Snem Slovenskej republiky 1940
. volebné obdobie. 3. zasadanie.
189. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícke-
spravovedného (tlač 177).
Korunou štúdia agronomického je hospodárska spravoveda. Sleduje výrobné a výnosné možnosti rôznych odvetví poľnohospodárstva a na základe získaných faktov prevádza kalkuláciu. Tým sa stáva nielen cennou pomôckou pre hospodára, aby jeho hospodárstvo bolo účelné a rentabilné, ale zasahuje účinne do všetkých problémov národohospodárskych, menovite však do agrárnej politiky.
Učebnice na hospodárskych školách o hospodárskej spravovede opierajú sa o výpočty a kalkulácie na veľkostatkoch, takže roľnícky syn, ktorý vyšiel z hospodárskej školy, nemá jasný obraz o maloroľníckom podniku; jednako z väčšej čiastky aj agrárne opatrenia dialy sa z tohto zorného uhlu, lebo z maloroľníckych podnikov nebolo dosť spoľahlivých dát. Následkom toho v rámci všeobecnej agrárnej politiky neprevádzala sa maloroľnícka politika, hoci maloroľník má tu svoje zvláštne postavenie.
Aby toto zvláštne postavenie maloroľníka vyniklo a sa uplatnilo v budúcej agrárnej politike maloroľníckeho Slovenska, treba jeho podnik tiež dať pod lupu hospodárskej spravovedy, treba ho tiež naučiť podľa zásad tejto vo vlastnom podniku sa pohybovať a svoj podnik zveľaďovať, lepšie živiť všetkých spolupracovníkov v podniku.
Po prevedení pozemkovej reformy rozšíri sa okruh maloroľníckych a roľníckych usadlostí. V stavovskom zriadení štátu ľahšie sa bude udeľovať spravodlivosť, keď doteraz nespracované pole maloroľníckeho podnikania bude zorané hlbšie vedeckou metódou a bude jasno, na čo má aj maloroľník nárok, o mzde ktorého celá verejnosť bez rozdielu má doteraz iba hmlisté predstavy.
Vedecké spracovanie maloroľníckeho podnikania má značný význam aj pre našu obchodnú a colnú politiku, ktorá musí raziť nové cesty, lebo nemá ma starosti zaťažkajúci priemysel, o ktorý by sa mala starať na úkor poľnohospodárstva, nesmie sa však pohybovať len v krážoch hájenia veľkostatkárskych záujmov, ale musí ochraňovať aj maloroľníkov.
Národohospodársky výbor z týchto dôvodov uvítal vládny návrh zákona o zriadení poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného, ktorý si vzal za cieľ všetky podniky poľnohospodárske po účtovnícko-spravovednej stránke spracovávať. Zemedelský ústav účtovnícko-spravovedný, odbočka v Bratislave, vykonal na tomto
poli kus záslužnej práce. Po 6. októbri 1938 nebolo prevedené osamostatnenie tejto odbočky ako samostatného ústavu. Uzákonením predloženého návrhu sa tak stane a veríme, že splní nielen očakávanie poľnohospodárskej, ale celej našej verejnosti. Národohospodársky výbor odporúča Snemu, aby vládny návrh zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného uzákonil.
V Bratislave 5. júna 1940.
Štefan Danihel v. r.,
predseda.
Ján Petrovič v. r.,
zpravodajca
o
o
Zákon
zo dňa ----------------------- 1940
o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného.
Snem: Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Výskum výrobných, výnosových a spotrebných pomerov v poľnohospodárstve, ich číselné spracovanie a upotrebenie prakticky a vedecky obstarávajú Štátne výskumné ústavy poľnohospodárske v Bratislave. Pre tento cieľ ta zriaďuje pri nich Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný (v ďalšom texte "Ústav").
§ 2.
(1) Úlohou Ústavu je najmä:
a) vybudovať poľnohospodársku spravovedu a taxáciu,
b) číselne objasňovať výrobné, výnosové a spotrebné pomery poľnohospodárske, a to najmä v otázkach obchodnej a colnej politiky za účelom informačným a poradným pre hospodársko-politické opatrenia a úlohy štátne; správy a hlavných záujmových korporácií poľnohospodárskych,
c) zisťovať potreby poľnohospodárskej výroby,
d) šíriť porozumenie pre poľnohospodársko-obchodnú stránku poľnohospodárskej výroby a pre podporovanie pokroku v poľnohospodárskej činnosti vôbec.
(2) Úlohy uvedené v ods. l vykonáva Ústav sbieraním vhodného číselného materiálu, akciami účtovníckymi a dotazníkovými, činnosťou publikačnou, prednáškovou, poradnou a inými vhodnými spôsobmi, prípadne aj použitím materiálu sosbieraného inde, najmä v Štátnom štatistickom úrade.
§ 3.
(1) Na čele Ústavu stojí prednosta, ktorého menuje minister hospodárstva.
(2) Ústav prevezme zamestnancov Zemedelského ústavu účtovnícko-spravovedného, odbočky v Bratislave, so všetkými ich právnymi nárokmi.
(3) Ústav prevezme do správy majetok Zemedelského ústavu účtovnícko-spravovedného, spravovaný doteraz odbočkou tohoto v Bratislave,
§ 4.
(1) Na plnenie úloh uvedených v § l ako poradný orgán sa môže zriadiť pri Ústave poradný sbor.
(2) Členmi poradného sboru sú:
a) zástupca Ministerstva hospodárstva ako predseda,
b) šesť členov a šesť náhradníkov, ktorých menuje minister hospodárstva na návrh Zemedelskej rady.
(3) Prednosta Ústavu alebo jeho zástupca je stálym referentom poradného sboru a má hlas poradný.
(4) Členstvo v poradnom sbore je funkciou čestnou; členom sa hradia hotové výdavky. Funkčné obdobie členov poradného sboru trvá tri roky. Poradný sbor sa schádza najmenej dva razy do roka.
(5) Usnesenia poradného sboru vykoná Ustav.
(6) Rokovací poriadok poradného sboru vydá Ministerstvo hospodárstva.
§ 5.
Za osobitné práce vykonané v záujme jednotlivcov v rámci svojich úloh môže Ustav vyberať poplatky, ktorých výšku určí Ministerstvo hospodárstva.
§ 6.
Ustav je oslobodený od kolkových a iných priamych poplatkov, ako aj od poštovného.
§ 7.
Vládne nariadenie č. 400/1919 Sb. z. a n. sa zrušuje.
§ 8.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.