Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

197.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa--------------------1940

o zákaze trojpoľného hospodárenia.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Trojpoľné hospodárenie sa zakazuje.

(2) Majitelia pozemkov obrábaných podľa spoločného osevného plánu v honoch na základe § 2 zák. čl. XH/1894 alebo zo zvyklosti, môžu do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona žiadať príslušný župný úrad o povolenie ďalšieho takéhoto obrábania.

(3) V žiadostiach podľa ods. 2 treba uviesť podrobne spôsob hospodárenia a pripojiť doklad o tom, že plochy patria do systému trojpoľného hospodárstva.

(4) Župný úrad preskúma podané žiadosti po stránke hospodárskej potreby záujemcov, ako aj s hľadiska národo-hospodárskeho a rozhodne podlá výsledku vyšetrenia.

§ 2.

(1) Spoločné pasenie na úhoroch a strniskách sa zakazuje a môže sa vykonávať len na pastvinách spoločných alebo obecných, ktoré sú trvalé určené a upravené ako pastviny.

(1) Kde takýchto pastvín niet, alebo ich výmera nestačí, ich potrebu, rozsah priestoru a miesto určí príslušný župný úrad. Majitelia týchto pastvín musia sa organizovať podľa zák. čl. X/1913.

§ 3.

(1) Všetka poľnohospodárska pôda musí sa zapojiť do ročnej výroby, musí sa riadne obhospodarovať a strniskovou a hlbokou orbou odpleveľovať.

(2) Nechávať pôdu úhorom alebo prielohom sa zakazuje. Kde to miestne a polohové pomery nevyhnutne vyžadujú, môže s povolením župného úradu pôda ležať čiernym úhorom, ale len pri košarovaní alebo pri príprave zeleného hnojenia.

§ 4.

Dozor nad zachovávaním predpisov tohto zákona vykonávajú župné úrady.

§ 5.

Nezachovanie predpisov §§ l až 3 je priestupkom, ktorý trescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom do Ks 5.000, ktorý v prípade nedobytnosti sa premení na zavretie do 14 dní.

§ 6.

Ustanovenia zák. čl. XII/1894, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.

§ 7.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

V dobe urbánskeho oddelenia pozemkov bolo vo väčšine krajov na Slovensku prevádzané hospodárenie v honoch, čiže tzv. trojpoľné hospodárenie. Tento spôsob hospodárenia záleží v striedaní honov (pri trojpolí: 1. úhor, 2. ozimina, 3. jarina), ktoré zachovávaly rovnakým spôsobom celé obce. Aby obyvateľstvo nemohlo byť ľahko vyrušené z tohto navyknutého spô-

sobu hospodárenia, býv. uh. zákonodarstvo postaralo sa o to ustanovením § 2, zák, čl. XII. z roku 1894, ktorý znie takto: ,,Kde je hospodárenie v honoch vo zvyku aj pri vstúpení do života prítomného zákona, tam dvojtretinová väčšina zainteresovaných majiteľov, počítaná v pomere majetku, so záväznou mocou pre zainteresovaných majiteľov hospodárenia v honoch so schválením patričnej právomoci zachovať môže aj nabudúce, ak vonkajší majetok

a) leží v nekomasovaných chotároch alebo častiach chotárnych;

b) leží v komasovaných chotároch, ale vydelený je vo viac honoch;

c) skladá sa pri lúkách z takých malých parciel, že sa ony sotva hodia na pasenie.

Pri týchto majetkoch osevný postup určuje valné shromaždenie majiteľov podobne ako aj podmienky, podľa ktorých sa majú užívať lúky a spásať strniská, úhory a lúky".

Príčiny, pre ktoré sa v niektorých krajoch až do dnes zachoval tento zastaralý spôsob hospodárenia, sú rôzne a dôvody, prečo sa ho obyvateľstvo ešte pridržiava nie sú vždy hospodársky opodstatnené.

Ustanovenie § 4 cit. zákona síce umožňuje, aby 1/10 zainteresovaných majiteľov mohla žiadať zrušenie trojpoľného hospodárenia, ale ďalší administratívny postup pri tom je veľmi nesnadný a zdĺhavý. Okrem toho majitelia buď z neznalosti tohto ustanovenia zákona, alebo i z obavy pred ostatnými spoluobčanmi túto zákonom im danú možnosť nepoužívajú.

Za najhlavnejší dôvod, ktorý majitelia uvádzajú na obranu trojpoľného hospodárenia, je možnosť spoločného pasenia na úhoroch a strniskách. Spoločné pasenie na úhoroch a strniskách obmedzuje voľné hospodárenie a znemožňuje na včas prevedenie prípravných prác aj tým, ktorí by to chceli urobiť. Nezoranie strnísk zapríčiňuje zaplevelenie pôdy, oneskorené a nedostatočné obrábanie, čoho následok je potom pokles úrody. Nevyhovuje spoločná strnisková a úhorova paša ani z hospodárskej účelnosti, lebo vzdor tomu, že na tento cieľ necháva sa nepomerne veľká plocha, výživa pášuceho sa statku nie je zaistená, čo badať v mnohých obciach, kde je síce veľký počet kráv, pritom však nepredajú takmer ani liter mlieka, ani hrudku masla. Dobytok je v zlej kondícii, čo robí najviac veľké ťažkosti pri odpredávaní. Strniskom a úhorom ležiaca pôda je vypnutá z ročnej poľnohospodárskej výroby, následkom čoho hospodár na zbývajúcej čiastke nie je v stave vypestovať to a toľko, čo potrebuje na výživu svojej rodiny a kŕmenie dobytka cez zimu. Nemá dostatok ani krmiva ani steliva. Preto

dobytok z jari vyhnaný na pašu je vychudlý a často od slabosti padá. Nespraví ho ani paša, lebo je to len burina takmer bez záživnosti.

Že sa systém mohol udržať až po dnes, ďalším dôvodom je nižšie hospodárske vzdelanie a konzervatívnosť obyvateľstva, ktoré si neuvedomuje, že iný hospodársky systém je výhodnejší.

Keďže márne boly aj doterajšie prednášky, kurzy atď., zmena nenastala a v skutočnosti spoločné zachovanie osevného postupu udržiava sa zväčša už len preto, aby sa vytvorily veľké hony bezcennej paše. Prvým krokom k zlepšeniu našej poľnej výroby musí byť odstránenie spoločného pasenia na poli. Keď ostránime spoločné pasenie na úhoroch a strniskách, stratí svoje opodstatnenie aj úhorenie. Zriadia sa trvalé a hodnotné pasienky o moc menšej výmery a zbytok plochy zvýši úrodu obilnín a krmív. V intenzívnejších krajoch, kde nastalo zlepšenie trojpoľného hospodárenia, obyvateľstvo samo upustilo od pasenia dobytka na poli.

Navrhované opatrenia budú iste hlbokým zásahom do poľnohospodárskej výroby krajov, kde trojpoľné hospodárenie sa dosiaľ prevádza. Týmto opatrením má sa však docieliť to, aby plochy, ležiace teraz úhorom, prielohom a strniskom, boly vzaté čo najskôr pod riadne obrábanie a obsievanie. Plochy tieto odhadujú sa až na 40.000 ha, teda na číslicu v našich pomeroch úctyhodnú.

Sú ale kraje, poťažne také miesta, obhospodárenie ktorých vyžaduje predsa len menlivé ponechanie úhorov, či už vzhľadom na veľkú vzdialenosť alebo neprístupnosť, táto možnosť sa dáva, ale len v podobe čierneho úhoru, t. j. do sejby aspoň dvakrát preoraného v spojitosti s košarovaním a taktiež sa umožňuje aj príprava pôdy zeleným hnojením (lupinus, inkarnát atď.).

Zmena systému hospodárenia, zrušenie pasenia na úhoroch a strniskách, zakladanie trvalých pastvísk, bude budiť u určitých občanov iste aj odpor a preto je potrebný, kde to budú okolnosti vyžadovať, úradný zásah podľa § 6. Bude sa používať len v krajnosti a kde to potreba záujemcov bude vyžadovať.

Zák. čl. XII/1894 vzhľadom aj na iné jeho ustanovenia, bude sa musieť vziať pod revíziu, ale nakoľko je veľmi obsiahly, táto práca bude vyžadovať dlhšiu dobu. Otázka úpravy jeho ustanovení o trojpoľnom hospodárení je však mimoriadne naliehavá a preto musí sa. uskutočniť ešte pred všeobecnou revíziou tohto zákona.

Osnova neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu.

Po stránke formálnej vláda si želá, aby návrh bol prikázaný výrboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda riady.

Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva-