menovite, v hospodárskom živote a túto emancipáciu má umožniť a usnadniť vypracovaná osnova zákona.
Národohospodársky výbor túto osnovu prerokoval a podrobne preskúmal jej obsah a účinky na naše hospodárske pomery. Týmto hľadiskom vedený previedol výbor i niektoré zmeny, ktoré sa ukázaly byť z národohospodárskeho ohľadu potrebné a odôvodnené. Pri skúmaní osnovy došiel k názoru, že je časové vhodná a pre hospodársky život Slovenského štátu potrebná a užitočná. Jej uzákonenie nebude znamenať žiadnu ťarchu pre štátnu pokladnicu a výhody poplatkové i daňové, ktoré sa pri slučovaní a premene právneho útvaru niektorých podnikov poskytujú, nielen že sú menšie než boly obdobné výhody zákona, ktorý stratil svoju účinnosť, ale pri tom plne vyvážia priaznivý účinok, ktorý uzákonenie osnovy nášmu hospodárstvu prinesie.
Z týchto dôvodov odporúča národohospodársky výbor, aby bola osnova prijatá,
V Bratislave 29. mája 1940.
Štefan Danihel v. r.,
predseda.
Ján Líška v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 5. júna 1940 a prijal ho za základ rokovania v znení, upravenom výborom národohospodárskym.
Intenciu vládneho návrhu považuje výbor za správnu. Utvorením nového štátneho útvaru vzniká potreba, aby sa rozličné hospodárske podniky aj právne zkonsolidovaly, najmä aby sa príbuzné, alebo vzájomne sa doplňujúce podniky slúčily, prípadne premenily na iné právne útvary. Slovom, potrebná je tu hospodárska konsolidácia a nakoľko je táto spojená s daňovými a poplatkovými následkami, je potrebné, aby aj táto otázka bola primerane riešená.
V podstate uzákonením vládou navrhnutého zákona sa nijaké zvláštne poplatkové, alebo daňové prednosti nedávajú. Ustanovenia zákona vyznievajú v ten smysel, aby sa pri slučovaní, alebo premene právneho útvaru takýchto podnikov zamedzilo opätovné zpoplatnenie prípadne opätovná daň.
Je podstatou týchto ustanovení aj to, že z príležitosti tohto hospodárskeho konsolidovania nepožívajú nijakej poplatkovej, alebo daňovej úľavy také transakcie, ktoré by sa nevzťahovaly na príbuzné, alebo vzájomne sa doplňujúce podniky. Úľavy sa nevzťahujú ani na také transakcie, pri ktorých by sa odlúčila z podniku jedna čiastka zúčastneného kapitálu hotovou výplatou alebo iným spôsobom, alebo pri ktorých by sa poskytovala za istú čiastku kapitálu prípadne iná protihodnota či v účastinách, alebo v podieloch novoutvoreného podniku.
Dôvody vládneho návrhu sú v tomto ohľade celkom vecné a správne.
Pokiaľ ide o obsah všetkých paragrafov tohto zákona boly už analógie v bývalej Česko-Slovenskej republike, a to vtedy, keď sa podobným spôsobom pretváraly po 28. októbri 1918 rozličné podniky na území nového štátu. Ustanovenia navrhovaného zákona sú dosť obšírne a pre praktickú potrebu dostatočné.
Zákon sa nevzťahuje na slučovanie peňažných ústavov (§ 8 návrhu). To, pravda, neznamená, žeby pri slučovaní peňažných ústavov takáto norma potrebná nebola — ako normou je prítomný zákon. Pri slučovaní peňažných ústavov bude treba túto istú tézu dôkladnejšie a podľa jednotlivých prípadov aj vo väčšej miere uplatniť. Otázka slučovania peňažných ústavov ostáva v tomto smere otvorenou a očakáva sa, že vláda príde svojho času s primeraným návrhom analogického, no špeciálneho zákona, najmä keď sa slučovanie peňažných ústavov v intenciách koncentračných bude už v konkrétnejších formách javiť.
Ústavno-právny výbor odporúča návrh zákona prijať tak, ako sa vytlačený predkladá.
V Bratislave 5. júna 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor rokoval o osnove zákona na svojom zasadnutí 5, júna 1940.
Predložená osnova zákona je jednou z osnov, ktoré majú za cieľ prebudovať hospodárstvo Slovenskej republiky na nové základy tak, aby bolo schopné súťažiť na domácich i zahraničných trhoch. Má teda význam predovšetkým narodohospodársky. Jej základnou myšlienkou je umožniť slučovanie menších a hospodársky slabších podnikov vo väčšie celky, aby ľahšie plnily úlohy, ktoré od nich žiadajú zmenené hospodárske a politické pomery. S prevádzaním tohto zákona štátnej pokladnici nevznikajú nijaké výdavky, čo viac, štátna pokladnica len získa, lebo keď aj sa týmto zákonom povoľujú daňové a poplatkové úľavy, vyvážia to vo väčšej miere výnosy z daní a poplatkov, ktoré silnejšie a životaschopnejšie hospodárske celky dávajú do výhľadu.
Rozpočtový výbor preto v plnom znení pripojuje sa k zpráve národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru a navrhuje osnovu vládneho návrhu prijať v tom znení, ako ju upravil národohospodársky a ústavno-právny výbor na svojich zasadnutiach.
V Bratislave 5. júna 1940. Dr. Eugen Filkorn v. r., Ján Hollý v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa______________1940
o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho
útvaru niektorých podnikov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l-
(1) Slúčením podľa tohto zákona sa rozumie slúčenie podnikov príbuzného alebo vzájomne hospodársky sa dopĺňajúceho druhu podnikania v týchto prípadoch:
a) tuzemskej účastinárskej spoločnosti alebo tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným s inou tuzemskou účastinárskou spoločnosťou tak, že všetok majetok zaniklej spoločnosti prechádza na účastinársku spoločnosť ďalej jestvujúcu za účastiny tejto;
b) tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným s inou tuzemskou spoločnosťou s ručením obmedzeným tak, že všetok majetok zaniklej spoločnosti prejde na spoločnosť ďalej jestvujúcu za nové obchodné podiely tejto;
c) tuzemského družstva s tuzemským družstvom.
(2) O tom, či podniky majú charakter podniku príbuzného alebo vzájomne hospodársky sa dopĺňajúceho druhu podnikania, rozhoduje v prípade pochybnosti minister financií v dohode s ministrom hospodárstva.
§ 2.
(1) Premenou právneho útvaru podniku podľa tohto zákona sa rozumie prechod podniku ako celku — pri zaniknutí jeho doterajšej právnej formy — na subjekt inej právnej formy.
(2) Úľavy podľa tohto zákona vzťahujú sa na premeny:
a) tuzemského podniku akéhokoľvek právneho útvaru na novú tuzemskú účastinársku spoločnosť;
b) tuzemskej spoločnosti s ručením obmedzeným na tuzemské družstvo;
c) tuzemskej účastinárskej spoločnosti na tuzemskú spoločnosť s ručením obmedzeným, ak nový právny útvar ocení vo svojej východiskovej (počiatočnej) bilancii aktíva a pasíva premenenej spoločnosti najviac sumami, ktoré boly vykázané v uzávierkach premeneného podniku za ostatný rok.
(3) Pri premene môže sa k majetku podniku (ods. 2) pribrať aj ďalší majetok, ale základný kapitál nového útvaru nesmie byť menší, ako ukladací kapitál starého podniku.
§ 3.
(1) Pre splynutia a premeny uvedené v §§ l a 2 tohto zákona povoľujú sa tieto daňové a poplatkové úľavy:
a) prevody nehnuteľností, patriacich zaniklému podniku, nepodliehajú poplatku z prevodu majetku a obecnej dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností; zpoplatňujú sa len poplatkom z vkladu vlastníckeho práva;
b) prevody hnuteľností a práv sú oslobodené od dane z obratu;
c) smluvy o slúčení (písm. c), § 1) a spoločenské smluvy o premene (písm. b) a c), ods. 2, § 2) sú oslobodené od poplatku, pokiaľ sa vzťahujú na zpoplatnený majetok zanikajúcej spoločnosti alebo družstva;
d) ak pri slúčení (ods. l, § 1) alebo pri premene (ods. 2 a 3, § 2) dôjde k zvýšeniu základného kapitálu (ods. 17, § 83 zákona o priamych daniach) započíta sa do poplatku zo spoločenskej smluvy nového právneho útvaru poplatok, ktorý zaplatil svojho času zrušený právny útvar zo svojej spoločenskej smluvy;
e) ak účastinárska spoločnosť nevydá pri slúčení nové účastiny, je podrobená poplatku podľa sadz. pol. 89. I. B. 2 a) poplatkových pravidiel v znení písm. b), § 6 vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n. čistá hodnota celkového prínosu zaniklého podniku. Do tohto poplatku sa započítajú poplatky stupnicové alebo poplatky podľa § 6 uvedeného vládneho nariadenia, ktoré zaniklý podnik zo svojej spoločenskej smluvy zaplatil.
(2) Ak by pri zvýšení základného kapitálu poplatok podľa písm. d), ods. l bol menší, ako poplatok z prínosu podľa písm. e), ods. l, treba zaplatiť poplatok vyšší.
(3) Pre započítanie poplatkov podľa písm. c), d a e), ods. l sa vyžaduje preukaz o skutočnom zaplatení.
§ 4.
O ekvivalentnej povinnosti zanikajúcich útvarov platia ustanovenia § 17 zákona č. 76/1938 Sb. z. a n.
§ 5.
Základom poplatku z nových účastín je ich emisná hodnota, nakoľko prevyšuje cenu nominálnu, a riadi sa protihodnotou pripadajúcou na jednotlivú účastinu. Pri slúčení dvoch účastinárskych spoločností určuje sa protihodnota takto:
a) za emisnú hodnotu nových účastín, dávaných výmenou za účastiny zanikajúcej spoločnosti, treba vziať kurz účastín zanikajúcej spoločnosti značený na Bratislavskej burze — a pred 14. marcom 1939 na Pražskej burze — v deň, keď ponuku slúčenia, usnesenú právoplatne valným shromaždením jednej so zúčastnených spoločností, právoplatne prijalo valné shromaždenie druhej spoločnosti; v nedostatku záznamu v tento deň — kurz zo dňa najbližšie predchádzajúceho, ale nie staršieho ako jeden mesiac;
b) ak sa nedá emisná hodnota určiť podľa ustanovenia písm. a), smerodajná je menovitá hodnota účastín vzatých z obehu. Finančná správa, ako aj poplatník môžu požiadať Bratislavskú burzu, aby účastiny zanikajúcej spoločnosti odhadla. Pre žiadateľa je tento odhad záväzný.
§ 6.
Strany sú povinné predložiť finančným úradom všetky doklady, ktorých je treba, aby sa vyrubovací základ, hlavne emisná cena nových účastín mohla riadne zistiť.
§ 7.
Ak dôjde pri slúčení podnikov alebo pri premene ich právneho útvaru podlá predchádzajúcich ustanovení tohto zákona k odovzdaniu prevodnej čiastky podľa zákona o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách novému nositeľovi poistenia alebo zaopatrenia, sú všetky majetkové prevody, ktoré zahrňuje v sebe toto odovzdanie, oslobodené od poplatkov. Pozemnoknižné prevody, ktoré sú dôsledkom týchto právnych úkonov, podliehajú vkladnému poplatku,
§ 8.
(1) Tento zákon sa nevzťahuje na slúčenie peňažných ústavov, ktoré sú uvedené vo vládnom nariadení č. 139/1937 Sb. z. a n., a tiež na slúčenie sdružení podľa vládneho nariadenia č, 140/1939 Sl. z.
(2) Ustanovenia tohto zákona platia aj pre slúčenia a premeny podnikov, ktorých sídlo je mimo územia Slovenskej republiky, ak majú v tuzemsku pobočné závody a ak sa príslušné spoločenské orgány usniesly na tom pred 14. marcom 1939.
§ 9.
(1) Tento zákon platí odo dňa 1. januára 1939 do 31. decembra 1941.
(2) Od 1. januára 1942 budú potom ustanovenia tohto zákona platiť ešte v prípadoch, keď sa do 31. decembra 1941 podá žiadosť:
a) príslušnému administratívnemu úradu o definitívne povolenie na zriadenie novej účastinárskej spoločnosti alebo o schválenia zvýšenia účastinného kapitálu pre slúčenie;
b) o poznámku zamýšľanej premeny podľa § 2 zákona č. 279/1924 Sb. z. a n.;
c) o zápis útvaru nového alebo, ak niet takého zápisu, oznámenie o likvidácii útvaru splynuvšieho;
d) o výmaz útvaru zaniklého, ak pri slúčení nedôjde k likvidácii.
(3) Tento zákon vykoná minister financií.