Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
192.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa------------1940
o vyvlastnení na asanačné, niektoré stavebné, regulačné a okrašľovacie účele a o zriadení všeužitočného asanačno-stavebného družstva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
Časť prvá. § 1.
Na asanačné a s nimi súvislé stavebné účele, na regulovanie ulíc a verejných priestorov, na zriadenie elektrických diel, vodovodu alebo kanalizácie, ako aj jatiek, na vystavenie a rozšírenie verejných budov a ústavov, na stavbu športových štadiónov, na zriadenie verejných kúpalíšť a na účele okrašľovania miest a obcí možno vyvlastniť nehnuteľnosti a to tak nezastavené ako aj zastavené a vecné práva k ním, vody a práva k ním a to v rámci stavebného plánu a ak takého niet, v rámci príslušného zastavovacieho usnesenia obce.
§ 2.
Nehnuteľnosti v § l uvedené možno vyvlastniť aj na účele stavebného ruchu a na vystavenie zdravotným podmienkam zvlášť vyhovujúcich domkov.
Časť druhá. § 3.
(1) Vláda sa splnomocňuje zriadiť na vykonanie úloh v §§ l a 2 uvedených celoštátne všeužitočne asanačno-stavebné družstvo (v dalšom družstvo) s členstvom šlátu s podielom do 100.000 Ks a sväzkov územnej samosprávy s podielmi primeranými ich majetku.
(2) Slovenský štát zaručuje sa za pôžičku do 100,000.000 Ks poskytnutú na splnenie záväzkov družstva, vyplývajúcich z jeho činností podľa tohto zákona.
(3) Minister financií sa splnomocňuje, aby prevzal štátne záruky podľa ods. 2.
(1) Záručné listiny a záručné doložky podľa ods. 3 vydané, sú oslobodené od poplatkov.
§ 4
(l) Vyvlastniť nemožno nehnuteľnosti, vecné práva k nim a vody a práva k nim:
a) cudzích diplomatických misií a konzulárnych úradov, osôb požívajúcich exteritoriality podľa medzinárodného práva, osôb náležiacich k cudzím diplomatickým misiám, k cudzím konzulárnym úradom, k orgánom cudzích štátov vôbec alebo orgánom medzinárodným s tou podmienkou, že nehnuteľnosti a vody slúžia úradnej potrebe alebo potrebe osoby a domácnosti a že oné úrady alebo orgány pôsobia na území Slovenskej republiky so svolením vlády a nejde o príslušníkov Slovenskej republiky;
b) ostatných cudzincov v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných smlúv alebo z medzinárodného práva vôbec,
(2) Družstvo môže na štátnom alebo obecnom a inom verejnom priestore vykonať úkony podľa tohto zákona aj bez vyvlastnenia. Výška náhrady družstva a spôsob jej splácania určí sa dohodou medzi družstvom a prísl. vlastníkom verejného priestoru. Ak k dohode nedôjde, rozhodne s konečnou platnosťou príslušný župný úrad.
§ 5
Potrebou asanácie v mestách a v obciach vyše 20.000 obyvateľmi určí minister vnútra, v obciach vyše 10.000 obyvateľmi župný úrad, v ostatných obciach okresný úrad na podklade posudku zdravotného referenta. Odvolanie podané proti rozhodnutiu župného respektíve okresného úradu nemá odkladného účinku.
Časť tretia. § 6.
(1) Štát, ak vyžaduje štátny záujem a verejnoprávne korporácie, plniace správne úlohy, ak to vyžadujú dôležité verejné záujmy, najmä vážne národohospodárske, kultúrne a sociálne dôvody, môžu žiadať o vyvlastnenie nehnuteľností k účelom uvedeným v § l a 2. Pre posúdenie potreby vyvlastnenia platí obdobne ustanovenie § 5 s tou odchýlkou, že štátny záujem je daný prehlásením každého rezortného ministerstva pre svoj obor pôsobnosti.
(2) Peňažné ústavy, poisťovne, nositelia sociálneho poistenia, továrne a podniky pre svojich zamestnancov môžu na nezastavených pozemkoch so súhlasom družstva žiadať o vyvlastnenie za účelom vystavenia zdravotným podmienkam zvlášť vyhovujúcich obytných domov.
(3) Jednotlivci môžu žiadať o vyvlastnenie nehnuteľností tak nezastavených, ako aj zastavených budovami z hľadiska hygienického závadnými, za účelom postavenia zdravotným podmienkam vyhovujúcich obytných domov pre vlastnú potrebu za týchto podmienok:
a) pre stavbu domu s jedným bytom možno vyvlastniť do 800 m2;
b) pre stavbu domu o dvoch bytoch do 1.500 m2, alebo do 2.000 m2 v prípade, že parcelačné povolenie stanoví väčšie plochy a
c) pre stavbu domu s jedným, alebo dvoma bytmi a nutnými hospodárskymi budovami malého poľnohospodára, alebo s nutnou malou provodzovňou menšieho živnostníka možno vyvlastniť pozemok, keď je to potrebné, aj vo väčšej výmere, najviac však do 2.500 m2.
(4) K žiadostiam podľa predchádzajúcich odsekov nech je pripojené prehlásenie žiadateľa, že príslušné práce, respektíve stavby vykoná podľa smerníc určených Ministerstvom vnútra.
§ 7.
(1) Záruku za zaplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a za stavebný náklad domkov vystavených podľa ods. 2, § 6 môže celkom alebo z časti prevziať štát. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(2) O žiadostiach za prevzatie záruky podľa ods. l rozhoduje Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií.
Časť štvrtá. § 8.
(1) Ak majitelia nezastavených pozemkov, vhodných pre stavby, alebo pozemkov zastavených, ale nevyhovujúcich moderným zdravotným podmienkam, nepodniknú práce k zastaveniu na vyzvanie okresného úradu do určitej; lehoty, môžu byť tieto ich pozemky vyvlastnené.
(2) Ak sa nepoužije nehnuteľnosť k cieľu, pre ktorý bola vyvlastnená v lehotách určených vo vyvlastňovacom výmere, stratí vyvlastňovací výmer účinnosť.
(3) Ak stratil vyvlastňovací výmer účinnosť, má osoba, proti ktorej výmer smeroval (jej právni nástupcovia), nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla vykonaním vyvlastňovacieho pokračovania, a nárok na vrátenie poskytnutej náhrady i s jej úžitkami.
(4) Vyvlastňovací úrad môže v odôvodnených prípadoch účinnosť vyvlastňovacieho povolenia predĺžiť.
§ 9.
(1) Náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti určuje župný úrad priemerom odhadnej a výnosové] hodnoty.
(2) Osobám, ktorým sa nehnuteľnosť vyvlastnila za účelom asanácie, má sa na účet náhrady poskytnúť hygienicky vystavený dom, ako aj celá, respektíve čiastočná protihodnota. Peňažná náhrada má sa
5
vyplatiť za hygienicky vystavený dom len vtedy, ak sú dané okolnosti zvláštneho zreteľa hodné.
§ 10.
Pre vyvlastnenie podľa tohto zákona platia obdobne ustanovenia zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. s odchýlkami, ktoré vyplývajú z tohto zákona.
§11.
Zákon nadobudne účinnosť dňom vy- hlásenia a platí do 31. decembra 1941; vykoná ho minister vnútra spolu so zúčast- nenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Účelná a jednotná úprava miest a obcí, najmä hlavného mesta Bratislavy, po strán- ke asanačnej, stavebnej a okrašľovacej, taktiež z dôvodov naliehavej potreby za- istiť v jednotlivých mestách a obciach vý- stavbu moderným požiadavkám v každom smere vyhovujúcich ustanovizní pre vývin zdravia a telesnej výchovy obyvateľstva štátu vyžaduje vydanie potrebných zákon- ných predpisov, ktoré by umožnily všetky tieto úlohy previesť, na širokom podklade. Doteraz platné predpisy nie sú postačujú- ce k dosiahnutiu výšuvedených cieľov, naj- mä pokiaľ ide o možnosť zadovážiť potreb- né stavebné plochy, jednotného usmerňo- vacieho vedenia celej akcie a získať po- trebné prostriedky k spleniu vytýčených úloh.
Ministerstvo vnútra vypracovalo pre túto osnovu zákona, ktorý v prvom rade rieši otázky súvisiace s núteným zadová- žením potrebných pozemkov, t. j. s ich vy- vlastnením, vychodiac pri tom zo stano- viska, že záujmy jednotlivcov je bezpod- mienečne potrebné podrobiť záujmom celo- štátnym, ak ide o zvýšenie kultúrnej a so- ciálnej úrovne národa na úroveň, vyspelej- ších štátov. Cieľom zaistenia úspešných vý- sledkov celej akcie bolo treba v osnove pamätať na zriadenie centrálnej ustanoviz- ne, ktorá jednak má možnosť usmerňovať všetky stavby z jednotného hľadiska a jed-
nak aj disponuje s potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré zabezpečujú celú ak- ciu v budúcnosti. Splnenie týchto požiada- vok majú zaistiť ustanovenia § 3 osnovy, ktoré k tomu určujú ústredný orgán, v kto- rom členstvo štátu a sväzkov územnej sa- mosprávy je povinné, nakoľko kultúrne a sociálne úlohy, sverené tomuto orgánu, vy- žadujú pevný a dobrý základ po stránke organizačnej a finančnej, čo môže byť za- bezpečené len spoluprácou štátu so samo- správnymi sväzkami, t. j. so župami, me- stami a obcami.
Výška členského podielu štátu v druž- stve bola obmedzená maximálnou hrani- cou 100 mil. Ks, ktorú Ministerstvo vnútra považuje za dostatočnú, nakoľko ide tu najmä o to, aby štát svojím členstvom v družstve zdôraznili dôležitosť zriadenia a činnosti družstva a jeho cieľov pre štátne a verejné záujmy. Potrebnú čiastku na úhradu členského podielu (event. člen- ských podielov) štátu možno zaistiť opa- treniami podľa čl. XXII zákona č. 343/1939 Sl. z.
Ustanovenie ods. 3, § 3 splnomocňuje ministra financií, aby štátne záruky podľa ods. 2, tohto paragrafu prevzal a vydal po- trebné záručné listiny, ktoré sa oslobo- dzujú od poplatkov, analogicky ako to je stanovené tiež pre iné štátne záruky (čl. XVI zákona č. 343/1939 Sl. z.).
Záruka štátu za záväzky družstva je bezpodmienečne potrebná, ak toto má plniť svoje úlohy plánovité bez obmedzu- júceho vplyvu príp. finančných ťažkostí.
Ustanovenia paragrafu 4. tvoria výnim- ky z možnosti vyvlastnenia pozemkov z dôvodov exteritoriality, ktorá musí byť každopádne rešpektovaná i pri tejto akcii (ods. 1) a dajú družstvu možnosť prevádzať potrebné práce na štátnom, obecnom a inom verejnom priestore bez toho, aby bolo potrebné prikročiť k vyvlastneniu tohto priestoru, čo prakticky príde v úva- hu najmä pri prevádzaní asanačných prác.
V paragrafe 5. osnovy je riešená otázka príslušností k určeniu potreby asanácie. Príslušnosť úradov bola určená podľa veľ- kosti a významu miest a obcí. Aby prevá- dzanie asanačných prác sa nezdržovalo po- dávaním odvolaní proti určeniu potreby asanácie, podaných častokrát len z dôvo- dov malicherných, nebol zásadne priznaný takémuto rozhodnutiu župného alebo okresného úradu odkladný účinok.
Ustanovenie paragrafu 6, ods. l posky- tuje pre štát a verejnoprávne korporácie, najmä tiež župy a obce v prípade potreby a za podmienok tam uvedených žiadať o vyvlastnenie nehnuteľností k účelom uve- deným v § l a 2 osnovy. Zaistiť všeobecne toto právo je bezpodmienečne potrebné vzhľadom k rozsiahlym úlohám, ktoré štát- nu správu a korporácie, plniace správne úlohy, čakajú v blízkej budúcnosti pri bu- dovaní štátu.
Ustanovenie paragrafu 6, ods. 3 a 4, majú za účel zaistiť intenzívnejší stavebný ruch a odstrániť hlavné príčiny jeho stag- nácie, t. j. nedostatok vhodných staveb- ných pozemkov Ďalšiu príčinu stagnácie stavebného ruchu má odstrániť ustanove- nie § 7, ods. l, ktoré umožňuje stavbu ro- dinných domkov poskytnutím štátnej záru- ky za zaplatenie náhrady na vyvlastnené nehnuteľnosti a stavebný náklad domkov.
Ustanovenia paragrafu 8 majú za účel zamedziť prípady, kde o vyvlastnenie ne- hnuteľnosti bude žiadané bez vážneho úmyslu na uskutočnenie stavieb alebo asa-
načných prác a súčasne aj poskytnúť úra- dom možnosť pre ich uskutočnenie stano- viť primerané lehoty.
Ustanovenie paragrafu 9, ods. l rieši otázku určenia výšky náhrady za vyvlast- nené nehnuteľnosti, ktoré vzhľadom na požadované väčšie odborné znalosti, ktoré budú potrebné v mnohých prípadoch a z dôvodov zaistenia jednotných cien, v oblasti župy sveruje župným úradom.
Ministerstvo vnútra predpokladá pri tom, že priemer odhadnej a výnosovej hodnoty vyvlastneného pozemku poskytne vzhľadom k súčasným hospodárskym po- merom najreálnejší podklad pre určenie náhrady.
Ustanovenie paragrafu 9, ods. 2 má za. účel rýchlym opatrením vyriešiť otázku umiestenia majiteľa vyvlastnenej nehnu- teľnosti, najmä v prípadoch, kde k vyvlast- neniu došlo z dôvodu, že vyvlastnená bu- dova je so stanoviska zdravotného závad- ná. Majiteľ bude týmto opatrením pozba- vený ďalších starostí o opatrenie si vhod- ného bytu.
Nakoľko predmetná osnova neobsahu- je všetky podrobné predpisy, rámci kto- rých má sa vyvlastňovacie pokračovanie pohybovať, bolo v § 10 stanovené, že pre toto pokračovanie, ak osnova nemá iné ustanovenie, platia obdobne predpisy zá- kona č. 63/1935 Sb. z. a n., ktoré zabez- pečujú rýchle prevedenie pokračovania.
Paragraf 11 obsahuje ustanovenie o účinnosti a platnosti nariadenia, ktorá bola obmedzená do 31. decembra 1941, na- koľko sa dá očakávať, že do toho času bu- de vlastný cieľ nariadenia, prevedenie vy- vlastňovacieho pokračovania potrebných nehnuteľností plne dosiahnutý. Vykonanie nariadenia sveruje sa ministrovi vnútra ako príslušnému rezortnému ministrovi vo veciach, ktoré rieši nariadenie a zabezpe- čuje sa súčasne spolurozhodovanie zúčast- nených ministrov
Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená ústav- no-právnemu výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra a zahraničných vecí.