Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

196.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________1940

o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l

(1) Výška výchovného podľa § 13 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a obdobných ustanovení určuje sa jednotne pre všetkých zamestnancov takto: na prvé dieťa 1800, na druhé 1200 a na každé ďalšie v skupine miest (§ 12 cit. zák.) A a B 1200, v skupine miest C a D 900 Ks ročne.

(2) Ustanovenie § 192 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. ako aj obdobné ustanovenia zákonov, nariadení a vládnych usnesení vydaných na podklade tohto zákona neplatia pre zamestnancov, ktorým sa vypláca výchovné podľa odseku prvého.

§ 2.

(1) Ženatým zamestnancom v činnej službe pri penzijnej základni nepresahujúcej 19.800 Ks ročne, pokiaľ ich manželka nie je zamestnaná v štátnej službe alebo nemá stále zárobkové zamestnanie a pokiaľ nepoberajú na viac než na troje detí výchovné, vyplatí sa prídavok 900 Ks ročne a to v štvrťročných, vopred splatných čiastkach.

(2) Slobodným, zamestnancom v činnej službe pri penzijnej základní nepresahujúcej 9000 Ks ročne, vyplatí sa prídavok 600 Ks ročne a to v štvrťročných, vopred splatných čiastkach.

(3) Tieto prídavky sú do penzijnej základne nezapočítateľné.

§ 3.

(1) Úsporné srážky z platov podľa odseku l, § l a ods. l, § 4 vl. nar. č. 380/1938 Sb. z. a n. sa nekonajú.

(2) Ustanovenia § l vl. nar. č. 280/1939 Sl. z. sa zrušujú.

(3) Ustanovenia § 2 vl. nar. č. 280/1939 Sl z. platia aj po 31. decembri 1940.

§ 4.

Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa aj na učiteľstvo, ktorého sa týka zákon č. 104/1926 Sb. z. a n., neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov, ako aj duchovných kongruálnych cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných, prípadne recipovaných (zák. č. 122/1926 Sb. z. a n.), ako aj profesorov diecezálnych teologických učilísk (§ 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. §§ 187—189 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n.), pričom pri nároku na výšku výchovného platia obdobne ustanovenia § l, ods. 4, bod a)—c) zákona č. 122/1926 Sb. z. a n, resp. ustanovenia § 14 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n.

§ 5.

(1) Štátnymi zamestnancami v smysle tohto zákona sa rozumejú všetci zamestnanci štátu, ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, na ktorých sa vzťahuje zákon č, 103/1926 Sb. z. a n. a zákony, nariadenia a vládne usnesenia, vydané na podklade citovaného zákona.

(2) Za ženatých zamestnancov v smysle tohto zákona sa pokladajú aj ovdoveli, ak udržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom, na ktoré prislúcha výchovné.

§ 6.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1940 a vykoná ho minister financií spolu so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Platový zákon č. 103/1926 Sb. z. a n. a zákony, nariadenia a vládne usnesenia, vydané na základe tohto zákona odstránily z platov štátnych zamestnancov, zamestnancov štátnych podnikov, ústavov a fondov, ako aj ústavov a fondov štátom spravovaných ráz rodinných platov. Zaviedly jednotné platy pre zamestnancov tej istej kategórie, služobnej triedy, platovej stupnice a stupňa slúžneho bez ohľadu na to, či zamestnanec je slobodný alebo ženatý. Len výchovné zostalo ako kritérium medzi slobodným a ženatým zamestnancom, avšak aj toto za doterajšej konštelácie práve tak mohlo byť vyplatené aj zamestnancovi slobodnému, totiž na deti nemanželské. Výchovné bolo upravené tak, že zamestnanec pre nízky plat vo svojom najlepšom veku nesnažil sa mať deti, lebo výchovné bolo pomerne veľmi malé a obmedzené na dvoje detí, takže nevyvážilo nevýhody ženatých s deťmi naproti ženatým bezdetným. Z uvedených dôvodov a samozrejme už i v dôsledku uvoľnených mravov a zaplavenia obchodov rozličnými ochrannými prostriedkami dostavil sa katastrofálny pokles populácie.

Už za bývalej Česko-Slovenskej republiky boly síce urobené opatrenia, ktoré zaviedly určité distingvovanie medzi platmi ženatých a slobodných zamestnancov vo forme úsporných srážok. Nestalo sa to však z dôvodov lepšieho odmenenia ženatých, ale čisté z dôvodov fiškálnych. Štát potreboval finančné prostriedky na stúpajúce zbrojenie, teda siahol ta, kde to bolo najľahšie a kde politický protitlak nebol tak silný, teda najmä na platy slobodných.

Slovenská republika je budovaná na princípoch kresťanských, preto snaží sa odstrániť všetko, čo prekáža uzavieraniu manželstiev a plodeniu potomstva v rámci posvätného stavu manželského. Preto slovenská vláda — súc si vedomá, že len silná a mravná slovenská rodina si bude vedieť zachovať túto slobodnú zem na veky, pokladá si za svoj prvotný program zabezpečiť aj hmotne kresťanské rodiny.

V intenciách svojho programového vyhlásenia prichádza vláda touto osnovou, aby aspoň čiastočne odpomohla dnešnému stavu, zhoršenému všeobecným zdražením životných potrieb. Priznáva sa, že prítomnou osnovou nedocieli stav, ktorý by si želala. Musela mať však na zreteli stav štátnej pokladnice, ktorá pre rozsiahlosť potrieb nového štátu je zaťažená mnohými

mimoriadnymi výdavkami. Ak budú prekonané počiatočné ťažkosti, vláda použije všetky možnosti, aby daný stav zlepšila.

Vláda pôvodne zamýšľala zaviesť úplné rodinné platy. Rodinný plat pozostával by zo stáleho rodinného prídavku na manželku alebo z jednorázovej podpory pri sobáši na zariadenie domácnosti, aby sa vzbudil záujem slobodných štátnych zamestnancov o manželstvo a pomohlo sa im zdolať finančné starosti spojené so založením rodiny. V tomto ohľade máme príklady v niektorých štátoch, v Taliansku, Nemecku a Francúzsku, ktoré dávajú novomanželom značné príspevky alebo bezúročné pôžičky. Popri tomto rodinnom prídavku, prípadne podpore na zariadenie domácnosti umienila si vláda zvýšiť doterajšie výchovné na deti a predovšetkým rozšíriť ho na všetky nezaopatrené deti.

Podľa štatistiky však, ktorá bola sostavená ku dňu 31. decembru 1939, zistilo sa, že Slovenská republika má tento počet štátnych zamestnancov: slobodných zamestnancov 21.629, ženatých 38.783, spolu 60.412. Preto poskytnutie úplného rodinného platu v horeuvedenom rozsahu zaťažilo by štátnu pokladnicu natoľko, žeby boly ostatné dôležité úlohy, čakajúce nás pri budovaní štátu, ohrožené.

Preto vláda upustila predbežne od rodinného prídavku alebo od poskytnutia prípadnej podpory na zariadenie domácností a obmedzila sa len na zvýšenie výchovného na deti a na rozšírenie tohto na každé dieťa. I týmto spôsobom nadobudnú platy ženatých zamestnamcov ráz rodinných platov. Zvýšenie výchovného prejavuje sa v tom, že aj zriadeneckým a kancelárskym, teda sociálne najslabším kategóriám (ktoré dostávaly doteraz len 2100 Ks ročne na prvé dve deti) sa poskytne ma prvé dve deti to výchovné, ktoré maly úradnícke kategórie, teda 3000 Ks ročne. Zvýšenie a rozšírenie výchovného výdatne pomôže najmä mnohodetným rodinám zamestnaneckým a upevní tieto tisícročné bašty slovenskej štátnosti.

Výchovné bolo jednotne ustálené, keďže keďže dieťa je jednako cenné a vzácne pre národnú pospolitosť a preto jednako sa treba postarať o dieťa, či je ono zriadencovo alebo úradníkovo, aby z neho vyrástol zdatný a zdravý člen národnej pospolitosti.

Výchovné zvyšuje a rozširuje sa aj na deti požívateĺov odpočivných a zaopatrovacích platov, keďže aj títo trpia zhoršením životných podmienok a keďže vláda chce aj týmto pomáhať.

Výchovné na tretie a ďalšie deti odstupňuje sa podľa skupín miest, v ktorých má zamestnanec pôsobisko, a to preto, lebo je nesporné, že zamestnanci v menších mestách alebo na dedinách žijú lacnejšie.

Vláda pôvodne chcela určiť hranicu, po ktorú sa poskytne zvýšené a rozšírené výchovné. Túto hranicu mala tvoriť penzijná základňa 30.600 Ks, takže zamestnanci, ktorí by boli prekročili túto hranicu, boli by dostávali len na dvoje detí výchovné a to len v doterajšej výške. Týmto opatrením chcela vláda dať najavo, že ide jej v prvom rade o podporenie kategórií sociálne najslabších. Nakoniec však upustila od tejto hranice preto, lebo bolo zistené, že zamestnanci s penzijnou základňou nad túto hranicu majú len malý počet detí, takže poskytnutie rozšíreného výchovného aj týmto finančne nezaváži. Treba uznať, že priznanie výchovného na všetky deti aj uvedeným vyššie postaveným zamestnancom lepšie zodpovedá účelu, pre ktorý sa výchovné na všetky deti poskytuje. Takto každý zamestnanec bude účastný výhody rodinného platu, ktorý sa týmto rozšíreným výchovným uvádza do života.

Keďže zavedenie rodinných platov vo forme zvýšenia a rozšírenia výchovného zapadá do doby zhoršenia životných pomerov, má toto výchovné aj ráz zlepšenia finančného stavu určitých kategórií štátnych zamestnancov, to jest kategórií mnohodetných rodín, rozhodla sa vláda pomôcť pri tejto príležitosti aj ostatným kategóriám štátnych zamestnancov. Preto rodinám, pre ktoré zavedenie zvýšeného výchovného neznamená zlepšenie (to sú rodiny, ktoré ešte nemajú deti alebo majú ešte len jedno alebo najviac troje detí a ich penzijná základňa nepresahuje sumu 19.800 Ks), ako aj slobodným zamestnancom s najnižšou penzijnou základňou (do 9.000 Ks) vyplatí dňa 1. januára, 1. apríla, 1. júla a 1. októbra prídavok vo výške, akú dovoľuje stav štátnych financií. Je tu snaha pomôcť najslabším kategóriám štátnych zamestnancov pri zdolávaní ťažkostí, spojených so zaopatrovaním nevyhnutných životných potrieb. Tu treba spomenúť, že u zamestnancov s penzijnou základňou do 9.000, poťažne do 19.800 Ks boly úsporné srážky už v minulom roku odstránené, te-

da už vtedy sa im zlepšily platy (vl. nar. č. 280/1939 Sl. z.), hoci aj malou sumou.

Túto príležitosť používa vláda i na odstránenie pozostatkov úsporných personálnych srážok, ktoré nevykazujú už pozoruhodný efekt finančný, avšak zaťažujú štátne učtárne. Toto odstránenie vzťahuje sa len na zamestnancov v činnej službe, ktorých penzijná základňa prevyšuje 19.800 Ks ročne, netýka sa vôbec penzistov.

Osnova nerozprestiera sa ani na smluvných zamestnancov štátu, štátnych ústavov, podnikov a fondov, ako aj ústavov, podnikov a fondov štátom spravovaných a to preto, že služobné a platové pomery týchto zamestnancov upravujú špeciálne služobné smluvy, ktoré možno upraviť podľa dohody smluvných stránok. V tomto smere už aj boly učinené opatrenia na mnohých miestach buďto vo forme drahotných výpomocí, buďto vo forme zlepšenia smluvných podmienok. Iste sa tak stane i v budúcností.

K § l.

K ods. 1. Výchovné na prvé dve deti je jednotné pre všetkých zamestnancov. Len výchovné na tretie a ďalšie dieťa je odstupňované podľa skupín miest. Dôvody tohto odstupňovania sú uvedené vo všeobecnej čiastke dôvodovej zprávy.

K ods. 2. Podľa § 192 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. zamestnancom, ktorí svojho času pri prevode do nových platov obdržali slúžne 33.600 Ks, alebo služné nižšie, prislúcha na tretie až na šieste nezaopatrené dieťa prídavok po 900 Ks ročne. Tento prídavok prináleží za podmienok určených pre priznanie výchovného v § 144 na deti narodené do dňa účinnosti cit. zákona. Keby sa toto ustanovenie ponechalo neobmedzený v platnosti, nastal by stav, že niektorý zamestnanec dostával by aj prídavky podľa § 192 cit. platového zákona a aj výchovné podľa prítomného zákona. Preto je ustanovené, že zamestnancom, ktorí dostávajú výchovné podľa prítomného zákona, neprináleží prídavok podľa § 192 cit. platového zákona.

Náklad na zvýšené a rozšírené výchovné činí na polovicu roku 1940 sumu 48,984.000 Ks.

K § 2.

Toto ustanovenie bolo dodatočne vsunuté preto, lebo zo zvýšeného a rozšíreného výchovného nebudú mať vôbec alebo len malé zlepšenie tí ženatí zamestnanci, ktorých penzijná základňa nepresahuje sumu 19.800 Ks a ktorí nemajú ešte dieťa, alebo majú len jedno alebo najviac troje detí. Týmto zamestnancom odstránilo síce srážky vl. nar. č. 280/1939 Sl. z., ale odbúrané čiastky na príklad u hlavného kancelárskeho oficíála (plat. stupnica 6a) činily 76.80 Ks, u riaditeľa a hlavného správcu (plat, stupnica 4a) 190 Ks a to len ak mali troje detí. Zamestnancom do 19.800 Ks nedostalo by sa podľa tohto zákona zlepšenia, hoci pri svojej nízkej základni vo zvýšenej miere pociťujú dnešnú drahotu. Preto ide sa pomôcť i týmto zamestnancom, patriacim tiež k slabším kategóriám štátnych zamestnancov a to vo forme prídavku, do penzie nezapočítateľného. Podobným prídavkom do penzie nezapočítateľným ide sa pomáhať i slobodným zamestnancom, ak patria k najnižším kategóriám. Pritom ustanovenie § 2 vl. nar. č. 280/1939 Sl. z. ostáva nedotknuté, ba predlžuje sa jeho účinnosť i po 31. decembri 1940. Počíta sa totiž s tým, že prítomná úprava bude trvať i v roku 1941.

Keďže tieto prídavky nezapočítajú sa do penzijnej základne, neplatí sa od nich ani penzijný príspevok.

Náklad na tieto prídavky v roku 1940 bude činiť sumu 9,000.000 Ks.

K § 3.

K ods. l. Už doteraz vydané platové úpravy (odbúranie srážok, príplatky) a aj táto zákonná úprava napomáha predovšetkým sociálne slabších, necháva však nepovšimnuté kategórie vyššie, ktorých dnešná drahota vzhľadom na to, že daň dôchodková u týchto bola zvýšená až nad 300%, značne postihla. Ide tu pomerne o malý počet úradníctva, takže odbúranie srážok vyžiada si mesačne nákladu len asi 1,000.000 Ks, na ktorý je úhrada. Treba podotknúť, že konanie týchto srážok je i tak obmedzené do konca roku 1940. Ostatne učtárne veľmi zaťažuje práca spojená s manipuláciou týchto srážok a aj preto je účelné ich odstrániť.

K ods. 2. Ustanovenia § l vl. nar. č. 280/1939 Sl. z. stávajú sa po odstránení srá-

žok podľa ods. l bezpredmetnými a preto sa zrušujú.

K ods. 3, Ustanovenia § 2 vl. nar. č. 280/1939 Sl. z. bolo treba zachovať i naďalej ako aj po 31. decembri 1940, lebo ináč prídavkom poskytnutá pomoc by bola celkom bezvýznamná.

K § 4.

Tu sa vlastne len zdôrazňuje, že ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa aj na učiteľstvo, na profesorov a na kňazov.

K § 5.

Výklad, že koho treba pokladať podľa tohto zákona za štátneho zamestnanca, podáva sa cieľom čelenia prípadných mylných interpretácií. Tiež bolo treba zdôrazniť, že aj ovdoveli zamestnanci, sú na roveň postavení ženatým, ak udržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom, na ktoré prislúcha výchovné. Ako už bolo uvedené, vzťahujú sa ustanovenia tohto zákona na požívateľov tohto zákona na požívateľov odpočivných a zaopatrvacích platov, pokiaľ ide o výchovné.

K § 6.

K vykonaniu zákona vydá minister financií bližšie podrobnosti a to v dohode so zúčastnenými ministrami.

Úhrada nákladu.

Na výchovné         48,984.000 Ks. Na prídavky            9,000.000 Ks. Srážky . .                 6,000.000 Ks.                     Spolu    63,984.000 Ks.

Náklad tento bude možno uhradiť v rámci štátneho rozpočtu na rok 1940 z úspor, ktoré sa docielia jednak na platových položkách a jednak na položkách iných, takže netreba ustáliť náhradný rozpočet. K dôvodovej zpráve prikladá sa výkaz o zamestnancoch a ich deťoch.

Vláda po stránke formálnej prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená ústavno-právnemu, sociálnemu a rozpočtovému výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,

minister vnútra a zahraničných vecí.

Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,

minister financií.

Jozef Sivák v. r.,

minister školstva a národnej osvety.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia

Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.

Július Stano v. r.,

minister dopravy a verejných prác.

Ferdinand Čatloš v. r.,

minister národnej obrany.

Príloha k dôvodovej zpráve.