Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

191. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o účinnej ľútosti v úplatkárstve (tlač 179).

Ústavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na zasadnutí 4. júna 1940,

Výbor sa po dlhšej úvahe priklonil v zásade k tomu hľadisku vládneho návrhu, že účinný boj proti podplácaniu vyžaduje zavedenie tohto mimoriadneho zákonného opatrenia.

Je eminentným štátnym záujmom, aby sa verejná správa a súdnictvo vykonávaly v duchu zákonov svedomité a bezúhonné. Účinnému boju proti- podplácaniu podľa terajšieho právneho stavu značne prekáža tá skutočnosť, že trestný zákon rovnako postihuje trestom aktívneho i pasívneho páchateľa: podplatiteľa i podplateného. Táto skutočnosť bezpochyby zabraňuje vo väčšine prípadov odhaleniu trestného činu a práve preto sa snaží tento zákon nájsť vhodný prostriedok, aby sa pre budúcnosť odhalenie takýchto škodlivých a zavrhnutiahodných deliktov uľahčilo. S ohľadom na to, že teória trestného práva pripisuje ustanovizni účinnej ľútosti v podplácaní mnoho nepriaznivých právnych následkov, súhlasí ústavno-právny výbor so stanoviskom vlády aj v tom smere, aby sa účinnosť zákona obmedzila do dňa 31. decembra 1941. Za tento čas ukážu sa v praxi výhody i prípadné nevýhody zákona a na základe nadobudnutých skúseností bude možno rozhodnúť o prípadnom predĺžení alebo zrušení tohto zákona.

V paragrafe prvom opravila sa mylná citácia vojenského trestného zákona a

označil sa v zátvorke aj slovný názov vojenského trestného zákona, lebo ide tu o

zákon, uverejnený v ríšskom zákonníku. V ďalšom texte tohto paragrafu vynechala

sa dikcia "z účinnej ľútosti", lebo subjektívna pohnútka je tu náležité a dostatočne

vyjadrená ďalšími zákonnými podmienkami. Výraz "pred odhalením jeho činu"

nahradil sa novým výrazom "nie preto, že jeho čin bol odhalený", lebo má sa tu

klásť dôraz na subjektívny motív páchateľa, ako to činí aj obdobné ustanovenie

§27 zákona na ochranu republiky a § 5-zákona o hospodárskom vyzvedačstve.

Označenie "príslušnému úradu" rozviedlo sa v shode a dôvodovou zprávou v záujme

legislatívnej presnosti.

" V paragrafe druhom vynechala sa zmienka o nadobudnutí účinnosti zákona — má tu teda platiť všeobecné ustanovenie ods. 3, § 4 publikačnej normy.

Ústavno-právny výbor navrhuje Snemu osnovu zákona s navrhnutými zmenami prijať.

V Bratislave 4. júna 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,                                 Dr. Anton Hudec v. r.,

        predseda.                                                     zpravodajca.

Zákon

20 dňa_____________1940

o účinnej ľútosti v úplatkárstve.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Páchateľ, návodca alebo pomocník nie je trestný pre trestné činy, uvedené v § 470 zák. čl. V/1878, v § 10 zák. čl. XIX/1915, v § 384 zákona č. 19/1855 r. z. (vojenského trestného zákona), v § 2 zákona č. 178/1924 Sb. z. a n. a v § 4 zákona č. 178/1924 Sb. z. a n kde ide o ponúknutie, sľúbenie, alebo poskytnutie prospechu, ak to dobrovoľne a nie preto, že jeho čin bol odhalený, osobne oznámi bezpečnostnému úradu alebo úradu, kde je alebo bol podplatený zamestnaný, alebo jeho nadriadenému úradu.

§ 2.

Zákon stráca účinnosť dňom 31. decembra 1941. Vykoná ho minister pravosúdia a minister národnej obrany